Alexander Sergejevič Puškin
ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN, ruský básnik (1799-1847)
Keď Puškin začal písať básne, rád predčítaval svoje výtvory priateľom. Stalo sa, že raz predčítal báseň svojmu neprajníkovi a chcel od neho posudok. - Môj úsudok? Strašná hlúposť! Básnik prikývol: - Viem, že Tvoj posudok bude strašná hlúposť, napriek tomu by som si ho rád vypočul!
V petrohradskej reštaurácii Dominik sa kedysi schádzala vyberaná spoločnosť. Jedného dňa tam zavítal aj slávny ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin. - Á, Puškin, - smial sa od stola knieža Davidovskij, bohatý aristokrat. – Puškin, ty ale musíš mať peňazí, čo? Ty si možno bohatší ako my! Od kniežaťa to bolo veľmi surové, lebo bolo známe, že chudák Puškin večne zápasí s dlžobami. Ale básnik sa len zamyslene usmial: - Máš pravdu, som bohatší ako ty. Ty totiž žiješ len z toho, čo ti odvádzajú zlodejskí správcovia z tvojich veľkých statkov a niekedy ešte dosť nepravidelne. Ja však mám svoj pravidelný príjem z tridsiatich deviatich písmen ruskej abecedy.
V Petrohrade boli veľmi rozšírené zakázané Puškinove verše. Generálny gubernátor gróf Miloradovič dostal rozkaz, aby to vyšetril. Osobne prišil do bytu Puškina a chcel mu urobiť prehliadku. Keď básnik zistil, o čo ide, povedal: - Pán gróf, márne sa namáhate, u mňa nič nenájdete, ale viete čo? Ja vám tie zakázané verše napíšem. Puškin si sadol k stolu a grófovi verše napísal.
Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985
Zdroje:
Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985 -
|