- predsudky alebo nenávisť voči Židom a ich náboženstvu, diskriminácia alebo prenasledovanie Židov. Nevraživosť voči Židom sa v Európe vyskytuje už od čias Rímskej ríše, no zosilnela v stredoveku, keď Židov obviňovali zo zavraždenia Ježiša Krista. Židov v mnohých európskych krajinách vyháňali, alebo museli žiť v getách a nemohli vykonávať určité povolania. Živili sa ako zmenárnici, bankári, obchodníci. Ak boli chudobní, často museli znášať bezohľadné zaobchádzanie, ak sa im podarilo zbohatnúť, mohli niekedy počítať s podporou panovníkov, práve pre svoju zámožnosť sa však stávali terčom útokov. Od križiackych výprav boli európske židovské komunity obeťami rabovania a masakier, známych pod názvom pogromy. Najextrémnejšou formou antisemitizmu bol nacistický holokaust, v rámci ktorého bolo systematicky vyvraždených asi 6 miliónov Židov. Hitlerovský antisemitizmus nebol odôvodnený nábožensky, hoci nadväzoval na historické predsudky voči Židom, ale bol súčasťou nacistického rasizmu. Antisemitizmus zostal charakteristickým znakom extrémne pravicových zoskupení, akými sú napríklad nemeckí neonacisti alebo francúzsky Národný front.