Vydal Milansky edikt, kt. zrovnopravnil krestanstvo s ostatnymi nabozenstvami. r. 476- zanik Zapadorimskej rise, kde ju dobili germani. r. 529- byzantsky cisar Justian 1. dal zatvori Platonsku akademiu a ostatní filozoficke skoly. Benedikt z Nursie zalozil benediktinsky rad. Na kopci Monte Cassinu bol benediktinsky klastor. Koniec stredoveku- r. 1452- Jan Gutenberg- objavenie knihtlace, r. 1492- Kolumbus- Ameriku, r. 1517- M. Luther- vystupil so svojimi tezami v chrame na zamku Wittenberg. Stredoveke myslenie sa vyvija:
1. Na pozadi nabozenskej viery zjavenia. Filozofia ma vychadzat zo zjavenej pravdy nadradenej nad pravdu rozumu, ku kt. dospieva filozof. 2. Na pozadi antiky, kt. reprezentuju Platon a Aristoteles. Stredoveke myslenie delime na 2 obdobia:
1. Obd. Patristiky od 100- 700
2. Obd. Scholastiky od 700- 1500. Scholastika na 3 obd.:
1. ranna- od 700 – 1200,
2. vrcholna- 1200- 1350,
3. neskora- 1350- 1500. V 5 az 8 stor. bola grecko-rimska kultura postupne vystriedana stredovekou kulturov, ktorej oporou bolo krestanstvo. Filozofia zacala sluzit nabozenstvu a církvi. V stredoveku boli vyznamne vypravy kriziacke vypravy kt. zoznamili zapad s vychodnou kulturou a poznatky kt. priniesli z tejto oblasti rozvinuli najma: matiku, astronomiu. Leonardo Fibonacci
Napisal vyznamne dielo: Kniha Abaku, Abah- pocitadlo, Dielo je o matike. Zahrnul v nom poznatky z algebry a aritmetiky do 13. St. Chemicke poznatky: existovali v stredoveku vo forme alchymie- neskor chemia.

Stredoveka fil.-
1. Patristika- delime ju na 2 smery:
1. Latinsky- západný smer
2. Grecky- vych. smer. Je to obdobie kde cirkevny otcovia preprecovavali a obhajovali zaklady krestanskej viery. Predst.:
Tertulianus- rimsky pravnik, odmieta filozof. Zdoraznuje aburdnost krestanskej viery, ak ju posudujeme z hladiska pojmoveho myslenia- rozum. Origenes- grecky fil. boh je nehmotny a stvoril svet z nicoho. Věci nasho světa su obrazmy Loga. Trestom za hriechy je, ze dusa je spojena s telom a ma len možnost ocistovania. A. Aurélius
sv. Augustín: žil v 4- 5st. Je to najvýznamnejší predstaviteľ patristiky. Sformuloval ústredný motív stredovekej filozofie. Výrok:„ Pochop aby si uveril a ver aby si porozumel.„ Bol synom pohanského otca a kresťanskej matky. Ako 33 ročný sa pod vplyvom milánskeho biskupa Ambróza stal kresťanom, r. 391 kňazom, r. 395 biskupom v severoafrickom meste Hippo. Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia:
1. ranné obdobie: do r.