Najčastejšie sa však tento pojem používa v súvislosti s vyhladením šiestich miliónov európskych Židov, rovnako ako iných etnicky minoritných skupín, behom druhej svetovej vojny. Naviac termín genocída je tiež použiteľný pri popise politiky USA voči rodeným Američanom v 19. storočí (v roku 1800 počet amerických indiánov dosahoval 600 tisíc, okolo roku 1850 ich bolo už len asi 250 tisíc).
Iným extrémnym prípadom chovania je vyhnanie určitej skupiny ľudí alebo národa na základe etnických predsudkov. V roku 1979 Vietnam odsunul milión etnických Číňanov. Iným príkladom vyhnania národa je aj nedávna kríza v Kosove.


Vekové nerovnosti

„When I get older, losing my hair,
many years from now…
Will you still need me,
Will you steel feed me,
When I´m sixty-four.“
John Lennon, Paul McCartny – „When I´m 64“

Tak ako u iných sociálnych nerovností, tiež chápanie vekového rozvrstvenia sa líši kultúrou od kultúry. V jednej spoločnosti chovajú k starším ľuďom veľký rešpekt, zatiaľ čo v inej sú seniori chápaný ako neproduktívny a „obtiažni“.

V roku 1968 lekár R. Butler, zakladajúci riaditeľ národného ústavu pre seniorov v USA referoval o predsudkoch a diskriminácii starších občanov – pre ich označenie použil termín „ageizmus“. Ageizmus poukazuje na hlbokú nevrlosť mladých ľudí a ľudí v strednom veku voči starším. Pre mnohých vysoký vek symbolizuje choroby, neschopnosť a smrť. Pohľad na starých ľudí slúži ako pripomienka, že raz aj oni budú starí a nemohúci. Ageizmus je tak bežný, že Butler usudzuje, že sa vyskytoval vždy, v každej kultúre, a že ani v najbližšej budúcnosti nezmizne.
Na prvý pohľad sa zdajú byť prekvapivé výsledky analýzy vekovej štruktúry postáv televíznych seriálov v USA. Z 1446 postáv iba 2% tvorili ľudia starší ako 66 rokov (rok 1993, J. D. Robinson).
Aj skúsení profesionáli sa dopúšťajú ageizmu a to napríklad v prípadoch, keď lekári až príliš rýchlo stanovujú u pacientov diagnózu senility. V rozpore k negatívnym stereotypom, vedci zistili, že starší pracovníci môžu byť pre svojich zamestnávateľov prínosom napríklad dosiahnutými skúsenosťami.
V USA v roku 1900 pracovali celé 2/3 mužov nad 65 rokov (na plný aj skrátený úväzok). V roku 1950 to bolo 46%, ale okolo roku 1990 to už bolo iba 16%. Medzi šesťdesiatnikmi pracovná účasť klesla z 60% v roku 1950 na menej ako 30% dnes. Naviac mladí ľudia sa stále dívajú na starých ako na tých, ktorí im kradnú zamestnanie (v podstate rovnaký postoj sa prejavuje v prípade imigrantov).