OBSAH

ÚVOD...................................................................................................................3

1. Charakteristika nezamestnanosti..........................................................................4
2. Nezamestnanosť na Slovensku a v Európskej únii..................................................5
3. Vplyv nezamestnanosti na psychiku človeka..........................................................5
3.1 Psychologické riziká dlhodobej nezamestnanosti.................................................6
3.2 Sociálna izolácia..............................................................................................6
4. Záver................................................................................................................7
5. Použitá literatúra................................................................................................8

ÚVOD

Nezamestnanosť v SR a okolitých štátoch Európskej únie je veľmi často opakovanou témou mnohých rozhovorov nás, obyčajných ľudí žijúcich v SR. Mnohí ľudia len s počudovaním zistili, ako sa všetko zmenilo po nástupe iného režimu v štáte. Dovtedy všetci zdraví ľudia museli pracovať. Tí, čo nepracovali boli príživníci spoločnosti a boli stíhaní. V dnešnej dobe je opak pravdou, percento nezamestnanosti je veľmi veľké, aj keď v poslednom čase klesá. Nezamestnaný človek v dnešnej dobe je skôr trendom niektorých spoločenských skupín. Čo je dôvodom tejto “módy”? Prečo sa nechce niektorým ľuďom pracovať?Predsa človek, ktorý chce v dnešnom svete uživiť nielen seba, ale predovšetým svoju rodinu, musí pracovať. V dnešnom hektickom svete sú nádejou len naše deti, ktoré keď vyštudujú vysoké školy, rozpŕchnu sa do zamestnaní. Ak chce človek nájsť prácu, myslím si, že nestačí len stredná škola či skúsenosti. Človek musí byť vzdelaný a predovšetkým vysokoškolské vzdelanie je prednosťou pri hľadaní práce. Avšak na Slovensku sa nájde ešte veľmi veľa malých firiem, ktoré ešte stále potrebujú tzv. robotníkov bez vysokoškolského titulu. Prečo potom tá vysoká miera nezamestnanosti? Podľa mňa má každý človek nárok na prácu. Prečo túto ponuku odmietame? Prečo sa nám nechce pracovať? Aj keď je možno pohodlnejšie byť nezamestnaný a poberať podporu v nezamestnanosti, ale aký zmysel má takýto život? Ako sa cítí takýto človek? Je psychicky v poriadku?

1. CHARAKTERISTIKA NEZAMESTNANOSTI

„Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci. Výška nezamestnanosti je mierou ekonomického zdravia národa. Je to vážny ekonomický problém, pretože reprezentuje stratenú potenciálnu hodnotu celej ekonomiky, ale zároveň i sociálny indikátor, lebo nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi, ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšenú rozvodovosť, zločinnosť a pod.” (Martincová, 2005) Za nezamestnaného považujeme osobu, ktorá nepracuje, ale aktívne hľadá prácu. Podľa zákona o zamestnanosti (zákon č 1/1991 Zb.) sa za nezamestnaného považuje osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie a ktorá:

- nie je v pracovnom pomere ani obdobnom pracovnom vzťahu,
- nevykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti,
- nie je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným ani členom družstva odmeňovaným za prácu formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti,
- neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť alebo činnosť spolupracujúcej osoby,
- ani sa nepripravuje sústavne na povolanie štúdiom.

„Nezamestnanosť odráža v najširšom slova zmysle neúplné využitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o prácu. Do rozsahu nezamestnanosti sa teda nezahrňuje obyvateľstvo práceschopné, ale na povolanie sa pripravujúce a od povolania zdržané, osoby v domácnosti.” (Schronk, 1996) Miera nezamestnanosti je v percentách vyjadrený pomer počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie k počtu ekonomicky aktívnych. Nezamestnanosť registrovaná úradmi práce obsahuje určité skreslenie, pretože zahrňuje aj osoby, ktoré v skutočnosti môžu ale z určitých dôvodov nechcú. Na druhej strane nezahrňuje osoby nepracujúce, pretože nemôžu nájsť pre seba vhodné zamestnanie, ale nepožiadali príslušný úrad práce o sprostredkovanie vhodného zamestnania.(Martincová, 2005)2. NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU A V EURÓPSKEJ ÚNII

Nezamestnanosť na Slovensku je vážnou otázkou celej spoločnosti. V súčasnej dobe miera nezamestnanosti na 9,4%. Aj keď sa nám zdá toto číslo pomerne nízke, Slovensko má aj tak druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci Európskej únie, horšie je na tom už len Poľsko, kde miera nezamestnanosti predstavovala 12,8%. Miera nezamestnanosti ostatných členských krajín sa pohybuje pod úrovňou 8,7%. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej únie dosiahla v decembri podľa Eurostatu 7,6%, čo bola rovnaká ako v novembri. Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaregistrovalo Dánsko, a to 3,2%, nasledovalo Holandsko s mierou nezamestnanosti 3,6%. Tretiu najnižšiu mieru nezamestnanosti vykázalo Estónsko vo výške 4,3%. Po Poľsku a Slovensku evidovalo vysokú mieru nezamestnanosti aj Grécko, a to 8,7%. Francúzsko vykázalo mieru nezamestnanosti v decembri na úrovni 8,5%, rovnako ako Španielsko.

3. DLHODOBÁ NEZAMESTNANOSŤ

„Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za posledných 10-15 rokov. Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce možno teda za dlhodobú nezamestnanosť považovať takú, ktorá trvá 12 a viac mesiacov. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných vykazuje vo svete stúpajúci trend, hoci v niektorých krajinách celková nezamestnanosť klesá. Dlhodobá nezamestnanosť sa v súčasnosti podstatne rozšírila, ale stala sa ťažko zvládnuteľným sociálno-politickým problémom s multiplikačným efektom dĺžky zamestnanosti.” (Friedrich Ebert Stiftung, 1996)

3.1 PSYCHOLOGICKÉ RIZIKÁ DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI

„Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie.” (Mareš, 1996)

„Ďalši rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia , prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Všetky tieto aktivity znižujú energiu, podlamujú zdravie a v konečnom dôsledku vedú ku zníženie sebavedomia.” Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje teda vážne riziko nielen pre duševné ale aj pre telesné zdravie človeka. ( Friedrich Ebert Stiftung, 1996)

3.2 SOCIÁLNA IZOLÁCIA

Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii v dvoch zmysloch slova. Predsa samotné stratené zamestnanie je významním zdrojom sociálnych kontaktov, jeho strata vedie k prerušeniu ďaľších sociálnych kontaktov, ktoré s ním priamo nesúvisia. V priebehu nezamestnanosti dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov a to vo vzťahu k širšiemu okoliu, ba niekedy aj vo vzťahoch v rodine. Sociálnu izoláciu nemusíme vždy chápať tak, že vedie k fyzickému osamoteniu indivíduí či jednotlivých rodín. Rozhodne aj tento mechanizmus medzi nezamestanými pôsobí, pretože súvisí s volbou jejich životných stratégií v období nezamestnanosti. Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba predovšetkým chápať ako jejich izoláciu od zamestnanej populácie. K tej môže dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb. Tento problém je zosilovaný v miestach, kde dochádza k hromadnej nezamestnanosti.(Mareš, 1996)

ZÁVER

Nezamestnanosť je v dnešnej dobe veľmi závažným problémom. Ľudia zo Slovenska často odchádzajú za prácou do iných krajín sveta, pretože u nás nemajú šancu nájsť si vhodné zamestnanie alebo majú malé platobné podmienky. Nezamestnanosť v zahraničí je oveľa menšia vzhľadom na počet obyvateľov ako na Slovensku. Nezamestnanosť má veľký vplyv na psychiku a rozvoj osobnosti človeka. Ak človek dlhšie nenájde vyhovujúcu prácu, upadá do depresií a myslí si o sebe, že je nevzdelaný, niekedy až hlúpy. Preto sa narušujú vzťahy v rodine, v okruhu priateľov, človek dosť často upadá do alkoholizmu. Ak je nezamestnaný ambiciózny, môže si nájsť ešte lepšiu prácu ako tí ľudia, ktorí nezamestnanými neboli.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk