Globálne problémy
ÚVOD
Globálne problémy ľudstva predstavujú také problémy, ktoré sa dotýkajú každého národa, štátu, svetadiela, ľudstva ako celku. Zmierniť dôsledky globálnych problémov, prípadne ich negatívne prejavy, je možné len spoločným úsilím a vzájomnou medzinárodnou spoluprácou všetkých krajín sveta.
Ukazuje sa, že zdokonaľovanie techniky, rozvoj vedy, nevídaný hospodársky rozmach v tomto storočí priniesli so sebou mnohé praktické problémy, ktoré sa dotýkajú národov, všetkých krajín a svetadielov, celého ľudstva. Keďže ľudstvo zanedbáva ich riešenie, problémy sa vyhrocujú a ohrozujú budúcnosť ľudskej civilizácie. Globálne nebezpečenstvo si pri riešení vyžaduje aj globálny prístup všetkých štátov, celého sveta.
Populačná explózia a preľudnenie Zeme
Na Zemi žije v súčasnosti (1991) 6 miliárd ľudí. Vývoj počtu obyvateľov bol v minulosti veľmi nerovnomerný. Ovplyvňovalo ho veľa skutočností. Predovšetkým to boli: nedostatok potravín, nákazlivé choroby (epidémie, zlá hospodárska situácia, nedostatok lekárskej starostlivosti, prírodné katastrofy, vojny a iné
Vývoj počtu obyvateľov v minulosti
Veľmi ťažko možno zistiť počet obyvateľov v najstarších obdobiach, pretože sa nezachovali žiadne údaje. Počet obyvateľov v tých časoch sa preto odhaduje najmä na základe archeologických nálezov. Najstaršie odhady siahajú do poslednej doby ľadovej. Pred 20 000 rokmi žilo na našej planéte asi niekoľko 100 000 obyvateľov. Pred 10 000 rokmi sa ich počet odhaduje už na niekoľko miliónov. Živili sa zberom plodov, lovom a primitívnym hospodárením.
Vývoj počtu obyvateľov v súčasnosti
Počet obyvateľov Zeme v porovnaní so začiatkom letopočtu sa zdvojnásobil až v 17. st. Približne v roku 1820 dosiahol už miliardu. Odvtedy sa rýchlosť rastu počtu obyvateľov zvyšuje. V roku 1900 dosiahol 1,6mld.,v roku 1960 3 mld. A v súčasnosti 6 mld. Tento rýchly rast počtu obyvateľov sa nazýva populačná explózia. Zapríčiňuje je vysoká pôrodnosť a nízka úmrtnosť.
Pôrodnosť (natalita)
Predstavuje počet narodených za určité obdobie, zvyčajne za jeden rok. Najčastejšie sa vyjadruje v promile, udáva počet narodených v prepočte na 1000 žijúcich obyvateľov. V rozličných častiach sveta je pôrodnosť značne rozdielna. Veľmi nízka pôrodnosť je v západnej Európe, Severnej Amerike a Austrálii. Veľmi veľa detí sa rodí v menej rozvinutých krajinách sveta. Najvyššia pôrodnosť je v súčasnosti v takmer celej Afrike, Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii.
Úmrtnosť (mortalita)
Predstavuje počet zomrelých za určité obdobie, zvyčajne za jeden rok. Celkove sa úmrtnosť na celom svete zásluhou lepšej lekárskej starostlivosti znižuje. Predovšetkým sa zmenšila dojčenská úmrtnosť, predĺžila sa dĺžka života a výrazne poklesol počet ochorení na infekčné choroby. Najvyššia úmrtnosť je v menej rozvinutých štátoch, a to predovšetkým v Afrike. Naproti tomu najnižšia je v rozvinutých štátoch, ako Veľká Británia, USA, Kanady a Austrálie.
Stredná (priemerná) dĺžka života
Udáva koľko rokov sa priemerne dožije človek určitej vybranej skupiny. Najčastejšie sa používa stredná dĺžka života novorodencov. Vyjadruje, koľko sa v priemere dožije narodená osoba Obyvatelia rozvinutých krajín v týchto častiach sveta sa dožívajú v priemere viac ako 72 rokov. Naproti tomu v rozvíjajúcich sa krajinách Afriky a južnej Ázie dosahuje stredná dĺžka života obyvateľov menej ako 55 rokov.
Prirodzený prírastok obyvateľstva
Predstavuje rozdiel medzi počtom narodených a počtom zomrelých. Vzhľadom na to, že pôrodnosť aj úmrtnosť sú v rôznych častiach sveta rôzne, aj prirodzený prírastok nie je všade rovnaký. Vo viacerých krajinách dokonca v určitých rokoch zomiera viac ľudí, ako sa ich rodí. Vtedy v nich dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva. Takými štátmi sú: Nemecko, Dánsko, Maďarsko či Rakúsko.
Sťahovanie obyvateľstva
Ľudia sa sťahujú od najstarších dôb. Putujú za potravou, hľadajú si lepšie podmienky na bývanie, prácu alebo utekajú pred vojnami, biedou a rôznymi inými katastrofami. Spočiatku sa ľudia premiestňovali prevažne peši alebo pomocou primitívnych prostriedkov a hospodárskych zvierat. Veľké skupiny tak prekonali vzdialenosti stoviek kilometrov. Najväčšie presuny sa označujú ako veľké sťahovania národov.
Nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľov na Zemi.
Je výsledkom rozdielneho prirodzeného prírastku a sťahovania. Okrem sťahovania a prirodzeného prírastku mali stále vplyv na rozmiestnenie ľudí prírodné podmienky. Územia s najhoršími prírodnými podmienkami pre človeka zostali vždy neosídlené. Naproti tomu veľmi husto osídlené sa stali najmä úrodné nížiny , široké doliny, kotliny a pobrežné oblasti. Na porovnanie rozmiestnenia obyvateľov v rozličných častiach Zeme sa používa hustota zaľudnenia. Určuje počet obyvateľov žijúcich na ploche 1 km2.
Hlad a bieda vo svete
Aj keď si to možno my samy ani nevieme predstaviť existujú krajiny, ktorých obyvatelia denne pociťujú pocit hladu. Sú to najmä obyvatelia chudobných krajín Indie a Afriky. Títo ľudia majú nedostatok potravy a pitnej vody. Keďže Afrika je krajina, ktorá má veľmi nepriaznivé prírodné podmienky (vysoké teplotné rozdiely, nedostatok podzemnej vody, neúrodné pôdy atď.) preto si tam ľudia v podstate ani nič nevypestujú. Celý deň pracujú na plantážach, rančoch z ktorých vypestované plodiny putujú na export čiže vývoz do bohatších zahraničných krajín. Malé deti v tejto oblasti našej zemegule majú problémy s podvýživou a čo sa týka ich denného jedálneho lístka sú odkázaný na pomoc dospelých.
Potravinový problém
Medzi ďalšie problémy spojené s globálnymi problémami súčasného sveta a chudobou sú problémy potravín, v kontexte s vysokým počtom obyvateľov v danej oblasti, globálnym otepľovaním (strata úrodnosti následkom zmenenej teplotnej klímy), ako aj so svetovou bezpečnosťou (boj o potraviny a a boj o úrodnú pôdu). Paradoxom je, že produkcia potravín v súčasnosti je dostačujúca pre celosvetovú populáciu, no žiaľ bohu je veľmi nerovnomerne prerozdeľovaná. V praxi to znamená, že v rozvinutých regiónoch žije asi 500 miliónov privilegovaných ľudí s prebytkom potravy a na strane druhej žijú na planéte miliardy podvyživených ľudí. Zvyšné milióny, ak nie sú priamo na pokraji smrti, hladujú. Tieto populácie sú poznačené na celé generácie.
Výroba dostatočného množstva potravín
Na uspokojenie požiadaviek rýchlo rastúcej svetovej populácie je zrejme záležitosťou primárneho záujmu. Za predpokladu, že sa zachová súčasné územné rozloženie poľnohospodárskej výroby, bude začiatkom storočia najväčší nedostatok potravy na Strednom východe, v severnej a rovníkovej oblasti (Afrike), kde sa ročný deficit v spotrebe obilnín odhaduje na 60 miliónov ton. Dnes už poľnohospodárstvo nezávisí výlučne na plynulom prijímaní slnečnej energie, ale má významný vzťah i k fosílnym palivám. Preto poľnohospodárstvo ako výrobca i spotrebiteľ energie musí byť považované za dôležitý článok svetovej energetickej sústavy. Je žiadúce obmedziť energetickú náročnosť poľnohospodárstva a zabezpečiť „organické pestovanie“, ktoré je schopné poskytnúť potravu pre súčasnú i budúcu populáciu.
Živočíšna potrava
Živočíšstvo odpradávna zohrávalo v dejinách človeka veľkú úlohu. V dávnych dobách predstavovali zvieratá pre človeka predovšetkým korisť. Neskôr, keď došlo k domestikácii niektorých zvierat, stal sa človek na nich ešte väčšmi závislý. Lov a poľovníctvo však pretrvalo dodnes. V závislosti od nerovnomerného spoločenského a ekologického vývoja jednotlivých krajín možno ešte aj dnes hovoriť o love živočíchov z nevyhnutnosti (napr. lov veľrýb a pod.) alebo o love zo záľuby. Mnohý z nás samy doma chovajú mnohé živočíšne druhy (svine, sliepky, zajace...), ktoré putujú pod sekeru. No sú však zdrojom našej obživy. Ale vzhľadom na vymieranie rastlinných i živočíšnych druhov to pre nás nebolo a nie je unikátnym javom. Človek nemôže poraziť prírodu, pretože by porazil sám seba. Boj človeka s prírodou nikdy neskončí víťazstvom človeka.
Bieda
Čo je to vlastne bieda??? Bieda je výsledkom procesu, ktorí v konečnom dôsledku nemá na človeka práve ten najlepší dopad. Ľudia a obyvatelia Afriky žijú v biede. Sú chudobný. Ne majú na ošatenie ba ani na jedlo a majú zlú zdravotnú starostlivosť. Keďže sú títo ľudia chudobný a nemajú na lieky často sa stáva že zomrú na obyčajnú chrípku, zápal pľúc či zápal priedušiek. Títo obyvatelia sú najchudobnejší najmenej vzdelaný a majú zdravotnícku starostlivosť na najnižšej úrovni. Patria sem krajiny Latinskej Ameriky, necelá desiatka štátov Ázie, niekoľko ostrovných štátov v Tichom Oceáne a väčšina krajín subsaharskej (tropickej) Afriky. Vzhľadom na rýchlejší rast počtu obyvateľov sa ich problémy prehlbujú. Najväčším problémom chudobných štátov je zaostalosť. Príčiny zaostalosti sú rozmanité, v najchudobnejších štátoch sa takmer vyskytuje väčšina z nich. Z prírodných podmienok to môže byť napr. nedostatok nerastných surovín, živly ale aj dôsledok minulého koloniálneho vývoja. Chudoba týchto krajín súvisí aj s vysokým prírastkom obyvateľstva. Vzniká tak preľudnenie miest. Chudobné oblasti sú zhodné s miestami tradičného hospodárstva.
Bohatý Sever
Krajiny, ktoré najlepšie zhodnotili všetky svoje predpoklady (nerastné suroviny, množstvo práce, klasifikácia pracovných síl a i.) sa stali najvýznamnejšími a najbohatšími štátmi vo svetovom hospodárstve. Väčšina súčasných rozvinutých štátov sa začala rozvíjať počas prvej priemyselnej revolúcie. Jedným z kritérií hospodárskej rozvinutosti krajín je aj hodnota hrubého národného produktu (HNP). Udáva akú hodnotu vytvorí priemerne každý obyvateľ danej krajiny za rok.
Severovýchod USA a priľahlá časť Kanady
Označuje sa ako výrobný trojuholník. Rozkladá sa medzi mestami Montreal, Boston, Washington, a Chicago. Je to najstaršia priemyselná oblasť Severnej Ameriky. Má veľmi rozmanitú štruktúru priemyselných odvetví, vyrábajú sa tam všetky výrobky. Najvýznamnejšími odvetviami sú rôzne odbory strojárstva (najmä výroba automobilov), hutnícky priemysel – výroba ocele, elektrotechnický priemysel. Hlavnými priemyselnými strediskami sú New York, Chicago, Detroit s výrobou automobilov, Boston, Philadelphia a v Kanade najmä Toronto.
Oblasť severozápadnej Európy
Patria sem: stredné a južné Anglicko, severné Francúzsko, krajiny Beneluxu a časť Nemecka. Tvorí najstaršiu priemyselnú oblasť sveta. Celkovou hodnotou výroby je po severovýchode USA najvýznamnejšou oblasťou sústredenia priemyslu na svete. Tradičnými odvetviami boli ťažba uhlia a výroba ocele. Z tejto časti Európy sa šírila prvá priemyselná revolúcia. V súčasnosti majú viaceré územia tejto oblasti problémy, pretože sú „starými“ priemyselnými priestormi. Ťažba uhlia v severozápadnej Európe poklesla a znižuje sa aj výroba ocele. Najvýznamnejšími odvetviami sa stali rôzne druhy strojárstva a chemického priemyslu.
Tichooceánsky priemyselný pás Japonska
Sústreďuje väčšinu priemyselnej výroby krajiny. Oproti predchádzajúcim dvom je táto oblasť mladá, rozvinula sa až po 2. svetovej vojne. Zameriava sa na exportné odvetvia – elektroniku, výrobu automobilov. Tokio patrí medzi najvýznamnejšie priemyselné strediska sveta.
Chudobný Juh
Rozvojové krajiny majú väčšinou rýchlejší rast hrubého národného produktu ako rozvinuté krajiny. Problémom ale je, že rast hrubého národného produktu je niekedy nižší ako rast počtu obyvateľov. Problémom krajín tretieho sveta je zaostalosť. Rozvojové krajiny možno rozdeliť do troch skupín:
Novoindustrializované krajiny
Zaznamenávajú vôbec najrýchlejší rast hrubého národného produktu. Tvoria ich ázijské a latinskoamerické štáty. Štyri tigre (Kórejská republika, Taiwan, Hongkong a Singapur) sa snažia napodobňovať aj ďalšie krajiny (Malajzia, Thajsko, Indonézia). Ázijské novoindustrializované krajiny majú priaznivú štruktúru priemyslu s vysokým podielom vysoko technologických odvetví.
Ropné štáty
Základom ich hospodárskeho rozvoja sú zásoby ropy, Umožňujú štátom poskytovať široké sociálne istoty pre svojich obyvateľov. Časť ropných štátov nerozvíja vlastný priemysel a nepodporuje zmeny spoločnosti (ženy v nich nemajú právo voliť a i.). Preto sú možnosti takýchto krajín po vyťažení ropy obmedzené. Ceny ropy na svetových trhoch navyše dlhodobo klesajú. Ropnými krajinami sú štáty Perzského zálivu (Saudská Arábia, Irán, Kuvajt, Irak, Spojené arabské emiráty), juhovýchodnej Ázie (Indonézia), Afriky (Líbya, Nigéria) a karibskej oblasti (Mexiko a Venezuela).
Najmenej rozvinuté krajiny
Sú treťou skupinou rozvojových štátov. Ich zoznam každoročne uverejňuje Organizácia Spojených národov, najme na základe výšky hrubého národného produktu na jedného obyvateľa. Ich obyvatelia sú najchudobnejší, najmenej vzdelaný a majú zdravotnícku starostlivosť na najnižšej úrovni. Patria sem desiatka štátov Ázie, niekoľko ostrovných štátov v Tichom oceáne a väčšina krajín Afriky.
Ekologické problémy vo svete
Počet obyvateľov na našej planéte sa neustále zvyšuje. Rozrastajú sa aglomerácie a megalopoly. Ľudia vyrábajú stále viac výrobkov. Každým rokom jazdí po cestách viac áut a iných dopravných prostriedkov. Ľudia chcú kvalitnejšie žiť, potrebujú viac potravín a iných výrobkov. Chcú pohodlnejšie bývať, potrebujú postaviť viac domov. Chcú sa bezpečne premiestňovať, potrebujú viac dopravných prostriedkov. Ovplyvňujú život všetkých obyvateľov sveta a predstavujú hrozbu, ktorá sa týka ich zdravia, výživy ba možno až otázok spojených s prežitím ľudstva.
Medzi najväčšie ekologické problémy patria:
Kyslé dažde
Otepľovanie klímy (skleníkový efekt)
Rozširovanie ozónovej diery
Znečisťovanie tvorby kyslíka (výrub lesov)
Znečisťovanie vôd
Úbytok a znehodnocovanie pôdy
Nadmerné čerpanie nerastných zdrojov
Nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania
Znečisťovanie ovzdušia
Znečistené ovzdušie poškodzuje zdravie ľudí. V priemyselných regiónoch aj v iných územiach so znečisteným ovzduším ľudia vo zvýšenej miere trpia na rôzne alergické choroby. Znečistené ovzdušie nepriamo vplýva i na psychiku človeka. Do vzduchu sa dostávajú látky plynné, kvapalné a pevné, niekedy vykazujúce aj rádioaktívnosť. Z plynných látok sú to najčastejšie oxidy uhlíka, síry a dusíka, ktoré unikajú pri spaľovaní, z výfukov a i. Tieto sa v atmosfére zlučujú a padajú na Zem ako kyslé dažde. Kyslé dažde spôsobujú vážny ekologický problém, ktorý nepozná hranice. Ich príčinou sú nepochybne také ľudské činnosti, ako automobilová preprava, vykurovanie domov, továrne, elektrárne. Hromadenie oxidu uhličitého v atmosfére spôsobuje zadržiavanie tepla pri jeho výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom. Tým nastáva otepľovanie klím, čiže skleníkový efekt. Družicové snímky v 80. rokoch ukázali, že nad Antarktídou sa v ozónovej atmosfére nachádza diera, presnejšie jej nižšia koncentrácia. Nazvali ju ozónová diera. Táto tenká ozónová vrstva zabraňuje prenikaniu zhubného ultrafialového žiarenia zo Slnka cez atmosféru na Zem. Ultrafialové žiarenie poškodzuje ľudské bunky i bunky rastlín a živočíchov. U ľudí môže spôsobiť rakovinu kože a šedý očný zákal,, u rastlín napríklad spôsobiť zníženie počtu semien.
Znečisťovanie vôd
Ľudstvo bez vody nemôže existovať. Preto zásobovanie vodou, jej znečisťovanie a ochrana sa stali tiež globálnym ekologickým problémom. Na prvý pohľad sa zdá, že vody je dostatok a netreba ňou šetriť. Ľudstvo má k dispozícii asi 30 mil. km3 sladkej vody (väčšina v ľadovcoch). Na druhej strane však neustále vzrastá jej spotreba. Najväčšími spotrebiteľmi vody sú domácnosti, priemysel a obyvateľstvo. Priestorovo sa najviac vody spotrebuje vo veľkých mestách, najmä sídelných aglomeráciách. Domácnosti v rozvinutých krajinách (predovšetkým v mestách) sú napojené na kanalizačnú sieť. Do kanálov prúdi veľké množstvo splaškov obsahujúcich aj chemické látky z pracích prostriedkov. Veľa kanálov v rozličných častiach sveta ústí aj dnes priamo do riek, veľkých jazier alebo mora.
Znečisťovanie pôdy
Pôda je jedným zo základných prírodných zdrojov. Najdôležitejšou vlastnosťou pôdy je úrodnosť. Tá umožňuje výrobu potravín pre výživu ľudstva. Vzhľadom na rast počtu ľudí je jeho výživa už dlho celosvetovým problémom. . Preto úbytok pôdy a jej znehodnocovanie patrí ku globálnym ekologickým problémom. K priamym činnostiam, pri ktorých ubúda poľnohospodárska pôda, patrí predovšetkým stavebná činnosť. Pri výstavbe bytov, rozsiahlych sídlisk, ciest, tovární a iných diel sú zaberané rozsiahle plochy úrodnej pôdy. Na mnohých miestach urbanizovanej krajiny vznikajú skládky odpadov. Ich plochy sa zväčšujú tiež na úkor poľnohospodárskej, často úrodnej pôdy. Nepriamo poškodzuje človek aj pri hospodárení používaním rozličných chemikálií. Sú to predovšetkým priemyselné hnojivá a postreky proti škodcom, preto je dôležité aby sme sa k takému prírodnému zdroju ako je pôda vedeli úctivejšie správať.
Recyklácia a ochrana životného prostredia
Ako som už spomínal, je veľmi dôležité ba priam nevyhnutné aby sme si našu planétu Zem zachovali aj pre budúce generácie. Aj keď sa nám to možno zdá byť neuveriteľné, môžeme tomu napomôcť aj my. Stačí, ak budeme recyklovať, separovať, kompostovať atď. Recyklácia – je to možnosť dať už použitej veci druhú šancu , aby sa mohla naďalej kvalitnejšie a hodnotnejšie využívať. Kompostovanie – predstavuje to pre nás nasledovné: vzhľadom na stále väčšie zvyšovanie bioodpadov môžeme našej Zemi pomôcť spôsobom, že nahromadené kusy bioodpadu vysypeme do jamy napr. na záhrade. Rozkladaním sa tohto bioodpadu vznikne veľmi kvalitné hnojivo. Ktoré môžeme použiť napr. namiesto priemyselných hnojív a postrekov, čím vlastne aj my samy znížime riziko znečistenia pôdy.
Studená vojna
Proti sovietskej politike vojenského zabezpečenia a politického ohraničenia vlastnej mocenskej sféry, hlavne po východnej Európe, postavili USA tzv. politiku containmentu (zadržiavanie sovietskej mocenskej rovnoprávnosti). Od tejto chvíle sa v plnej miere zahraničná politika USA rozvíjala v znamení antikomunizmu. Trumanova doktrina vyhlásená roku 1947 sformulovala zásadu, podľa ktorej bolo USA všetkými hospodárskymi, ale i vojenskými prostriedkami, ktoré mali k dispozícii , pripravené zabezpečovať a chrániť slobodný svet pred sovietskym svetlom ovládaným totalitou. Ich vnútropolitickým protikladom v USA bola Mccarthyho éra so svojím antikomunistickým zmýšľaním. Materiálnu bázu politiky containmentu tvoril Marshallov plán, program obnovy pre hospodársky oslabenú a k Západu sa prikláňajúcu Európu. Sovietsky zväz aby posilnil vlastný komunistický tábor, zloženie oboch nemeckých štátov- Nemeckej spolkovej republiky a NDR (1949) a kórejská vojna ktorá v r. 1953 spečatila rozdelenie tejto krajiny. Politický a ideologický konflikt medzi dvoma znepriatelenými blokmi sa v 50. rokoch stal dominantou svetovej politiky.
Sovietsky zväz
Vychádzajúci z predstáv, že je obkľúčený nepriateľskými impéria listickými štátmi si diplomaciou a účinným nasadením vojsk vybojoval väčší manévrovací priestor v medzinárodných záležitostiach. Postup Červenej armády pomohol vybudovať sovietsku sféru vplyvu, ktorý zasahoval takmer do celej východnej Európy, Balkánu a časti bývalej Nemeckej ríše. Veľká Británia naproti tomu stratila svoje prioritné mocenské postavenie. Koncom vojny stáli Briti pred finančným krachom. V dôsledku vojnového úsilia sa voči USA zadlžili sumou 14 miliárd amerických dolárov, čo sa okrem iného prejavilo znehodnotením peňazí a značným nedostatkom potravín. V podobnej situácií ako Veľká Británia sa ocitlo aj Francúzko. Dezolátny stav oboch koloniálnych mocností posilnilo hnutie za nezávislosť krajín tretieho sveta. Vo východnej Ázií uvoľnila kapitulácia Japonska pre vzostup Číny a pre vznik nových štátov. Už v roku 1945 sa začal svet zoskupovať okolo dvoch super veľmocí – USA a Sovietskeho zväzu.
Koniec vojny a začiatok rozdeľovania sveta
Koniec druhej svetovej vojny priniesol všetkým národom, ktorí sa jej zúčastnili, prevratné zmeny. Víťazné mocnosti – USA a Sovietsky zväz – vyšli z vojny posilnené. USA, ktoré boli ako jediný víťazný národ ušetrené od bojových akcií na vlastnom území. Dostali sa do pozície vedúcej sily západného sveta. Úrovňou svojej vojenskej techniky a kvalitným násobkom v nukleárnych zbraniach tvorili prevahu Sovietskemu zväzu.
Straty na životoch počas 2. sv. vojny
KrajinaPoč. obetí v mil
Sovietsky zväz13,6
Čína6,4
Poľsko3,2
Nemecko4,7
Japonsko 1,2
Juhoslávia4,1
Francúzko0,34
Maďarsko0,14
Taliansko0,33
Veľká Británia0,32
Rumunsko0,38
Holandsko1,65
Grécko1,4
Belgicko0,76
Fínsko0.84
Bulharsko0,20
Nórsko0,10
Dánsko0,14
Nadmerná spotreba prírodných zdrojov
Je to ďalší z vážnych environmentálnych problémov. Ľudstvo dnes prechádza kritickým štádiom vývoja. Svetová populácia sa totiž vďaka úspechom vedy a techniky a z nich vyplývajúcemu hospodárskemu rozvoju sa v budúcich 30 až 40 rokov zdvojnásobí. Rast svetovej populácie bude vyvíjať stále väčší tlak na prírodné zdroje. V posledných rokoch si v však čoraz viac ľudí uvedomuje že žijeme na „obmedzenej“ planéte. Naša priemyslová spoločnosť využíva ľahko prístupné neobnoviteľné prírodné zdroje nezodpovedným spôsobom. Zničila obrovské plochy úrodnej pôdy. Veľakrát je už život ohrozený alebo zničený v dôsledku znečistenia vzduchu alebo vôd. Veľa surovín sa na Zemi odoberá kvôli vojenským účelom. Súčasné výdaje na zbrojenie sú napr. viacnásobne väčšie než na výchovu alebo zdravotníctvo. Najdôležitejšie zdroje ľudstva tvoria potraviny, energie a suroviny.
Energetika v súčasnosti
Vyhliadok v oblasti energetiky nás vedie k záveru, že vyspelé krajiny sa musia zamerať na úspory energie. Priemyselné krajiny majú okolo 30% obyvateľstva našej planéty, ale spotrebúvavajú viac ako 85% všetkej energie, ktorá je vo svete k dispozícii. Vzhľadom k tomu, že sa dnes hodnota energie oceňuje, zdá sa samozrejmé, že priemyselné spoločnosti budú musieť zaobchádzať s energiou zodpovednejšie a šetrnejšie. Ďalším dôvodom je rozumného zaobchádzania s energiou sú škody na životnom prostredí, ku ktorým dochádza vo všetkých stupňoch systému energetiky, od ťažby surovín až ku finálnej spotrebe. Zvlášť je nutné zobrať do úvahy, že nežiaduce účinky nebývajú hneď zreteľné. Mnohé z nich sa prejavia za kratšiu alebo dlhšiu dobu.
Zásoby nerastných prírodných surovín
Na 62 rokov zásoby plynu, na 42 rokov zásoby ropy a na 224 rokov zásoby uhlia. Aj keď tieto prognózy sú rôzne jedno je isté – fosílne palivá sú nevyčerpateľné. Niektorý sociológovia predpovedajú, že v okamihu, keď sa vyčerpajú svetové zásoby ropy, dôjde k sociálnemu výbuchu. To znamená, že skôr ako ekologickú katastrofu, očakávajú katastrofu sociálnu.
Fosílne palivá
Dnes patria k najvýznamnejším prírodným zdrojom- Možno povedať, že celá civilizácia funguje na ich spaľovaní. Najzávažnejšie však je, že je od nich nateraz úplne závislá. V súčasnosti je najdôležitejšia ropa. Nepredstavuje len pohonné látky pre automobilovú a inú dopravu. Vyrába sa z nej množstvo iného tovaru. Americký vedec Howard Odum upozornil, že človek utráca energiu s fosílnych palív tisíckrát rýchlejšie ako vznikala počas miliónov rokov v geologickej minulosti Zeme. Zavádzajúce je predovšetkým to, že túto energiu, skrytú vo fosílnych palivách netreba vyrábať, ale vyrobila si ju príroda sama, keď premenila slnečnú energiu prostredníctvom stromov a živočíchov na uhlie a ropu. Symbolicky by sa táto lacno získaná energia dala znázorniť tak, že napr. priemerný Američan využíva denne toľko ropy, koľko sa rovná energii vyrobenej asi 80 otrokmi. Inde vo svete je tento priemer 10 rokov na jedného obyvateľa. Pritom väčšina existujúcich prognóz odhadujúcich životnosť fosílnych zdrojov energie ráta s horizontom roku 2100.
Jadrová energia
Atómy sú malé častice, z ktorých sa skladá celý vesmír. Atómy v sebe viažu množstvo energie. Energia, ktorá sa uvoľní pri štiepení biliónov atómov uránu v jadrovej elektrárni, dokáže priviesť do varu vodu. Para z tejto vriacej vody sa používa na výrobu elektriny. Ľudia sa obávajú jadrovej energie, pretože pri uvoľňovaní energie z atómu unikajú smrtiace lúče, ktorým hovoríme rádioaktívne žiarenie.
Elektrina
Elektrina sa využíva ako spôsob prenosu energie z jedného miesta na druhé. Dokáže priviesť energiu získanú zo spaľovania uhlia v tepelnej elektrárni až k vám domov do vášho televízora. Väčšinu energie dnes vyrábajú stroje. Malé stroje, ktorým hovoríme dynamá, rozsvecujú svetlá na bicykloch. Veľké generátory v elektrárňach osvecujú celé mestá. Dynamo je uvádzané do činnosti pohybom pedálov, ale v elektrárni sa elektrina získava z pary. Pri výrobe pary sa využíva teplo zo spaľovaných fosílnych palív alebo zo štiepenia atómov. Aj slnečný svit, padajúca voda a krútiace sa lopatky veterného mlyna dokážu vyrobiť elektrinu.
História
Prvé počiatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Počas veľkej krízy Ríma v 1. storočí sa vytvorilo kresťanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev. Vznik ľudských práv súvisí s vyzdvihovaním slobody ľudského srdca a svedomia, ktoré hlásali cirkevní otcovia, hlavne Aurelius Augustinus.
Ľudské práva v súčasnosti
Ľudské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc.“
Delenie ľudských práv
1. občianske a politické;
2. ekonomické, sociálne a kultúrne.
Každý demokratický štát by mal chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom. Tento štandard určujú práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch, príp. v medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru. Potreba uznania ľudských práv sa prejavila až po 2. svetovej vojne, po holokauste, po norimberskom procese, a bola uskutočnená prijatím Štatútu medzinárodného vojenského tribunálu v roku 1945. Odvtedy bolo prijatých niekoľko dokumentov, či už Organizáciou spojených národov, Radou Európy alebo na rôznych konferenciách.
Ústava Slovenskej republiky
U nás boli ľudské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd – ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorá sa neskôr začlenila a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky. Ľudské práva sú teda u nás chránené zákonom. V Ústave sa okrem iného uvádza: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ (1 – 2 hlava, 1. odd., čl. 12, ods. 1). „Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ (1 – 2 hl., 1. odd., čl. 12, ods. 2). Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“ (1 – 2 hl., 1. odd., čl. 13, ods. 1).
Ľudské práva delíme podľa Ústavy na:
1. základné ľudské práva a slobody (právo na život, osobnú slobodu)
2. politické práva
3. práva národnostných menšín a etnických skupín
4. hospodárske, sociálne a kultúrne práva
5. právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
6. právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Práva národnostných menšín a etnických skupín tvoria 4. oddiel Ústavy. Podľa nej: „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.“ (čl. 33). Príslušníci menšín majú právo na všestranný rozvoj, právo rozvíjať svoju kultúru, rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa, zakladať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka majú právo na vzdelanie v ich jazyku, na používanie svojho jazyka v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín alebo etnických skupín. Ale „výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám zaručených v tejto Ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“ (čl. 34). Práva žien, detí a mladistvých sú zakotvené v 5. oddiely: „Ženy, deti a mladiství majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.“ (čl. 38, ods. 1). „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ (čl. 41, ods. 1). „Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.“ (ods. 2).
Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“ (ods. 3). „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú ochranu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ (ods. 4). „Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“ (ods. 5). Práva a povinnosti na seba nadväzujú. Práva a povinnosti rodičov a detí sú vzájomné. Dieťa má právo na výchovu. Rodič má právo vychovávať svoje dieťa a povinnosťou dieťaťa je podrobiť sa výchove. povinnosť.
Civilizačné choroby
Pojmom civilizačné choroby označujeme také ochorenia, ktoré sa v ľudskej populácii veľmi rozšírili a stávajú sa častou príčinou úmrtí. Globálnym problémom sa stávajú nielen preto že sa často vyskytujú, ale aj z hľadiska ktoré ich spôsobujú. Medzi civilizačné choroby zaraďujeme obezitu, cukrovku, vysoký, krvný tlak, artériosklerózu, srdcový infarkt, rakovinu, drogové závislosti atď. Sú to ochorenia spôsobené (a ovplyvnené) civilizačnými faktormi, stravou, dedičnými faktormi, životným štýlom a životosprávou. Ľudský organizmus sa prispôsobuje prostrediu dvoma spôsobmi: imunitnou reakciou, ktorou sa chráni pred prenikaním cudzorodých látok do organizmu, a stresom, ktorý síce ohrozuje vnútornú rovnováhu organizmu, ale zároveň aktivizuje jednotlivé vnútorné orgány na boj proti negatívnym vonkajším vplyvom. Zlyhanie týchto dvoch mechanizmov vedie z lekárskeho hľadiska ku vzniku civilizačných chorôb. Zdravie je stav plného telesného, duševného a sociálneho blaha (teda nie iba neprítomnosť choroby). Zdravý človek je schopný aktívne reagovať na zmeny prostredia. Telesné zdravie a duševné zdravie sa navzájom podmieňujú. Choroba je narušenie medzi organizmom a prostredím , porušenie schopnosti adaptovať sa na zmeny.
Podstata civilizačných ochorení
Človek sa už nedokáže tak rýchlo prispôsobovať meniacim sa životným podmienkam, najmä znečisťovaniu životného prostredia. Príkladom zlej situácie a adaptácie na nevhodné životné prostredie je množstvo alergií, napríklad na potraviny, prach, peľ, na lieky, na mikroorganizmy, zvieratá a pod. Na človeka pôsobia tieto skupiny vplyvov:
1.fyzikálne vplyvy
2. chemické vplyvy
3. biologické a mutagénne vplyvy
4. psychické a spoločenské vplyvy
Zdravý životný štýl
Príčinou mnohých civilizačných chorôb je nesprávna výživa. Pre zdravý život potrebujeme vyše 40 rôznych živín, vitamínov, minerálov, aminokyselín. Okrem toho, čo jeme, je dôležité aj to, koľko jeme a aký máme stravovací režim.
Stres
Stres je jedným z najdôležitejších fenoménov dnešnej doby. Sprevádza človeka po celý život. Predstavuje rad fyziologických reakcií organizmu ako prirodzenú adaptačnú na výstrahu a nebezpečenstvo. Ak sa stresová situácia nevyrieši, stres sa nebude neutralizovať, zostáva nevyriešený, nebezpečný v organizme a môže byť štartérom procesu, ktorý v konečnom dôsledku vedie k vážnejšiemu ochoreniu. Z medicínskeho hľadiska sú následky stresu najmasovejšími problémami ľudstva.
Stres zväzuje psychiku aj telo. Samozrejme, stres nám môže byť aj na osoh, ak nás posúva dopredu, ale vždy pod kontrolou. Ak sa nám stres vymkne spod kontroly a pracuje dlhšie, vtedy vyvoláva napätie, opotrebovanie nervovej sústavy, psychickú vyčerpanosť, únavu, neschopnosť sa sústrediť, poruchy pamäti, podráždenosť, ale aj depresívne stavy. Stres je pre mnohých každodenným spoločníkom, ktorému sa nevieme účinne brániť tak, ako by sme si to predstavovali.
Narkománia
Je to drogová závislosť, ktorú vyvolávajú rôzne látky. Môže ísť o závislosť od nadmerného užívania liekov, od rôznych chemických látok, až po závislosť od tvrdých drog. Narkoman nemôže existovať bez drogy, musí ju získať nielen pre jej príjemné psychické účinky, ale aj pre nevoľnosť, ktorá vzniká pri nepožití drogy. Narkománia sa zväčša spája s inou trestnou činnosťou, pretože drogy sú drahé a ak narkoman nemá peniaze, je schopný kradnúť, lúpiť ale i prostituovať. Drogová závislosť sa vytvára podstatne rýchlejšie ako závislosť ad alkoholu či od fajčenia. Niekedy však jednorazové nadmerné požitie drog spôsobuje smrť.
AIDS
Je infekčná choroba spôsobená vírusom HIV, ktorý napáda živé bunky, prežíva v nich a používa ich ako „výrobný závod“, reprodukuje sa v nich. Napáda najmä bunky, na ktorých je založená imunitná obrana organizmu. Preto chorí na AIDS zomierajú na následky rozličných infekcií a chorôb. AIDS sa prenáša krvou infikovaného človeka, sexuálnym stykom a z matky na dieťa počas tehotenstva i pôrodu. Vírus môže žiť v organizme aj 10 – 12 rokov, kým sa prejavia príznaky choroby. Preto nositelia vírusu často nevedia že sú chorí.
Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť
Zavádzanie a využívanie priemyselných robotov, komputerizácia sféry výroby a služieb, široké požívanie moderných prostriedkov masovej informácie, používanie osobných počítačov, mobilov či internetu môže ľuďom pomáhať ale aj škodiť. Nesmieme však zabúdať na negatívny vplyv televízie , počítačových hier a pod. na etické a morálne hodnoty ľudí, ba aj doslovné poškodzovanie zdravia.
Televízia
Mnohý ľudia dnešnej doby sú doslova závislí na televízií. Bez každodenného pozerania filmov, seriálov, telenoviel či relácií si ani nevedia svoj život predstaviť. Mnohým ľuďom televízia nahrádza priateľa či partnera a tak sa televízia stáva ich najlepším priateľom. V konečnom dôsledku to môže mať aj dobrý vplyv ak nám prináša mnohé nové zaujímavé informácie z celého sveta.
Mobily
V dnešnom pretechnizovanom svete sú mobily pre nás už bežnou záležitosťou. Používame ich na komunikovanie s rodinou, priateľmi atď. Sú nám samozrejme na osoh, pretože ich môžeme použiť v situácií keď ide doslova o život. No sú aj taký ľudia, ktorí sú na mobile závislí. Stále lepšia technika a akcie operátorov nás lákajú aby sme vlastnili aj niekoľko mobilov, alebo si kupovali stále lepšie značky telefónov. No nezabúdajme na to, že mobily nám na dokážu poškodzovať naše zdravie. Takže ich musíme vedieť obmedzovať.
Internet
Internet ako taký má na ľudstvo veľmi kladný vplyv. Je pre nás zdrojom informácií, elektronickej pošty, zoznamky, četu atď. A preto internet v podobe webových stránok začína využívať čoraz viac ľudí. Dá sa s ním rôzne pracovať. Jedni sťahujú hudbu, iný filmy a iný zasa obrázky či textové dokumenty. Ale pre niekoho je internet droga. Dokáže pri počítači presedieť mnohé hodiny či niekedy aj dni. A preto mu to my nesmieme dovoliť. Musíme sa mu vedieť ubrániť aj keď sa to samozrejme niekedy nedá. Mnohý ľudia s internetom pracujú. Vytvárajú webové stránky alebo hľadajú informácie. No vždy ho vedia prijať v zdravej miere.
Osobné počítače a počítačové hry
Skoro všetky domácnosti v tomto novom tisícročí zdobia osobné počítače. Predstavujú pre nás zahnanie nudy, školskú pomôcku či ako predmet, ktorí používame každý deň. Stávajú sa základom mnohých kancelárií. Čoraz viac sa zvyšuje dopyt po texte tlačenom na počítači než po tom, čo je písaný voľnou rukou. Ak keď si to mnohí neuvedomujeme sme na osobnom počítači závislý. Stretávame sa s ním doma, v škole, práci atď. stáva sa naším spoločníkom a priateľom. Mnohý sme dokonca závislý na počítačových hrách. Novodobý problém - počítačové hry. Vymenili sme šantenie bicyklovanie či rôzne druhy športu za toto? Áno radšej sa budeme niekoľko hodín hrať počítačovú hru, stále s napätím očakávať ďalšie levely a prechádzať z kola do kola, a tak si poškodzovať vlastné zdravie. Niekedy si ani nevšimneme ako rýchlo zbehol deň, lebo sme ho celý presedeli pri počítači. A čo ďalší deň? No predsa zase to isté. A preto ak musíme, buďme pri počítači iba jednu hodinu. Ani my sa si nevieme predstaviť ako škodí naším očiam či ostatným častiam ľudského tela.
Noviny
Noviny nie sú až také nebezpečné ako predmety ktoré som uviedol pred nimi. Poznáme ich v podobe dennej tlače, týždenníkov, mesačníkov, občasníkov atď. Jednou z najväčších zbraní ktoré využívajú noviny je bulvár. Dokážu našu myseľ zaujať na toľko, že bez mihnutia oka sa rozbehneme do novinovému stánku a kúpime si oné zaujímavé noviny. Často sa v nich nepíše pravda. Sú to iba rôzne dohady či zavádzajúce informácie. Ale aj tak si radšej prečítajme zaujímavý článok ako by sme mali blbnúť celý deň pri počítačovej hre.
Rádio
Pre mnohých výborný zdroj kvalitnej hudby pre iných nový prísun informácií a niektorých odpočinok a relaxácia. Rádio je naším spoločníkom už niekoľko desiatok rokov. A sme s ním spokojní. Stlačíme gombík a nuda je preč. Zaujímavé informácie, piesne nových či starých interpretov nás dokážu nejako zaujímavo upokojiť . Rádio je pre mňa osobne „najlepšie masmédium“ pretože sa pri ňom dokážem upokojiť relaxovať a načerpať nové sily.
|
