MARK TWAIN, americký spisovateľ (1835-1910)

V období, keď Mark Twain bol redaktorom, mal veľa dlhov. Každý týždeň, ba každý deň dostával niekoľko upomienok, ktoré putovali do redakčného koša.
Raz dostal upomienku, ktorá bola písaná po oboch stranách papiera s výzvou, že ak nezaplatí do troch dní, budú ho verejne žalovať. Twaina to však nevyviedlo z rovnováhy. Upomienku vrátil s poznámkou:
„Rukopisy písané po oboch stranách papiera sa neprijímajú!“


Keď bol Mark Twain redaktorom „Arizona Kickers“, jedného dňa čítal a triedil nové rukopisy. Nakoniec zobral všetky, ktoré vytriedil ako nepoužiteľné, hodil ich do koša a vzdychol si:
- Škoda, že som nebol redaktorom v dobe, keď sa písalo na kamenné dosky! Akú krásnu vilu som si mohol postaviť!


Raz sa istý novinár spýtal Marka Twaina, čo je to vlastne večnosť. Po kratšom premýšľaní humorista odvetil:
- Podľa mňa je večnosť iba chvíľkou.
- Dobre, tak mi teda požičajte na chvíľku dvesto dolárov, - požiadal Twaina novinár.
- V poriadku, - riekol Twain, - o chvíľu!


Zbožňovateľka Marka Twaina sa ho raz spýtala, či má šťastie v láske.
- Rozhodne smolu, milostivá paní! – odvetil humorista.
- Jediná žena na svete, ktorú som miloval, sa vydala.
- Nebudem nediskrétna, keď sa spýtam za koho?
- Poviem vám to, - odvetil Twain a naklonil sa k jej uchu. – Za mňa!


Ktosi sa opýtal Marka Twaina, aký je podľa jeho názoru rozdiel medzi mužom a ženou. Odpoveď znela:
- Keď chce muž niekoho o niečo požiadať, premýšľa, čo povie. Žena uvažuje, čo si oblečie.


Marka Twaina sa pri návšteve v istom dámskom klube spýtali:
- Nemyslíte si, že najlepším sudcom žien je zasa len žena?
- Nielen najlepším sudcom, drahé dámy, - vraví Twain, - ale aj skvelým katom!


Marka Twaina sa raz opýtali, či muž túži po ženbe viac ako žena po vydaji alebo naopak. Twain pohotovo odpovedal:
- Žene pôsobí budúcnosť starosť, kým sa nevydá, mužovi však budúcnosť nepôsobí starosť, kým sa neožení!


Mark Twain raz napísal poviedku, v ktorej prirovnal svokru k novinám.
- Nechápem, prečo prirovnávaš matku k novinám, - povedala prekvapená spisovateľova manželka.
- Ako to, prečo? Chodí k nám predsa denne!


Daňový úrad poslal Markovi Twainovi formulár na vyplnenie príjmov za svoju prácu. Twain na tlačivo napísal:
„Ja žiadnu prácu nemám, písanie je totiž moja zábava. To, čo doň vkladám zo svojich myšlienok, je dar ľudstvu.“
Daňový úrad mu vyrubil daň zo zábavy a darovaciu daň.


Mark Twain poslal raz dvanástim hodnostárom mesta telegram:
„Všetko je prezradené, radím rýchlo zmiznúť.“
Na druhý deň nebol z nich v meste ani jeden.


Mark Twain dostal anonymný list, v ktorom bolo jediné slovo: Sviňa!
Humorista uverejnil na druhý deň v novinách odpoveď:
„Obyčajne dostávam listy bez podpisu. Tentoraz som dostal podpis bez listu!“


Na jednej z Hardfordských ulíc oslovil raz Marka Twaina starý žobrák.
- Pane, pekne vás prosím, aspoň zopár centov...
Práve prechádzali popri hostinci.
- Poďte, priateľu, - vraví slávny spisovateľ, - pozývam vás na pohárik, aby ste zabudli na svoju chudobu aspoň na chvíľku...
- Ale pane, ja nikdy nepijem...
- No, a čo by sa stalo, keby som vám kúpil škatuľku cigár?
- Nikdy v živote som nefajčil...
Medzitým sa dostali do blízkosti stávkovej kancelárie, v ktorej sa prijímali stávky na dostihy.
- A čo by ste povedali na to, - spýtal sa Twain, - keby som vo vašom mene vyplnil jeden tiket? Mám výborný tip!
Žobrák sa ohradil:
- Nerobte to, prosím. V živote som ešte nehral.
Mark sa zamyslel a po chváli povedal:
- Dostanete päť dolárov, ale musíte ísť so mnou, chcel by som vás predstaviť svojej žene.
- Ale, prosím vás, - vykríkol žobrák, - mňa ženy nezaujímajú!
- Nepochopili ste ma, priateľu, - odvetil Twain s úsmevom. – Svojej manželke vás chcem ukázať len preto, aby videla, kam sa dopracuje človek, ktorý nepije, nefajčí, netipuje a ktorého ani len ženy nezaujímajú...


Mark Twain si jedného dňa všimol pred kostolom žobráka, ktorý márne natŕčal ruku s klobúkom. Chodci sa tvárili, že ho nevidia. Malá tabuľka pri slepcovi oznamovala „Slepý“. Twain tento nápis nahradil iným. Od tej chvíle sa peniaze do slepcovho klobúka len tak sypali, až prekvapený slepec vykríkol:
- Ničomu nerozumiem! Čo sa to vlastne stalo?
Potom mu ktosi prečítal nový nápis na tabuľke: „Zajtra bude jar, a ja ju neuvidím!“


Mark Twain najradšej rozprával v spoločnosti túto príhodu:
„Ako malý chlapec som spozoroval na hradskej nákladné auto s melónmi. Keďže nebolo nikoho nablízku, priblížil som sa k stojacemu autu a ukradol som melón. Potom som odbehol za roh, aby som si na ňom pochutnal. Keď som však doň zahryzol, pochytila ma ľútosť. Utekal som späť k autu, melón som položil na pôvodné miesto a – vzal som si zrelší.“


Mark Twain sa prechádzal po parku. Zrazu k nemu pristúpilo malé dievčatko a spýtalo sa ho, či sa s ním môže prechádzať. Mark Twain bol šťastný a celú hodinu rozprával dievčatku svoje najlepšie príhody; potom jej dal medenák a povedal:
- Teraz choď domov a keď budeš veľká, môžeš svojim známym rozprávať, ako si sa prechádzala s Markom Twainom.
- S Markom Twainom?! – zopakovalo dievčatko a rozplakalo sa. – Ja som si myslela, že ste Buffalo Bill.


Predstavenstvo Twainovej rodnej obce poslalo humoristovi list s prosbou, aby prispel na nový plot okolo miestneho cintorína.
Humorista odpovedal:
„Na takú hlúposť nedám ani grajciar. Načo potrebuje cintorín plot? Všetci, čo sú tam, sa už nikdy nedostanú odtiaľ, a tí, čo tam ešte nie sú, sa tam celkom isto netlačia...“


Mark Twain sa vybral do Londýna. Prišiel tam v čase, keď vykradli jednu z najväčších bánk. Kameloti vykrikovali:
- Mark Twain prišiel... Veľká banka vykradnutá...
Mark Twain si povzdychol:
- Už to prasklo, už sú mi na stope!


Mark Twain prišiel raz k vydavateľovi a priniesol mu zbierku svojich nových humoresiek. Vydavateľ si humoresky prezrel a povedal:
- Chcem vás upozorniť, že nemáme fixný sadzobník.
Za každú prácu platíme podľa jej kvality!
- Oh, nedúfal som, že dostanem až toľko!


Manželka milionára Astora pozvala Marka Twaina do svojej lóže v Metropolitan-opere. Hrali Traviatu, ale Twain z nej veľa nemal, pretože pani Astorová počas celého predstavenia nezavrela ústa. Keď sa potom lúčili, pani Astorová ho opäť pozvala:
- Príďte, majstre, aj na budúci týždeň! Na programe bude Aida.
- S radosťou, - odpovedal Twain. – V Aide som vás totiž ešte nepočul, milostivá pani!


Mark Twain sa raz ocitol v spoločnosti amerických žralokov a keďže rozprával veľmi dobré historky, všetci sa smiali, až slzili.
Istý naftový kráľ poznamenal:
- Také vtipné príbehy som nepočul, čo som na svete! – a siahol si rukou do vrecka po vreckovku.
- Oho! – podotkol Twain. – Vidím čosi ešte vtipnejšie a zriedkavejšie, totiž ako naftový kráľ siaha – iba do vlastného vrecka!


Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985