1. OBSAH
1.1 ÚVOD
1.2 POJEM RODINA
1.3 FUNKCIE RODINY
1.3.1 REPRODUKČNÁ FUNKCIA
1.3.2 VÝCHOVNÁ FUNKCIA
1.3.3 EKONOMICKÁ A BYTOVÁ FUNKCIA
1.3.4 PRVOTNÁ A SOCIÁLNA KONTROLA
1.3.5 DUCHOVNO-EMOCIONÁLNA FUNKCIA
1.3.6 ORGANIZAČNÁ FUNKCIA
1.3.7 SEXUÁLNA FUNKCIA
2.1 MODELY RODÍN
2.1.2 NEÚPLNÁ RODINA
2.1.3 NEDOSPELÍ RODIČIA
2.1.4 KOMUNÁLNA RODINA
2.1.5 HOMOSEXUÁLNA RODINA
2.1.6 ZMIEŠANÁ RODINA
3.1 PODIEL RODINY NA VÝVINE OSOBNOSTI
4.1 ŠTÝLY RODINNEJ VÝCHOVY
5.1 ŠTRUKTÚRA RODINY
6.1 ZÁVER
1.1 ÚVOD
Každá rodina je svojím spôsobom jedinečná, a preto je ťažké spraviť všeobecnú charakteristiku. Rodina je v pravom zmysle slova komunita navzájom istým spôsobom príbuzensky spätých ľudí.
Keď sa narodí malé dieťa, tak sa predpokladá, že vyrastať bude v rodine. Väčšinou to aj tak je. Dieťa prechádza rôznymi obdobiami svojho života, kde naberá rôzne skúsenosti a formuje sa svoju osobnosť. Hlavným bodom socializácie sú malé skupiny, ktoré odovzdávajú svoje hodnoty a normy jednotlivcovi.
1.2 POJEM RODINA
Rodina je malá spoločenská skupina a v nej hlavnú úlohu zohráva otec a matka. Tvoria vlastne jadro rodiny. Je jednou z najstarších spoločností, ktorá je spojená pokrvným príbuzenstvom. Táto spoločnosť prechádza rôznymi premenami v živote jedincov a mala by byť aj relatívne trvalá.
Je potrebné rozlíšiť si pojmy širšia a užšia rodina. Užšia rodina pozostáva z potomkov prvého stupňa a širšia zahŕňa potomkov druhého a tretieho stupňa.
1.3 FUNKCIE RODINY
Každá rodina musí spĺňať určité funkcie. Hlavnými funkciami rodiny je zabezpečovanie reprodukcie spoločnosti, regulácia sexuálneho správania, socializácia členov rodiny, poskytovanie ochrany a citovej podpory jednotlivých členov rodiny a zabezpečovanie ekonomickej spolupráce členov rodiny. Tieto funkcie majú veľký význam pre zaradenie sa jedinca do spoločnosti.
1.3.1 REPRODUKČNÁ FUNKCIA
Spočíva v zabezpečení biologickej existencie spoločnosti a uspokojovaniu potrieb človeka a detí.
1.3.2 VÝCHOVNÁ FUNKCIA
Rodina zabezpečuje pokračovanie v rozvoji kultúry, zúčastňuje sa pri zabezpečovaní a odovzdávaní duchovných hodnôt a pracovných návykov mladému pokoleniu. Rodina zabezpečuje prvotnú socializáciu dieťaťa. Upevňuje zvyky, návyky, formuje názory a morálne hodnoty.
1.3.3 EKONOMICKÁ A BYTOVÁ FUNKCIA
Umožňuje udržiavať fyzické zdravie členov spoločnosti, ekonomicky podporovať neplnoletých, práceneschopných, dozerať na deti, poskytovať im hospodárske bytové služby.
1.3.4 PRVOTNÁ A SOCIÁLNA KONTROLA
Prejavuje sa nielen vo vzťahu k deťom, ktoré vďaka tomu, že vyrastajú v rodine stávajú sa členmi spoločnosti, ale aj vo vzťahu k manželom.
1.3.5 DUCHOVNO-EMOCIONÁLNA FUNKCIA
Zabezpečuje rozvoj osobných kvalít členov rodiny, vytvára podmienky pre ich duchovné obohatenie, uskutočňuje emocionálnu stabilizáciu jednotlivcov a ich psychologickú terapiu, psychologickú ochranu a poskytuje psychologickú podporu.
1.3.6 ORGANIZAČNÁ FUNKCIA
Má za cieľ pomôcť členom rodiny úspešne realizovať svoje schopnosti a talenty v rozumnom využívaní duchovných hodnôt pri zabezpečovaní aktívneho odpočinku.
1.3.7 SEXUÁLNA FUNKCIA
Jej úloha spočíva v realizácii sexuálnej kontroly osoby, individuálnom uspokojení sexuálnych potrieb človeka.
2.1 MODELY RODÍNŽijeme v období, kedy úplná a bezproblémová rodina pomaly vymizne. A poznáme aj mnoho druhov takýchto rodín.
2.1.2 NEÚPLNÁ RODINAV dnešnej dobe neustále narastá počet neúplných rodín. Príčinou vzniku takejto rodiny je napríklad smrť jedného z partnerov, odlúčenie alebo rozvod partnerov, narodenie dieťaťa slobodnej matke atď. V takomto prípade sa rodič sústreďuje na výchovu svojho dieťaťa a sám sa izoluje od spoločnosti. Často býva takýto rodič vyťažený pracovne ale aj psychicky. A preto potrebuje adekvátny podporný systém. Napríklad pomocou rodiny, ktorá mu podá pomocnú ruku, sa môže trošku uvoľniť a nabrať nový dych. A samozrejme aj zoznámiť s novými ľuďmi.
2.1.3 NEDOSPELÍ RODIČIA
Často sa stretávame aj s prípadmi, kedy do manželstva vstupujú veľmi mladí ľudia, ktorý nie sú na manželstvo dostatočne pripravený. Nedostatok finančných prostriedkov, psychická záťaž pri narodení detí, tak to všetko vedie k potrebe vytvoriť aj v tomto prípade podporný systém. Napríklad pomoc rodičov, alebo zakladanie podporných náučných spolkov, môže viesť k zlepšeniu tejto situácie.
2.1.4 KOMUNÁLNA RODINA
Znamená to spolunažívanie nepríbuzných jedincov v spoločnej domácnosti. Napríklad vdovec a vdova začnú spolu žiť, len aby vo svojom živote odstránili samotu. Často mávajú aj spoločné záujmy.
2.1.5 HOMOSEXUÁLNA RODINA
Patrí sem napríklad lesbické spolunažívanie žien alebo homosexuálnych mužov. Nie je to kladný typ rodiny. A to napríklad preto, lebo ak si žena prinesie do lesbického vzťahu dieťa, je pravdepodobné, že orientácia a správanie dieťaťa sa bude rozvíjať podobne.
2.1.6 ZMIEŠANÁ RODINA
Takáto rodina vzniká vtedy, ak si partner napríklad prinesie dieťa z predchádzajúceho manželstva do nového, ktorý len vzniká. Je to nevýhodou pre dieťa, ktoré už má zaužívané určité zvyky z predchádzajúcej rodiny.
3.1 PODIEL RODINY NA VÝVINE OSOBNOSTIMnoho autorov sa zaoberá otázkami vplyvu rodiny na rozvoj osobnosti dieťaťa. Zhodujú sa však v tom, že formatívne pôsobenie rodiny na dieťa je najintenzívnejšie, hneď od počiatku začlenenia dieťaťa do rodiny. Je to zapríčinené biologickou, psychickou i sociálnou závislosťou dieťaťa na prostredie, v ktorom sa narodilo. Z toho môžeme usúdiť, že vplyv rodiny je veľmi dôležitý pri vývine osobnosti a jeho následovnom začleňovaní do spoločnosti.
V každej rodine prebieha najintenzívnejšie ľudské spolužitie. Prvé vzniká medzi manželmi navzájom a druhé medzi manželmi a deťmi. Dieťa veľmi intenzívne prežíva všetky činnosti jednotlivých členov rodiny, čo prispieva k jeho rozvoju. Rodina vplýva na deti buď priamo tým, že ich rodičia alebo starší súrodenci v súvislosti s opaterou a starostlivosťou o telesný a mravný vývin cieľavedome a sústavne vychovávajú, alebo nepriamo tým, že formuje okolo nich spoločenské prostredie, v ktorom sa celková konkrétna atmosféra odráža na psychike dieťaťa.
Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov, podľa rodinného prostredia, v ktorom vyrastá. Okrem rodičov, plnia dôležitú úlohu vo výchove dieťaťa aj starí rodičia, príbuzní a známi.
4.1 ŠTÝLY RODINNEJ VÝCHOVYRodina svojím štýlom života, vytvára obojstranné výchovné pôsobenie. U dieťaťa utvára základ jeho osobnostných vlastností, u dospelých tieto vlastnosti dotvára. Narodením dieťaťa dochádza k zmenám v zložení rodiny. Rodina si vytvára istý štýl, spôsob vzájomného pôsobenia i pôsobenia na dieťa.
Známe sú nám rôzne spôsoby výchovy: demokratický- je založený na vzájomnom rešpektovaní. Rodičia v tomto prípade berú do úvahy potreby aj nápady vlastných detí a vedú ich k tomu, aby im rozumeli.
Autoritatívny- nedáva dieťaťu priestor pre vlastné aktivity, je neustále usmerňované rodičmi. Rodičia často rozhodujú o činnostiach dieťaťa. V tomto prípade môžu nastať dve rozličné situácie, kde buď dieťaťa ovplyvňujú obidvaja z rodičov, alebo len jeden. Ak dieťa ovplyvňuje len jeden je to horší prípad, pretože žije v neistote.
Liberálny- rodičia prejavujú minimum výchovných požiadaviek na dieťa. Ich pôsobenie na dieťa je kolísavé, nie v každej situácii rovnaké. Dieťa nemá vytvorený pevný model napodobovania.
Perfekcionistická- pôsobí ako záporný štýl výchovy dieťaťa. Rodičia majú na svoje dieťa veľmi vysoké požiadavky, často až nerealizovateľné. Najčastejšie tento prístup rodičov sa vyskytuje u veľmi ambicióznych ľudí.
5.1 ŠTRUKTÚRA RODINYOsobné vzťahy rodiny sa odrážajú na utváraní sociálnych vzťahov v nej, pretože rodina je prvou sociálnou skupinou, ktorú dieťa pozná.
Úplná harmonická rodina- tejto štruktúre rodiny je pripisovaný mimoriadny význam. Medzi rodičmi a rodičmi i deťmi, ktoré vytvárajú atmosféru vzájomnej lásky, úcty a dôvery tým vytvárajú najvhodnejšie životné prostredie pre formovanie osobnosti dieťaťa.
Neúplná rodina- tento typ môže vzniknúť rôznymi okolnosťami. Rozvodom, smrťou jedného z rodičov, alebo je matkou slobodná mamička. Neúplnosť rodiny na dieťa nemusí mať zlý dopad.
Rodina bez otca- výchovný vplyv otca sa prejavuje posilnením vedomia povinnosti a vytrvalosti a pri slabšej motivovanosti aj schopnosti odolávať silnejším zámerom. Konflikt detí, vyrastajúcich bez otca, má často negatívny následok, pretože motivácia potrebná na učenie poklesne, v dôsledku čoho vznikajú poruchy v učení bez ohľadu na to, či je ochabnutie podmienené psychicky, alebo zmenami v školskom prostredí.
Rodina bez matky- Táto situácia je pomerne ojedinelá. Ak sa otec však na dlhší čas rozhodne na seba vziať starostlivosť o deti, vznikne pre deti vážna situácia. Sú ochudobnené o materinskú lásku, nehu, jemnosť a opateru. Deti, ktoré vyrastajú v takýchto pomeroch sú plaché, prestrašené, trpia komplexom menejcennosti.
Rodina s nevlastnou matkou- v tomto prípade hrozí nebezpečenstvo, že s nevlastným dieťaťom bude zaobchádzať bezzásadovo. Vzniká tu istý druh žiarlivosti, lebo dieťa sa viaže viac na otca. Dieťa ťažko znáša odklon od nevlastnej matky a reaguje strachom, a nervozitou. Dieťa sa viac zameriava na svoje problémy a odkláňa sa od školy.
Rodina s nevlastným otcom- vlastný otec v rodine stelesňuje poriadok, disciplínu a autoritu. Ak sa matka znovu vydá, vznikajú nové ťažkosti. Nevlastný otec sa môže k dieťaťu správať raz primäkko a raz pritvrdo. Niekedy má nepriame stanovisko tam, kde mal vlastný otec pevné slovo. Takto môžu vznikať poruchy v správaní dieťaťa.
Rozvrátená rodina- ak je rozvod nutný pre manželov, tak je nutný aj pre dieťa. Mladí ľudia si často neuvedomujú dôležitosť úlohy manžela a rodiča. A preto aj pri tomto prípade vznikajú poruchy správania u detí.
6.1 ZÁVERNaša téma RODINA je veľmi rozsiahla a komplikujúca v dnešnom uponáhľanom svete. Mali by sme si všetci uvedomiť, aká je pre nás dôležitá a hlavne akú dôležitú úlohu zohráva pri narodení nového jedinca. Existuje mnoho autorov, ktorý sa touto problematikou zaoberajú. A preto aj my svojím záujmom by sme sa mali snažiť poodhaliť čo najviac z tejto ešte stále úplne neodhalenej témy, ktorou je RODINA.
POUŽITÁ LITERATÚRA: