JUDAIZMUS
Judaizmus je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie monoteistické náboženstvo. Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich. Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov. Judaizmus býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov. Židia majú svoj vlastný štát – Izrael, ktorý vznikol v r. 1948.
História Židovstva: Za počiatok židovských dejín môžeme zvoliť dobu asi 1700 až 2000 rokov pred občianskym letopočtom, v ktorej žil Abrahám - patriarcha a zakladateľ židovstva. Abrahám a jeho nasledovníci hlásali a hlásajú ideu jediného a nepoznateľného Boha, tvorca sveta a človeka. Biblia opisuje Abraháma a jeho potomkov ako kočovníkov putujúcich púšťou. Do oblasti Palestíny prenikli od juhu a súperili o vládu nad týmto územím s mnohými inými národmi. Toto obdobie trvalo približne sto rokov. Potom sa Abrahámovi potomkovia v dôsledku hladu presunuli do Egypta. Spočiatku žili oddelene od Egypťanov. Neskôr faraóni nútili izraelitov pracovať na stavbách a pri výrobe tehál. Ich postavenie sa tak zhoršilo, že sa rozhodli vrátiť do vlasti. Návrat sa udial pod vedením Mojžiša 1300 rokov pr.n.l. (Mojžiš je považovaný za najväčšieho proroka v judaizme.) Pobyt v Egypte trval 430 rokov. Do pôvodnej vlasti sa Židia dostali nepriamo cez púšť. Návrat židov do vlasti je poznačený sústavnými vojnami s okolitými národmi a kmeňmi. Židia obránili svoju vlasť a upevnili si postavenie. Židia boli prví, ktorí verili v jedného boha, Jahveho, a to už pred 4000 rokmi. Boh uzavrel s ich predkom Abrahámom zmluvu, že bude ich bohom a oni budú jeho vyvoleným národom, ak sa budú riadiť presnými predpismi a budú šíriť jeho slovo. Neskôr Boh vyslobodil židov z otroctva a dal svoje zákony ich vodcovi Mojžišovi. Zákony boli spísané v Tóre, obsahujúcej príkazy, podľa ktorých sa Židia riadia celý život. Židia s nádejou očakávajú príchod vyvolenej osoby, Mesiáša (spasiteľa), ktorý bol najväčším prorokom judaizmu. Vyviedol židovský národ z egyptského otroctva, ukázal mu cestu do zasľúbenej zeme a na hore Sinaj prijal od Boha židovskú náboženskú náuku – Tóru.
Základné črty náboženstva: Židovská viera ja prísne monoteistická. Uznáva len jediného Boha – Jahve. Židovstvo verí v nesmrteľnosť ľudskej duše. Človek má slobodnú vôľu, môže rozhodovať o svojom konaní, môže konať dobro alebo zlo. Ako návod na rozlíšenia dobra a zla slúži Tóra, ktorú Hospodin ponúkol všetkým národom. Prijal ju však len židovský národ a uzavrel s Hospodinom zmluvu, ktorá vyžaduje dodržiavanie zákona Tóry. Dejinným cieľom náboženstva je dosiahnutie lepšieho stavu sveta, ktorý bude zvestovaný príchodom Mesiáša (človek vyslaný Hospodinom). Po jeho príchode na Zem prestanú vojny a násilnosti. Ľudstvo bude žiť v šťastí a harmónii, Židia sa vrátia do svojej starej vlasti a nenávisť medzi národmi aj jednotlivcami sa pominie. Židovské náboženstvo nepozná cirkevnú hierarchiu. V judaizme neexistuje žiadna osoba prípadne skupina ľudí s centrálnou náboženskou autoritou. Na čele náboženskej obce stojí jej predstavený a popri ňom rabín. Židovstvo kladie väčší dôraz na konanie ako na samotnú abstraktnú vieru, človeka posudzuje podľa skutkov.
TÓRA: (zákon, učenie). Záväzné učenie judaizmu je obsiahnuté v písanej a ústnej náuke. Tóra existuje na dvoch úrovniach, ktoré sú si rovnocenné:
●Písaná Tóra - ►v užšom zmysle ju tvorí päť kníh Mojžišových (Pentateuch): 1. Genesis = pôvod; 2 .Exodus = odchod; 3. Levitikus = kniha Levitov; 4. Numeri = čísla; 5. Deuteronómium = obnovený zákon
5 kníh Mojžišových je súčasťou hebrejskej Biblie a obsahujú predovšetkým dejiny praotcov židovského národa a 613 náboženských príkazov a zákazov, tzv. micvot. Podľa židovského presvedčenia napísal celú Tóru Mojžiš - najväčší židovský mysliteľ a moralista na hore Sinaj na pokyn Hospodina. Okrem týchto piatich kníh obsahuje zbierka Starého zákona 34 ďalších.
►V širšom zmysle slova tvorí písanú Tóru celá hebrejská Biblia, pozostávajúca z 24 kníh rozdelených do troch častí – TANACH : 1. Tóra, 2. Neviim (Proroci), 3. Ketubím (Spisy).
●Ústna Tóra - je ústne tradovaný výklad písanej Tóry. Pochádza od Boha zo Sinaja a ďalej sa šírila ústne. Ústna Tóra bola zapísaná do zbierky zvanej Mišna. Postupným rozvíjaním a komentovaním látky obsiahnutej v Mišne vznikol Talmud a následne rozsiahla rabínska literatúra, ako napríklad kompendium náboženských príkazov Šulchan aruch.
Chumaš: tlačené vydanie Tóry, ktoré veriaci využívajú pri domácom štúdiu a na sledovanie textu. Tieto knihy nie sú posvätné a nepoužívajú sa pri liturgii.
Aron kodš: zvitky Tóry, najcennejší a najdôležitejší predmet v synagóge, sú uložené v svätostánku
Talmud: obsahuje poučenia, ako má žiť veriaci Žid a ako má správne chápať židovský
Znalcom Tóry a inej náboženskej literatúry je rabín. Okrem toho mu prislúcha úloha sudcu vo veciach náboženských aj svetských. Veľmi často je kazateľom v židovskom kostole - synagóge. Rabína treba chápať ako učiteľa a znalca Tóry, nie ako kňaza. Nie je prostredníkom medzi Bohom a človekom.
