referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Poklasická filozofia
Dátum pridania: 07.04.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Shaggy.lp
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 614
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 16m 30s
Pomalé čítanie: 24m 45s
 

Spor sa týkal hraníc ľudského rozumu a išlo o prvé pokusy vymedziť hranice medzi filozofiou a teológiou. V období stredovekej filozofie sa viedol spor či existujú reálne všeobecné pojmy= univerzálne, tak ako jednotliviny t. j. konkrétne veci. Hovoríme, že ide o spor medzi všeobecným a jednotlivým. Tento spor prezentovali realizmus a nominalizmus(nomén= meno). Realisti
1. krajní realisti tvrdili, že všeob. pojmy existujú reálne, ale existujú ešte pred vecami a že sú sami o sebe skutočné. Nadväzujú na Platóna. 2. umiernení realisti tvrdili, že všeob. pojmy existujú reálne, zároveň s vecami, ako ich formy. Nadväzujú na Aristotela. Predstavitelia realizmu: Anselm, Abelard(približuje sa k nominalizmu), Albert Veľký, Ján Scotus– Eriugena, Tomáš Akvinský (umiernený realista). Nominalisti: tvrdili, že všeob. pojmy sú len mená vecí a že reálne existujú len konkrétne veci(jednotliviny). Predstavitelia nominalizmu: Ján Roscellinius, Duns Scotus, William Occam* ohamova britva.
Tomáš Akvinský
Žil v 13. st., bol vrcholným predstaviteľom scholastiky. Jeho najvýzn. diela sú: Suma teologická(encyklopédia kresťanského učenia), Suma proti pohanom. V r. 1879 pápež Lev 13. v Encyklike a eterni patris vyhlásil učenie Akvinského za hl. smer katolicizmu. Jeho učenie sa nazývalo tomizmus. V 20. st. sa jeho učenie nazýva novotomizmus. Ak. čerpal z antickej fil., najmä sa snažil rehabilitovať rozum, kt. bol dovtedy označovaný za nástroj diabla. Vybudoval racionalistický fil. systém. Chcel dokázať reálnosť a platnosť zásad kresťanstva rozumovými postupmi pomocou logiky, ako aj to, že naše zmysly a rozum sú nástrojom na zdokonaľovanie a overovanie náboženských právd o svete, človeku a bohu. Poznanie a veda nie sú nepriateľmi viery, ak ich rozvíja veriaci človek. Akv. aristotelizmus nadobudol charakter veľkého slohu, takže dostal názov tomizmus. Podľa neho môžeme rozumom dokázať, že boh existuje, že existujú večné pravdy, že prír. je dieťaťom boha. Rozum je ale závislý na zmyslovej skúsenosti a preto má aj hranice v poznaní. Tym chcel dokazat nevyhnutnost a opravnenost viery. Akvinsky suhlasil s tym ze filozofia je zalozena na rozume a ze filozoficky system nie je mozne stavat na viere. Vyznamne miesto v jeho filozofii ma ontologia. Kazdy utvar bytia mimo boha je jednota bytiaaktualneho a mozneho. Svet sam o sebe nie je schopny vyvinu. Aby vznikli konkretne utvary bytia- (atom, kamen, rastlina, clovek). Je potrebmy vonkajsi zasah, kt. je dielom boha. Vyvrcholenim jeho filozofie je ucenie o bohu.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Poklasická filozofia GYM 2.9669 758 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.