Komunikácia
Komunikácia:
Individuálny prístup : každý pacient je iný Pozitívny vzťah k pacientovi – dávať pacientovi mu to najavo Úcta k pacientovi - vážime si pacienta za každých okolností ako človeka Rešpektovať názor pacienta
Typy komunikácie:
Pasívna - chýba sebaistota prejavu Agresívna – presadzuje seba na úkor iných Manipulatívna – sleduje cieľ, využíva Asertívna – človek prežíva, rešpektuje práva iných ale aj svoje. Pozitívny postoj k ľuďom a sebe samému.
Verbálna komunikácia : (príručka str.11-12)
Nadväzovať a udržiavať slovný kontakt s pacientom - komunikovať a počúvať
Najdôležitejšie kritéria počas rozhovoru s klientom:
•jednoznačnosť •zreteľnosť •načasovanosť •prispôsobivosť •dôveryhodnosť •spätná väzba, preveriť si či pacient prijal čo mu bolo povedané
•Načúvať pozorne, používať všetky zmysly a hovoriť pomaly a jasne •Používať jazyk ktorému klient rozumie, a objasniť body ktorým nerozumie •Plánovať otázky z logickou nadväznosťou •Klásť iba jednu otázku •Umožniť klientovi aby sa pozeral na podnety svojimi vlastnými očami nie očami iných osôb •Nevnucovať klientovi svoj vlastný názor •Vyhýbať sa používanie príkazov „ keby som bol na vašom mieste •Naznačovať rešpekt, záujem a primát veci neverbálnym spôsobom •Využívať a akceptovať mlčanie, aby mal klient čas nájsť vhodne slova a usporiadať •Používať kontakt zrakom, zachovať pokoj rozvahu
Najrozšírenejšia forma verbálnej komunikácie podľa funkcie:
•Diagnostická •Informatívna •Rady a poučenia •Terapeutická
Neverbálna komunikácia: reč tela
Patria sem : gestá, mimika, pohyby tela, fyzický vzhľad vrátané úpravy zovňajška
Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.
Empatiou myslí schopnosť jedného človeka vžiť sa do duševného stavu iného človeka. Vidieť jeho očami, počuť jeho ušami, cítiť jeho srdcom. Na základe toho vžitia vie vycítiť a pochopiť u toho druhého také emócie a stavy, ktoré tento človek nevyjadruje priamo a ktoré zákonite nevyplývajú zo situácie. Etika : filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá ľudským správaním, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. Slovo etika pochádza z atického étos, čo v preklade znamená zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia. Etika je disciplínou praktickej filozofie. Etika je teoretické štúdium hodnôt a princípov, ktoré usmerňujú ľudské konanie v situáciách, keď je možný výber. Etika sa člení podľa toho, čím (akým prostredím) sa zaoberá, napríklad medicínska etika, etika v obchode, ekonomická etika. Etika vyčleňuje etický kódex. Je to súhrn pravidiel správania sa v danej spoločnosti. Sú to vlastne základné pravidlá slušného správania a keďže tie sú v každej profesii iné, mení sa podľa profesie aj etický kódex. Zjednodušene by sme mohli o etiku charakterizovať ako vedu o morálke.
1.Eticky kódex opatrovateľa 2.Charta práv pacienta 3.obsah opatrovateľskej služby 4.osobnosť opatrovateľskej služby 5.pravá a povinnosti opatrovateľa/ky
4) osobnosť opatrovateľa/ky :
a)dostatok energie b)schopnosť pracovať samostatne c)ochota pomáhať pacientovi d)spoľahlivosť e)dôveryhodnosť, diskrétnosť f)dostatok sebakontroly a sebadisciplíny g)taktný/a, diskrétny/a, úprimný/a h)schopný vzbudzovať dôveru i)zručný ,šikovný, jemný j)pozorný,všímavý, komunikatívny k)získať si dôveru pacienta a rodiny l)dbať na úpravu zovňajšku, upravený a čistý. m)Vzdať sa fajčenia v prítomnosti pacienta n)Dodržiavať osobnú hygienu o)Pracovať pokojne a s istotou
Starať sa o chorých tak ako by ste chceli aby sa starali o našu osobu (mňa), cítiť sa do kože ako keby sme boli na ich mieste. Ku každému treba pristupovať individuálne, informovať pacienta, čo ideme robiť, keď nechcú odmietajú rešpektovať ich voľbu. Nikdy nerozhodovať v liečbe pacienta bez konzultácie s lekárom.
5) Pravá dohodnúť sa zo zamestnávateľom(stravne , cestovne) Povinnosti vyplívajuce z kompetencie opatrovateľky
|