Studená vojna

Proti sovietskej politike vojenského zabezpečenia a politického ohraničenia vlastnej mocenskej sféry, hlavne po východnej Európe, postavili USA tzv. politiku containmentu (zadržiavanie sovietskej mocenskej rovnoprávnosti). Od tejto chvíle sa v plnej miere zahraničná politika USA rozvíjala v znamení antikomunizmu. Trumanova doktrina vyhlásená roku 1947 sformulovala zásadu, podľa ktorej bolo USA všetkými hospodárskymi, ale i vojenskými prostriedkami, ktoré mali k dispozícii , pripravené zabezpečovať a chrániť slobodný svet pred sovietskym svetlom ovládaným totalitou. Ich vnútropolitickým protikladom v USA bola Mccarthyho éra so svojím antikomunistickým zmýšľaním. Materiálnu bázu politiky containmentu tvoril Marshallov plán, program obnovy pre hospodársky oslabenú a k Západu sa prikláňajúcu Európu. Sovietsky zväz aby posilnil vlastný komunistický tábor, zloženie oboch nemeckých štátov- Nemeckej spolkovej republiky a NDR (1949) a kórejská vojna ktorá v r. 1953 spečatila rozdelenie tejto krajiny. Politický a ideologický konflikt medzi dvoma znepriatelenými blokmi sa v 50. rokoch stal dominantou svetovej politiky.

Sovietsky zväz

Vychádzajúci z predstáv, že je obkľúčený nepriateľskými impéria listickými štátmi si diplomaciou a účinným nasadením vojsk vybojoval väčší manévrovací priestor v medzinárodných záležitostiach. Postup Červenej armády pomohol vybudovať sovietsku sféru vplyvu, ktorý zasahoval takmer do celej východnej Európy, Balkánu a časti bývalej Nemeckej ríše. Veľká Británia naproti tomu stratila svoje prioritné mocenské postavenie. Koncom vojny stáli Briti pred finančným krachom. V dôsledku vojnového úsilia sa voči USA zadlžili sumou 14 miliárd amerických dolárov, čo sa okrem iného prejavilo znehodnotením peňazí a značným nedostatkom potravín. V podobnej situácií ako Veľká Británia sa ocitlo aj Francúzko. Dezolátny stav oboch koloniálnych mocností posilnilo hnutie za nezávislosť krajín tretieho sveta. Vo východnej Ázií uvoľnila kapitulácia Japonska pre vzostup Číny a pre vznik nových štátov. Už v roku 1945 sa začal svet zoskupovať okolo dvoch super veľmocí – USA a Sovietskeho zväzu.

Koniec vojny a začiatok rozdeľovania sveta

Koniec druhej svetovej vojny priniesol všetkým národom, ktorí sa jej zúčastnili, prevratné zmeny. Víťazné mocnosti – USA a Sovietsky zväz – vyšli z vojny posilnené. USA, ktoré boli ako jediný víťazný národ ušetrené od bojových akcií na vlastnom území. Dostali sa do pozície vedúcej sily západného sveta. Úrovňou svojej vojenskej techniky a kvalitným násobkom v nukleárnych zbraniach tvorili prevahu Sovietskemu zväzu.

Straty na životoch počas 2. sv. vojny

KrajinaPoč. obetí v mil
Sovietsky zväz13,6
Čína6,4
Poľsko3,2
Nemecko4,7
Japonsko 1,2
Juhoslávia4,1
Francúzko0,34
Maďarsko0,14
Taliansko0,33
Veľká Británia0,32
Rumunsko0,38
Holandsko1,65
Grécko1,4
Belgicko0,76
Fínsko0.84
Bulharsko0,20
Nórsko0,10
Dánsko0,14


Nadmerná spotreba prírodných zdrojov

Je to ďalší z vážnych environmentálnych problémov. Ľudstvo dnes prechádza kritickým štádiom vývoja. Svetová populácia sa totiž vďaka úspechom vedy a techniky a z nich vyplývajúcemu hospodárskemu rozvoju sa v budúcich 30 až 40 rokov zdvojnásobí. Rast svetovej populácie bude vyvíjať stále väčší tlak na prírodné zdroje. V posledných rokoch si v však čoraz viac ľudí uvedomuje že žijeme na „obmedzenej“ planéte. Naša priemyslová spoločnosť využíva ľahko prístupné neobnoviteľné prírodné zdroje nezodpovedným spôsobom. Zničila obrovské plochy úrodnej pôdy. Veľakrát je už život ohrozený alebo zničený v dôsledku znečistenia vzduchu alebo vôd. Veľa surovín sa na Zemi odoberá kvôli vojenským účelom. Súčasné výdaje na zbrojenie sú napr. viacnásobne väčšie než na výchovu alebo zdravotníctvo. Najdôležitejšie zdroje ľudstva tvoria potraviny, energie a suroviny.