Globalizácia

Globalizáciu môžeme považovať za jav, ktorý sa bezprostredne dotýka nie len jednotlivca, ale každého z nás. Je to proces, ktorý už bol nezvratne zahájený, a preto je nutné ju prijať ako fakt, aj so všetkými novinkami a problémami, ktoré so sebou prináša. Na druhej strane tu proti globalizácii stojí nacionalizmus. Jeho snahou je oslabiť vplyv globalizačných trendov, uchovať špecifiká samostatných národov.

Samotná globalizácia, ako jedna z najdiskutovanejších tém v súčasnosti, je rozoberaná z viacerých aspektov. Popritom nás zaujímajú hlavne názory, ktoré sa bežne vybavia pri spomenutí tohto častého slova. Rozlišujeme pritom viacero častí, ako hlavne globalizácia z ekonomického a politicko-spoločenského hľadiska, jej nástroje, prejavy a dopady. Veľkú pozornosť venujem taktiež svetovým organizáciám a inštitúciám, ktoré sú často spájané s touto témou. Do popredia dávame hlavne pôsobenie obchodných inštitúcii ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond, ich štruktúru, a zaoberáme sa aj tým, že z akého dôvodu sú považované za symboly globalizácie. Nakoniec je potrebné povedať, že táto téma je skutočne veľmi obsiahla a názory na ňu sa veľmi odlišujú. Práve kvôli širokému spektru postojov k tejto problematike je ťažké vybrať jeden, ktorý by bol podložený argumentmi a ponúkal by prijateľné východisko.

Globalizácia:

Marginalizácia národnostných, hospodárskych a rasových individualít jednotlivých suverénnych štátov na úkor ich vzájomného zbližovania sa a spoločného smerovania. Charakteristickým pri tom je po hospodársko-ekonomickej stránke snaha o prebudenie a rast ekonomiky u hospodársky slabších krajín a ich prispôsobenie svetovému štandardu, udávanému hospodársky silnými a rozvinutými štátmi. Po spoločenskej stránke je zasa charakteristické obmedzovanie protekcionárskych snáh jednotlivých štátov, ich zbližovanie a snaha o čo najintenzívnejšie vzájomné priateľstvo a spoluprácu.

Znamená veľmi intenzívne rozvíjanie komunikácií, vzájomného prepájania doteraz oddelených častí sveta, ako aj rapídny rozvoj informačných technológií a ich masová dostupnosť. Proces, ktorého cieľom je zasiahnuť všetky časti sveta a vo všetkých štátoch vytvoriť rovnaké podmienky, prispôsobiť kompletne celý právny systém štandardu krajín s rozvinutým demokratickým systémom. V konečnom dôsledku sa majú vo všetkých krajinách vytvoriť rovnaké podmienky pre život, s dôrazom na demokratický politický systém a na dodržiavanie ľudských práv.

Predstavujú ju rôzne svetové politické a obchodné organizácie alebo spoločenstvá, ktoré pôsobia celosvetovo a ich hlavnou činnosťou je napomáhanie a usmerňovanie hospodárskych a politických reforiem v menej rozvinutých štátoch, pričom najviac hospodársky a politicky vyspelé štáty v nich majú najväčšie slovo. Tieto organizácie si kladú za svoj hlavný cieľ zníženie chudoby vo svete na čo najnižšiu možnú mieru, zabezpečenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd rovnako vo všetkých štátoch. Často sa však pri uskutočňovaní týchto veľkých cieľov stávajú chyby, spôsobené zlým postupom a nesprávnymi rozhodnutiami kompetentných ľudí.

Globalizácia a mnoho slovných spojení, v ktorých používame pojem "globálny" patrí k tým pri ktorých zdanlivo presne chápeme jeho obsah. V skutočnosti je však málokto schopný ho presne definovať. Jej výklady, ako aj názory na ňu sa už v základoch rozchádzajú.

Veľmi časté sú tiež dva základné omyly:

1. Domnievanie sa, že sa nás proces zjednocovania sveta netýka a že prebieha mimo nás
2. Predstava, že globalizácia je niečo, čo si môžeme vybrať. To býva sprevádzané nadšením nad možnosťami, ktoré nám ponúka, alebo často rozhorčením a s nechuťou ku konzumnej spoločnosti. Otázka však neznie, globalizácia áno, alebo nie, ale ako sa s ňou vyrovnať. Je ťažké ju hodnotiť, pre niekoho predstavuje hrozbu, pre iných zase šancu. Isté je ale, že ide o proces, ktorý bol už zahájený a je spoločným osudom pre všetkých obyvateľov tejto planéty.

Na tento nový, až nadmerne diskutovaný fenomén sa môžeme pozerať z dvoch rozdielnych rovín, čo nám uľahčí aspoň základné objasnenie tohto pojmu.
Týmito rovinami sú:

1. Globalizácia svetovej ekonomiky, jej nástroje, trendy a z nej vznikajúce problémy
2. Spoločensko-politická globalizácia, jej prejavy, vyhliadky, ale aj jej odporcovia

Pravdepodobne nie je treba ani pripomínať, že tieto dve hľadiská sú veľmi blízko späté a navzájom sa neustále ovplyvňujú. Pri istej povrchnosti, by sa dalo na tieto stránky globalizácie pozerať oddelene, ale myslím, že by tým bola narušené základné vnímanie tejto problematiky, nakoľko spoločensko-politické aj ekonomické zmeny, spôsobené globalizáciou prichádzajú obe naraz a spolu sa prelínajú do vytvárania podmienok "novému svetovému poriadku".