ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN, ruský básnik (1799-1847)

Keď Puškin začal písať básne, rád predčítaval svoje výtvory priateľom. Stalo sa, že raz predčítal báseň svojmu neprajníkovi a chcel od neho posudok.
- Môj úsudok? Strašná hlúposť!
Básnik prikývol:
- Viem, že Tvoj posudok bude strašná hlúposť, napriek tomu by som si ho rád vypočul!


V petrohradskej reštaurácii Dominik sa kedysi schádzala vyberaná spoločnosť. Jedného dňa tam zavítal aj slávny ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin.
- Á, Puškin, - smial sa od stola knieža Davidovskij, bohatý aristokrat. – Puškin, ty ale musíš mať peňazí, čo? Ty si možno bohatší ako my!
Od kniežaťa to bolo veľmi surové, lebo bolo známe, že chudák Puškin večne zápasí s dlžobami. Ale básnik sa len zamyslene usmial:
- Máš pravdu, som bohatší ako ty. Ty totiž žiješ len z toho, čo ti odvádzajú zlodejskí správcovia z tvojich veľkých statkov a niekedy ešte dosť nepravidelne. Ja však mám svoj pravidelný príjem z tridsiatich deviatich písmen ruskej abecedy.


V Petrohrade boli veľmi rozšírené zakázané Puškinove verše.
Generálny gubernátor gróf Miloradovič dostal rozkaz, aby to vyšetril.
Osobne prišil do bytu Puškina a chcel mu urobiť prehliadku.
Keď básnik zistil, o čo ide, povedal:
- Pán gróf, márne sa namáhate, u mňa nič nenájdete, ale viete čo? Ja vám tie zakázané verše napíšem.
Puškin si sadol k stolu a grófovi verše napísal.


Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985