Komunikácia:

Individuálny prístup : každý pacient je iný
Pozitívny vzťah k pacientovi – dávať pacientovi mu to najavo
Úcta k pacientovi - vážime si pacienta za každých okolností ako človeka
Rešpektovať názor pacienta

Typy komunikácie:

Pasívna - chýba sebaistota prejavu
Agresívna – presadzuje seba na úkor iných
Manipulatívna – sleduje cieľ, využíva
Asertívna – človek prežíva, rešpektuje práva iných ale aj svoje. Pozitívny postoj k ľuďom a sebe samému.

Verbálna komunikácia : (príručka str.11-12)

Nadväzovať a udržiavať slovný kontakt s pacientom - komunikovať a počúvať

Najdôležitejšie kritéria počas rozhovoru s klientom:

•jednoznačnosť
•zreteľnosť
•načasovanosť
•prispôsobivosť
•dôveryhodnosť
•spätná väzba, preveriť si či pacient prijal čo mu bolo povedané

•Načúvať pozorne, používať všetky zmysly a hovoriť pomaly a jasne
•Používať jazyk ktorému klient rozumie, a objasniť body ktorým nerozumie
•Plánovať otázky z logickou nadväznosťou
•Klásť iba jednu otázku
•Umožniť klientovi aby sa pozeral na podnety svojimi vlastnými očami nie očami iných osôb
•Nevnucovať klientovi svoj vlastný názor
•Vyhýbať sa používanie príkazov „ keby som bol na vašom mieste
•Naznačovať rešpekt, záujem a primát veci neverbálnym spôsobom
•Využívať a akceptovať mlčanie, aby mal klient čas nájsť vhodne slova a usporiadať
•Používať kontakt zrakom, zachovať pokoj rozvahu

Najrozšírenejšia forma verbálnej komunikácie podľa funkcie:

•Diagnostická
•Informatívna
•Rady a poučenia
•Terapeutická


Neverbálna komunikácia: reč tela

Patria sem : gestá, mimika, pohyby tela, fyzický vzhľad vrátané úpravy zovňajška

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.

Empatiou myslí schopnosť jedného človeka vžiť sa do duševného stavu iného človeka. Vidieť jeho očami, počuť jeho ušami, cítiť jeho srdcom. Na základe toho vžitia vie vycítiť a pochopiť u toho druhého také emócie a stavy, ktoré tento človek nevyjadruje priamo a ktoré zákonite nevyplývajú zo situácie.