Aristoteles zo Stageiry bol filozofom, ktorému dodnes dávajú rôzne protikladné prívlastky: „knieža filozofov a majster tých, čo vedia“, „človek najvzdelanejší vo všetkých vedách“, „Alexander Veľký vo filozofii“, ale aj „bezduchý ako prázdny hrob“, „nešťastník, čo pre kacírov zaviedol dialektiku“. Ani s jeho zaradením do epochy to nie je jednoznačné. Narodil sa v klasickom období gréckej filozofie, svoju školu založil a aj zomrel v helenistickom období. Spoločenské podmienky, v ktorých ako filozof dozrieval a tvoril, ho časovo zaraďujú skôr do helenistickej etapy vývoja gréckej filozofie.

Narodil sa 384 p. n. l. v iónskej osade Stageira na polostrove Chalkidike v dnešnej gréckej Macedónii, asi 80 km východne od Solúnu - Thessaloniki (preto sa niekedy nazýva Stagirita), zomrel v roku 322 p. n. l. v Chalkide, asi 60 km SV od Atén.

Aristotelov otec Nikomachos bol osobným lekárom macedónskeho kráľa Filipa II . V rokoch 367 až 347 Aristoteles študoval, a potom i vyučoval v Platónovej Akadémii v Aténach. Po Platónovej smrti odišiel vyučovať do Assu v Malej Ázii a na Lesbos do Mytilény. Roku 343 p. n. l. ho povolal macedónsky kráľ Filip ako vychovávateľa svojho syna Alexandra (budúci Alexander Veľký).

Po Filipovej smrti sa Aristoteles vrátil späť do Atén, kde sa plne venoval vede a kde roku 335 p. n. l. založil vlastnú filozofickú školu nazývanú Lykeion, alebo tiež peripatetická škola (z názvu krytého stĺporadia peripatos (περίπατος), kde sa žiaci učili, alebo od slovesa peripatein (prechádzať sa), pretože Aristoteles sa vraj so svojimi žiakmi pri vyučovaní prechádzal). V období 13 rokov, ktoré strávil v Aténach, vznikla väčšina jeho spisov, niekedy viac menej poznámok nebo záznamov z prednášok.

Roku 322 p. n. l., po smrti Alexandra Veľkého, bol Aristoteles v rámci reakcie proti Alexandrovi obvinený z boharúhania a odsúdený, tak odišiel do vyhnanstva do Chalkidy, odkiaľ pochádzala jeho matka a kde v nasledujúcom roku zomrel. Zachoval sa jeho závet s prianím, aby bol pochovaný vedľa svojej ženy.