Budhizmus

Budhizmus dnes patrí k trom náboženstvám prevládajúcim na svete. Hlási sa k nemu 300 až 400 miliónov veriacich, ktorí žijú predovšetkým v juhovýchodnej Ázii. Zakladateľ budhizmu - Budha sa narodil koncom 6. storočia pred Kr. V tomto období všetci Indovia vyznávali hinduizmus a Budha na základe tohto náboženstva hlásal novú doktrínu. Ide skôr o múdrosť bez bohov a posvätných textov než o skutočné náboženstvo.
Budhov život: Princ Siddhárta Gautama sa narodil okolo roku 533 pred Kr. v meste Kapilavatsu v severnej Indii. Vyrastal v bezpečí rodičovského kráľovského paláca. Vo veku 25 rokov došlo k štyrom stretnutiam, ktoré úplne zmenili jeho život: stretol sa so starcom, s chorým človekom, so smrťou a so žobrajúcim mníchom. Pri tomto stretnutí so starobou, bolesťou, smrťou a chudobou si začal klásť otázky o zmysle existencie. Rozhodol sa pre život žobrajúceho mnícha a pre meditovanie. Žil najprv medzi hinduistickými askétmi, ktorí ho naučili postiť sa a sústrediť sa na meditáciu. Potom študoval posvätné texty hinduizmu. Nenašiel však odpovede na svoje otázky a rozhodol sa hľadať sám v sebe cestu, ktorá vedie k pravde a k vlastnému oslobodeniu. Podľa legendy sedel v Bódhgaji pod figovníkom, stromom, symbolizujúcim poznanie (bódhi), kde po dlhom meditovaní bol osvietený. Vtedy sa stal Budhom čiže „prebudeným“, „osvieteným“. Vo Vánárasí predniesol svoju prvú kázeň. Potom so svojimi žiakmi chodil po severnej Indii a hlásal svoje učenie. Po mnohých rokoch kočovného života zomrel vo vysokom veku. Budhovo posolstvo: Po kázni vo Vánárasí Budha sformuloval 4 Vznešené Pravdy, ktoré sú základom jeho učenia. Predovšetkým tvrdí, že svet je iba utrpenie(prvá Pravda). Narodenie, choroba, staroba a smrť plodia utrpenie. Utrpenie vzniká u človeka z jeho pripútanosti k životu a z túžby, ktorá sa nikdy nemôže uspokojiť, z túžby po šťastí(druhá Pravda). Zbaviť sa utrpenia a dosiahnuť pokoj znamená zbaviť sa túžby a zničiť ju(tretia Pravda)tým, že človek bude príkladne žiť(štvrtá Pravda). V tejto poslednej Pravde Budha nachádza cestu, ktorou človek musí ísť, aby sa zbavil utrpenia a spoznal nirvánu. Nirvánu definuje ako stav večnej blaženosti, v ktorom neexistuje túžba, nevedomosť, čas a utrpenie. Nirvánou sa končí kolobeh reinkarnácií. Všetci budhisti patria do jedného spoločenstva- sangha. Od 3. stor. pred Kr. sa budhizmus delí na 2 veľké smery, z ktorých každý ponúka inú cestu na dosiahnutie nirvány: hínajána(malý voz) a mahájána(veľký voz).

Budhizmus pôvodne nevykonával kultové ani iné obrady. Jeho veriaci však postupne začali zavádzať rituály a sviatky.

Hínajána: alebo malý voz, budhistický smer, ktorý dnes vyznáva 40% budhistov. Jeho stúpenci prísne dodržiavajú Budhove životné zásady. Veriaci dodržiavajú zákazy: zákaz zabíjať, kradnúť, byť neverný, klamať, piť opojné nápoje.. Mnísi odchádzajú zo spoločnosti, meditujú a združujú sa do spoločenstiev. Jedia len raz denne, žijú z almužien: sú to žobrajúci mnísi.

Mahájána: alebo veľký voz združuje dnes 60% budhistov. Stúpenci tohto smeru voľnejšie chápu Budhovo posolstvo. Uctievajú aj hinduistické božstvá a bohov iných náboženstiev – ako taoizmu v Číne alebo šintoizmu v Japonsku. Vzdávajú úctu rozličným postavám Budhu, z ktorého urobili boha. Pestujú aj kult bódhisattvov, múdrych ľudí, ktorý zasvätili svoj život pre blaho iných. Najuctievanejší z nich je Avalokitešvara s mnohými rukami a hlavami, je symbolom nekonečnej pomoci, ktorú poskytuje ľuďom. Mnísi počas obradov prikrývajú Budhovu sochu látkami, zlatom a šperkami. Veriaci prinášajú obetné potraviny, kvety alebo kadidlo. Modlia sa, sedia pri nohách sochy a meditujú.