Ústava Spojených štátov zo dňa 17.september 1787 je prvou významnou písanou ústavou demokratického štátu. Vytvorila modelové riešenie prezidentského ústavného systému, ktorý sa stal vzorom pre obrovské množstvo moderných ústav demokratických štátov. Rovnako aj československá ústava z roku 1920 sledovala v mnohých smeroch vzor americkej ústavy.
Americká federálna ústava bola a je nie len z hladiska súčasnosti, ale tiež ak hliadneme k tomu, že vznikla pred viac ako 200 rokmi, dielom vemi vydareným.V porovnaní s ňou veľa iných ústav, napísaných o 100 alebo 150 rokmi neskôr zaniklo.
Životnosť a silu ústavy USA je treba hľadať v jej myšlienkovom zdroji, prirodzenovprávnej teórii, ktorá do nej vnikala dvoma odlišnými prúdmi, anglickým a francúzskym. Zatiaľ čo francúzske prirodzenoprávne prúdy kládli dôraz na revolučný nárast a zdôrazňovali demokratický princíp suverenity ľudu, prúdy anglické zvýrazňovali prvky evolučné a stabilizačné. Nesmierny význam pre kvalitu americkej ústavy mala aj šťastná okolnosť, že pri jej zrodení mohli byť osobnosti takého formátu akým boli Thomas Jefferson, Benjamin Franklin, Alexander Hamilton, James Madison a John Jay.
Tímto mužom po ich zásluhách náleží čestné tradičné pomenovanie Otcovia zakladatelia (Fathers of Foundation), s úctou americkým národom vyslovované so svojim vzdelaním, nadaním a tvorivým duchom sa zaslúžili o to, že z ich myslí vyšlo dielo vzorové, ktoré ešte po 200 rokoch veľmi dobre slúži vysoko rozvinutej americkej demokratickej spoločnosti.
Hodnotu americkej ústavy je možno nachádzať v množstve jej čŕt. Dve z nich sú natoľko výrazné, že je ich nutné spomenúť. Je to skutočnosť, že americká ústava v dobe svojho vzniku realisticky predvídala ďalší vývoj USA-ďaleko predišla počiatočný rozvoj americkej štátnosti. Ďalej je to skutočnosť, že ústava zaisťovala demokraticky pevnú, ale zároveň obmedzenú a kontrolovateľnú štátnu moc dôsledným zavedením deľby moci medzi mocou zákonodárnou (Kongres) a výkonnou (prezident) a súdnou (predoveštkým Najvyšší súd USA), doplnenou princípom bŕzd a vyvážení (check and ballance), podľa toho jedna štátna moc vyžaduje moc druhú (napr. prezident potrebuje k menovaniu členov kabinetu 2/3 senátu; Najvyšší súd rozhoduje v súlade so zákonom Kongresu a Ústavou).
Takáto ďeľba moci je skvelou zárukou demokracie v štáte, lebo najlepšie zo všetkých ústavných vzorov známych v súčasnosti zabraňuje invázii jednej štátnej moci do toho, čo podľa ústavy patrí moci druhej (napr.