Občianske právo

V kontinentálnom právnom systéme sa právo člení na verejné (princíp podriadenosti a nadradenosti) a súkromné (princíp rovnosti). K súkromnému právu patrí aj občianske právo, ktoré sa považuje za všeobecné súkromné právo. Od neho sa postupne odvíjali odvetvia súkromného práva, tzv. osobitné súkromné práva (napr.: obchodné, pracovné právo, právo duševného vlastníctva...).

V systéme práva sa vyčlenili dva samostatné subsystémy: občianske právo hmotné a občianske právo procesné.

Občianske právo hmotné

Občianske právo vzniklo v starovekom Ríme, odkiaľ pochádza aj jeho dodnes používaný názov ius civile. Z Ríma ho neskôr prevzala európska kontinentálna právna kultúra. Je to právne odvetvie, ktoré všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobno - majetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie a dispozičnú autonómiu.

osobné, resp. osobnostné vzťahy – súvisia s ochranou určitých aspektov ľudskej osobnosti.

Patrí sem:

- ochrana osobnej slobody, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti apod.
- ochrana osobných prejavov
- ochrana mena (u fyzických os.) alebo názvu (u právnickych osôb)

osobnomajetkové vzťahy – vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej činnosti

Patrí sem: ochrana autorských práv, patentov, ochranných známok, nových dizajnov, nových odrôd rastlín a plemien zvierat apod.

Pramene občianskeho práva:

- Ústava Slovenskej republiky
- Občiansky zákonník (z roku 1964, mnohokrát novelizovaný)

Občianske právo hmotné možno rozdeliť na viacero častí:

a) Všeobecná časť – ustanovenia platné aj pre ostatné časti občianskeho práva; upravujú najmä právne úkony (hlavne zmluvy)
b) Rodinné právo – upravuje osobné a majetkové práva manželov, práva a povinnosti rodičov a detí i ďalších príbuzných
* u nás zatiaľ nie je súčasťou občianskeho práva ako v ostatných európskych štátoch, no v dôsledku blízkej rekodifikácie sa stane súčasťou nového Občianskeho zákonníka
c) Vecné práva – viažu sa na určitú vec. Patrí sem: vlastnícke právo, držba, vecné právo k cudzej veci (napr.: záložné právo) apod.
d) Dedičské právo – upravuje vzťahy súvisiace s prechodom majetkových práv a povinností zomretého na jeho právnych nástupcov
e) Záväzkové (obligačné) právo – práva a povinnosti účastníkov obligačných právnych vzťahov (napr.: zmluvy, záväzky zo zodpovednosti za škodu apod.)
f) Osobné a osobno- majetkové práva

Všetky vzťahy, predmetom ktorých sú spoločenské vzťahy upravené normami občianskeho práva, nazývame občianskoprávne vzťahy. Každý občianskopr. vzťah tvoria tieto prvky:

1.) subjekty (účastníci) – konkrétni nositelia práv a povinností stanovení normami občianskeho práva.
2.) predmet (objekt) – právnym vzťahom určené správanie subjektov upínajúce sa na veci a práva
3.) obsah – konkrétne práva a povinnosti subjektov

Subjektom občianskoprávnych vzťahov môže byť:

a) Fyzická osoba – človek ako ľudská bytosť, bez ohľadu na jeho štátne občianstvo.
  
Právna spôsobilosť – priznanie právnych vlastností fyzickej osoby sa delí na:

A. Spôsobilosť na práva a povinnosti – vzniká narodením a zaniká smrťou osoby
B. Spôsobilosť na právne úkony – vzniká dosiahnutím plnoletosti. Je to spôsobilosť vlastným konaním zakladať, meniť či rušiť právne vzťahy

b) Právnická osoba – organizácia osôb alebo majetku, ktorá je vytvorená na určitý účel. Všeobecné znaky právnickej osoby sú: názov, sídlo, spôsob konania v právnych vzťahoch. Delenie právnických osôb:

A. združenia fyzických alebo právnických osôb (napr.: politické strany, rôzne združenia, spolky)
B. účelové združenia majetku (napr.: nadácie, štátne i neštátne fondy)
C. jednotky územnej správy (napr.: obce, vyššie územné celky)
D. iné subjekty, o ktorých to hovorí zákon (napr.: banky, štátne podniky)

c) Štát

Občianske právo procesné

Občianske právo procesné zabezpečuje ochranu a realizáciu občianskeho práva hmotného i iných súkromnoprávnych vzťahov. Je však menej rozsiahle, lebo súkromnoprávne vzťahy sa často realizujú mimosúdnou cestou.

Základom obč. procesného práva je občiansky (civilný) proces. Nazývame ním postup subjektov civilného procesu, pri ktorom na základe ich konania medzi nimi vznikajú tzv. procesnoprávne vzťahy zamerané na prejednanie a rozhodnutie vecí, ktoré patria zo zákona do právomoci orgánov výkonu súdnictva, t.j. súdom.

Pramene obč. práva procesného:

- Ústava Slovenskej republiky
- Občiansky súdny poriadok (z roku 1963; mnohokrát novelizovaný, najvýznamnejšie v roku 1989)
- ostatné procesnoprávne normy (napr.: zákon o prokuratúre)

Druhy civilného procesu:

1. občianskosúdne základné konanie

A. sporové – rieši konflikt dvoch protichodných, spravidla hmotných záujmov
B. nesporové – účastníci nie sú protivníkmi (napr.: určenie otcovstva, opatrovníctva)

2. exekučné konanie – nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí

3. konkurzné a vyrovnacie konanie

konkurz - zmiešané konanie sporového, nesporového a exekučného konania
vyrovnanie - veritelia sú ochotní prijať kompromisné riešenie navrhnuté úpadcom

4. rozhodcovské konanie – ako sporové konanie, no právomoci všeobecného súdu sú prenesené na rozhodcov, alebo na rozhodcovské súdy

Každý civilný proces je vybudovaný na určitých zásadách, rozdelených do dvoch skupín:

A. Ústavnoprocesné zásady – priamo alebo nepriamo obsiahnuté v Ústave SR. Sú to:

a.) rovnosť účastníkov konania
b.) verejnosť pojednávania
c.) prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

B. Procesné zásady – opierajú sa spravidla o zákony. Patrí tu napr.:

a.) Dispozičná zásada – o priebehu procesu rozhodujú jeho účastníci
b.) Prejednávacia zásada – účastníci sú povinní tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci a preukazovať ich dôkazmi
c.) Zásada hospodárnosti – procesné konanie má byť rýchle a čo najhospodárnejšie apod.

Procesnými subjektmi sú všetky osoby alebo orgány, ktoré sú oprávnené a spravidla aj povinné na procesné úkony (rozhodnutia, oprávnenia, podania...). Zo zákona majú tieto osoby procesné práva i povinnosti. Delia sa na:

a) subjekty oprávnené rozhodovať (napr.: súd, notár, rozhodcovský orgán, súdny exekútor)
b) účastníci konania – základné subjekty, bez ktorých by proces nevznikol
c) prokurátor – zákonom určený zástupca štátu
d) iné subjekty

Medzi subjekty civilného procesu nepatria osoby zúčastnené na konaní. Sú nimi napr.: znalec, advokát, komerčný právnik, tlmočník apod.

Súdy:

Na Slovensku rozlišujeme súdy:

A. osobitný súd – Ústavný súd Slovenskej republiky (vykonáva ústavné súdnictvo)
B. všeobecné súdy (vykonávajú trestné a občianskoprávne súdnictvo). Tvoria ich:

a) Okresný súd
b) Krajský súd
c) Najvyšší súd Slovenskej republiky
d) Sústava vojenských súdov

Úlohou občianskoprávnych súdov je:

1. rozhodovať o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických, právnických osôb a štátu
2. preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, pokiaľ zákon nestanoví inak
3. preskúmavať zákonnosť rozhodnutí iných orgánov, pokiaľ tak ustanovuje zákon