Táto situácia nielen zväčšuje vekový konflikt, ale vedie i k vekovej diskriminácii.

V USA bola v roku 1968 veková diskriminácia (definovaná ako diskriminácia ľudí starších 40 rokov) postavená mimo zákon. Je ale nutné dodať, že toto preferovanie nezmizlo, skôr je dômyselnejšie ukrývané.

V našej zemi sa v poslednej dobe objavuje trochu opačný trend. Po roku 1989, keď boli vyhľadávaní na trhu práce mladí ľudia, teda bez skúseností, nezaťažení naučenými spôsobmi jednania, ale ochotní sa vzdelávať a prispôsobovať potrebám. Dnes, keď uplynulo 10 rokov od zmeny politického a ekonomického zriadenia, sú na trhu práce požadovaní ľudia so skúsenosťami a šance na získanie dobrého zamestnania mladého absolventa sú nízke.



Nerovnosti medzi mužmi a ženami

Medzi mužmi a ženami sú pochopiteľné biologické rozdiely. Najdôležitejší z nich je, že ženy sú schopné rodiť deti. Mnoho spoločností ustavilo sociálne rozdiely medzi pohlavím, ktoré určite nevychádzajú z rozdielov biologických. Každému pohlaviu je v spoločnosti určená úloha, ktorú by malo zastávať. Tieto úlohy možno definovať ako očakávania určitého spôsobu chovania, postojov a činností mužov a žien. Zástupcovia obidvoch pohlaví sú fyzicky schopní naučiť sa variť, písať na stroji, ale v mnohých západných krajinách sa predpokladá, že to prináleží iba ženám. Rovnako ako muži i ženy sú schopné naučiť sa zvárať či pilotovať lietadlo, ale tieto profesie sú všeobecne prisudzované mužom. A muž ako letuška? Táto predstava vyvoláva skôr úsmev.

Od mužov sa očakáva odolnosť, nebojácnosť, rozhodnosť, emočná zdržanlivosť. Nie každý muž či chlapec sa s týmito očakávanými štandardmi môže zmieriť. Štúdie A. Astrachana z roku 1996 odhadujú, že tomuto vysnívanému ideálu sa približuje iba 5 – 10% mužskej populácie. Žena by mala byť zosobnením jemnosti, citlivosti, tolerancie, emočnej lability. V dávnej minulosti boli ženy vysoko rešpektované, ako matky, na ktorých plodnosti závisela budúcnosť rodu. Neskôr jej bola prisúdená úloha podradná až neslobodná. Ešte na začiatku tohoto storočia nemali ženy prístup k vyššiemu vzdelaniu, byť múdrejší ako muž bolo považované za faux pas.

V tomto storočí sa objavili feministické organizácie, ako hnutie bojujúce o zrovnoprávnenie postavenia žien v spoločnosti. Úroveň úspešnosti týchto hnutí sa opät (rovnako ako u predošlých nerovností) odvíjajú od kultúry každej krajiny. Napr. v USA dosiahol vplyv týchto organizácií extrému a vznik takýchto inštitúcií ako napr. termín „sexual harrasment“ sú dôsledkom týchto vplyvov.
V iných krajinách zase naopak k veľkému vývoju v rovnoprávnom postavení pohlavia nedošlo. Učebnicovým príkladom takéhoto vývoja sú islamské štáty Blízkeho východu.