Poklasická filozofia

Poklasická filozofia

Stoicizmus

- od slova stoa- stĺp.
Zenón z Kitia- zakladateľ stoicizmu. Stoicizmus sa delí na:
1. Starší- predst. Zenón z Kitia,
2. Stredný- Panaitios, Poseidonos,
3. Rímsky- Seneca, Marcus Aurelius.

Stoici delia filozofiu na 3 časti:
Logika - naväzujú na Aristotela, považujeme ich za predchodcou vedy o znakoch - Semiologie.
Fyzika - prebrali od Herakleita pojem logos, ktorý chápu jako svetový zákon, osud sveta. Etika - ústredna časť ich filozofie, hlásali, ze cielom človeka je dosiahnuť ataraxiu- duševnú rovnováhu za každých okolností. Človek sa má zbaviť vášni, má dosiahnuť stav rozumovej vyrovnanosti a všetko dokáže príjimať bez vzrušenia. Duša podľa nich je súčasťou svetového celku- logos. Život človeka je predurčený, človek ho nemôže zmeniť. Epikureizmus
Zakladateľ je Epikuros, názov školy podľa zakladatela - pokračuje v učení atomizmu, ale narozdiel od Demokrita, ktorý bol prísnym deterministom, tvrdí, že keď atómy sa pohybujú, je možná v ich pohybe určitá odchýlka. Tým dianie vo svete už nie je jasne predurčené. Uznáva náhody, kt. umožňujú vzniknúť niečomu novému, neočakávanému. V etike je cielom človeka dosiahnuť blaženosť, človek sa má vyhýbať utrpeniu a vyhľadávať slasť. Pod blaženosťou a slasťou chápe umiernený spôsob života, kt. je naplnený duchovnými pôžitkami z fil. rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a predchádzajú do svojich protikladov, preto blaženosť môže dosiahnuť iba pokojná duša filozofa. Epikurej- hanlivý výraz, bezstarostný pôžitkár. Skepticizmus
Zakladatel Pyrmon z Elidy. Sextus Empirikus- systematizoval skepticke ucenie, Marcus Tullius Ciceru- rimsky filozof. Pochybuju o moznosti poznat svet, odporucaju zdrzat sa sudenia, vyjadrovania sudov. Az kde sa zbavime naroku spoznavat svet, dospejeme do stavu dusevneho pokoja. Novoplatonizmus
Vychadza z Platonovej filozofie, ma však aj prvky Aristotelovho ucenia, sticizmu, skeptizmu. Hl. predstavitel- Platinos, jeho ziak Porfyrius zachoval jeho práce- 6 knuh, kezda ma 9 rozprav- Eneady. Inspiroval sa Platonovou filozofiou nie však odlis. Svety. Vsetky formy bytia chce odvodit z jednotneho bozskeho zakladu- Jedno. Jedno je absolutne dokonale, je to zaklad kazdej existencie, hovori o nom jako o krase, dobře, pravde. Nie je dostupne pojmovemu poznaniu. Je to mysticka skusenost. Stredovek
Medziobdobie trvajuce od upadku antiky az po jej znovuobrodenie v obdobi humanizmu a renesancie. Udalosti, kt. datuju zaciatok stredoveku: r. 313- rimsky cisar Konstantin 1.

Vydal Milansky edikt, kt. zrovnopravnil krestanstvo s ostatnymi nabozenstvami. r. 476- zanik Zapadorimskej rise, kde ju dobili germani. r. 529- byzantsky cisar Justian 1. dal zatvori Platonsku akademiu a ostatní filozoficke skoly. Benedikt z Nursie zalozil benediktinsky rad. Na kopci Monte Cassinu bol benediktinsky klastor. Koniec stredoveku- r. 1452- Jan Gutenberg- objavenie knihtlace, r. 1492- Kolumbus- Ameriku, r. 1517- M. Luther- vystupil so svojimi tezami v chrame na zamku Wittenberg. Stredoveke myslenie sa vyvija:
1. Na pozadi nabozenskej viery zjavenia. Filozofia ma vychadzat zo zjavenej pravdy nadradenej nad pravdu rozumu, ku kt. dospieva filozof. 2. Na pozadi antiky, kt. reprezentuju Platon a Aristoteles. Stredoveke myslenie delime na 2 obdobia:
1. Obd. Patristiky od 100- 700
2. Obd. Scholastiky od 700- 1500. Scholastika na 3 obd.:
1. ranna- od 700 – 1200,
2. vrcholna- 1200- 1350,
3. neskora- 1350- 1500. V 5 az 8 stor. bola grecko-rimska kultura postupne vystriedana stredovekou kulturov, ktorej oporou bolo krestanstvo. Filozofia zacala sluzit nabozenstvu a církvi. V stredoveku boli vyznamne vypravy kriziacke vypravy kt. zoznamili zapad s vychodnou kulturou a poznatky kt. priniesli z tejto oblasti rozvinuli najma: matiku, astronomiu. Leonardo Fibonacci
Napisal vyznamne dielo: Kniha Abaku, Abah- pocitadlo, Dielo je o matike. Zahrnul v nom poznatky z algebry a aritmetiky do 13. St. Chemicke poznatky: existovali v stredoveku vo forme alchymie- neskor chemia.

Stredoveka fil.-
1. Patristika- delime ju na 2 smery:
1. Latinsky- západný smer
2. Grecky- vych. smer. Je to obdobie kde cirkevny otcovia preprecovavali a obhajovali zaklady krestanskej viery. Predst.:
Tertulianus- rimsky pravnik, odmieta filozof. Zdoraznuje aburdnost krestanskej viery, ak ju posudujeme z hladiska pojmoveho myslenia- rozum. Origenes- grecky fil. boh je nehmotny a stvoril svet z nicoho. Věci nasho světa su obrazmy Loga. Trestom za hriechy je, ze dusa je spojena s telom a ma len možnost ocistovania. A. Aurélius
sv. Augustín: žil v 4- 5st. Je to najvýznamnejší predstaviteľ patristiky. Sformuloval ústredný motív stredovekej filozofie. Výrok:„ Pochop aby si uveril a ver aby si porozumel.„ Bol synom pohanského otca a kresťanskej matky. Ako 33 ročný sa pod vplyvom milánskeho biskupa Ambróza stal kresťanom, r. 391 kňazom, r. 395 biskupom v severoafrickom meste Hippo. Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia:
1. ranné obdobie: do r.

390 viedol polemiku so skeptikmi, z tohto obdobia pochádza dielo „Proti akademikom,
2. prechodné obdobie: do r. 395,
3. obdobie biskupského pôsobenia: do r. 430. Diela: Proti akademikom, O trojici, O božom štáte, Vyznania. Rozišiel sa s gréc. filozofmi a vybudoval vlastnú fil. na základoch mysticko-idealistických.* novoplatonizmus. V bežnom živote je človek prírodná bytosť, kt. bojuje o prežitie. Filoz. myslenie vz. až keď človek nadobúda pochybnosti o sebe samom. Môžem sa mýliť vo veciach vonkajšieho sveta, môžem pochybovať o ich poznaní, ale tým, že pochybujem, uvedomujem si sám seba.* jeho názor. Citát: „ Ak sa totiž mýlim, potom som.„ Pravdu teda nemožno nájsť mimo človeka. Citát: „Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra.„„ V ľudskom vnútri prebýva pravda.„ Idei považoval za pravzory všetkého bytia, ktoré sú v božom duchu.* nadväzuje na Platóna. Stvorený svet je odrazom a uskutočňovaním týchto pravzorov. Idei sú nezávislé na zmyslovej skúsenosti. Teória iluminácie
Iluminácia- vyžarovanie: Večné pravdy sú nám dané preto, že vyžarujú z boha. Najvyššou duchovnou bytosťou je človek. Dušou je človek podobný bohu. Predmetom jeho filozofie nie je vesmír, ale jednotlivý človek, ktorý žije ako božie stvorenie v spoločenstve s inými ľuďmi. Venoval pozornosť vedomiu človeka. Človek sa skladá z tela a duše, kt. má nadradené postavenie. Ľudský duch má 3 zložky: 1. pamäť, rozum, vôľa– táto trojica je odrazom božskej trojice= človek je odrazom Boha. Etické názory
Základným pojmom je láska= vôľa. Cieľom človeka je dosiahnuť blaženosť. Láska, kt. smeruje k bohu, učí človeka ako má konať. Milovať Boha a konať dobro prináleží človeku, kt. priznáva slobodnú vôľu. Ľudia nad lásku k Bohu často nadradia sebalásku, čo ich vedie konať zlo. Fatalistická koncepcia dejín
Fatum= osud, vytvoril ju v diele O božom štáte. Dejiny chápe ako boj medzi stúpencami Boha, kt. budujú boží štát a prívržencami diabla, kt. budujú pozemský štát. Svetský a boží štát sú založené na rozdielnom spôsobe lásky. Pozemský štát- je založený na sebaláske, egoizme, kt. sa stupňuje až do znevažovania Boha. Nebeský štát– sa zakladá na láske k Bohu, kt. môže viesť až k opovrhovaniu sebou samým. Aj v cirkvi, aj v štáte sú stúpenci toho druhého duchovného poriadku. Až na konci sveta vystúpi ako víťaz boží štát. A. Aurélia považujeme za otca stredovekej filozofie. 2. Scholastika- názov je odvodený od lat. slova schola= škola. Toto učenie sa šírilo v školách. Vytvorili sys. z kresťanského učenia. V 11. st. dochádza k sporu medzi dialektikmi= filozofmi a antidialektikmi= teológmi.

Spor sa týkal hraníc ľudského rozumu a išlo o prvé pokusy vymedziť hranice medzi filozofiou a teológiou. V období stredovekej filozofie sa viedol spor či existujú reálne všeobecné pojmy= univerzálne, tak ako jednotliviny t. j. konkrétne veci. Hovoríme, že ide o spor medzi všeobecným a jednotlivým. Tento spor prezentovali realizmus a nominalizmus(nomén= meno). Realisti
1. krajní realisti tvrdili, že všeob. pojmy existujú reálne, ale existujú ešte pred vecami a že sú sami o sebe skutočné. Nadväzujú na Platóna. 2. umiernení realisti tvrdili, že všeob. pojmy existujú reálne, zároveň s vecami, ako ich formy. Nadväzujú na Aristotela. Predstavitelia realizmu: Anselm, Abelard(približuje sa k nominalizmu), Albert Veľký, Ján Scotus– Eriugena, Tomáš Akvinský (umiernený realista). Nominalisti: tvrdili, že všeob. pojmy sú len mená vecí a že reálne existujú len konkrétne veci(jednotliviny). Predstavitelia nominalizmu: Ján Roscellinius, Duns Scotus, William Occam* ohamova britva.
Tomáš Akvinský
Žil v 13. st., bol vrcholným predstaviteľom scholastiky. Jeho najvýzn. diela sú: Suma teologická(encyklopédia kresťanského učenia), Suma proti pohanom. V r. 1879 pápež Lev 13. v Encyklike a eterni patris vyhlásil učenie Akvinského za hl. smer katolicizmu. Jeho učenie sa nazývalo tomizmus. V 20. st. sa jeho učenie nazýva novotomizmus. Ak. čerpal z antickej fil., najmä sa snažil rehabilitovať rozum, kt. bol dovtedy označovaný za nástroj diabla. Vybudoval racionalistický fil. systém. Chcel dokázať reálnosť a platnosť zásad kresťanstva rozumovými postupmi pomocou logiky, ako aj to, že naše zmysly a rozum sú nástrojom na zdokonaľovanie a overovanie náboženských právd o svete, človeku a bohu. Poznanie a veda nie sú nepriateľmi viery, ak ich rozvíja veriaci človek. Akv. aristotelizmus nadobudol charakter veľkého slohu, takže dostal názov tomizmus. Podľa neho môžeme rozumom dokázať, že boh existuje, že existujú večné pravdy, že prír. je dieťaťom boha. Rozum je ale závislý na zmyslovej skúsenosti a preto má aj hranice v poznaní. Tym chcel dokazat nevyhnutnost a opravnenost viery. Akvinsky suhlasil s tym ze filozofia je zalozena na rozume a ze filozoficky system nie je mozne stavat na viere. Vyznamne miesto v jeho filozofii ma ontologia. Kazdy utvar bytia mimo boha je jednota bytiaaktualneho a mozneho. Svet sam o sebe nie je schopny vyvinu. Aby vznikli konkretne utvary bytia- (atom, kamen, rastlina, clovek). Je potrebmy vonkajsi zasah, kt. je dielom boha. Vyvrcholenim jeho filozofie je ucenie o bohu.

Trojite poznanie: 1- nadprirodzene, 2- vierou, 3- prirodzenym rozumom.

Akvinského ontológia- v nauke o byti Ak. vyuziva pojmy Aristot. filozofie. 1. pojem substancia- samostatne sucno, existuje samo o sebe a je to co tvori zaklad. 2. pojem akcidencia- neexistuje sama o sebe ale len so substanciou, je to javova podobatohto zakladu. Pomocou pojmov: moznost, skutocnost- vysvetluje vyvin a pohyb veci. Pohyb je prechod z moznosti do skutocnosti. To co je len mozne ma schopnost menit sa, cize uskutocnuje sa. Latka- s procesom uskutocnovania veci suvisia aj pojmy, latka- pasivna a prijima formu. Latka formu individualizuje. Forma- je aktivna sposobuje pohyb k uskutocnovaniu tvaru. Kazda vec je spojenim latky a formy. Medzi vseobecnym a konkretnou skutocnostou existuje vztah kt. Ak. vyjadruje pojmami:
Podstata: je vseobecne urcenie, urcity druh, rod (rast., kamen, clovek) Z podstaty nevyplyva ze urcita vec musi aj existovat. Existencia- aby sa podstata stala existujucou cize konkretnou vecou je potrebny zasah boha. Mysli boha su vsetky podstaty a ich realizacia je vysledkom bozieho posobenia. Substancia= latka podstata, akcidemcia= forma existencia. Forma je skutocnost. Za 1 hybatela povazuje boha, kt. je nehybny. Hierarchicke usporiadanie sveta- najnizsia je neziva prir. nad nou rast. a zivocichy nad nimi clovek kt. zac. prechod k dusevnej sfere. Na vrchole tejto hierarchie je boh je zdrojom vsetkej existencie a pramenom dobra. Stvoril dokonaly svet preto zlo nepochadza od boha. Zlo je len nedostatok dobra. Chapanie dobra ako jedinej skutocnosti voci kt. zlo je iba neprit. nedostatoc. nazyvame Teodicea. Chapaneie cloveka podla Akvinského
Clovek sa sklada z tela= latka, z duse= forma. Znamy je jeho vyrok: anima forma corporis= dusa je formou tela. Pre ludsku dusu je telo nevyhnutne pre zmyslove vnimanie. Po smrti dusa sa oddeli od tela existuje dalej a je nesmrtelna, nehmotna je. Clovek je korunou tvorstva pretoze rozumom je sucastou duchovneho sveta a telom participuje v hmotnom svete. Ludska dusa sa sklada z myslenia a vole. Eticke nazory
Cielom cloveka je dosiahnut absolutne dobro= boh. Moralny clovek tomuto cielu podriaduje konanie. Vola nam umoznuje vyberat si medzi jednotlivymi dobrami a rozhodnut sa v prospech najvyssieho dobra= boha. Dobra vola je viac ako poznanie a podla nej hodnoti aj mravnost cloveka. Arabska filozofia
Delime ju do 2 oblasti:
1. východna- centrum Bagdat,
2. západna- centrum Cordoba.

Predstavitelia: Al Kindi (9st), Al Farai (10st)- boli lekari, prirodovedci, navezovali na novoplatimizmus, najma na ucenie o emanacii- vyzarovanie vsetkych javov z 1 ducha al. boha. IBN Sina= Avicenna- navezoval na Aris. Najvyz. dielo: Kniha uzdravenia- niekolko zvazkov, encyklopedii, filozofie a ostatnych vied- logika, matematika, fyzika, metafyzika, kon. 10st- zac 11st. 2- Z- r. 756 sa oddelilo toto uzemie od Bagdadu. V 9st vz. v Spa. v Cordobe kalifat. Arabski filozofi si osvojili Arist. ucenie. Najvyz. predstavitelia- IBN Rušd- pozname pod menom Averroes- zil v 12st. osobny lekar kalifa. Predstavuje vrchol arabskeho aristotelizmu. Rozdelil poznanie na 3 casti: Vieru, Teologiu, Filozofiu. Iba filozofia sa moze dopracovat k cistej pravde. Filozoficke poznanie nie je dostupne kazdemu. Ostatni ludia sa musia uspokojit s vierou. Tak vytvoril ucenie o dvojakej pravde. 1- Pravda teologicka- skuma boha a zjavenia. 2- Pravda filozoficka- skuma nas svet, hmotny svet. Boha a hmotu povazuje za 2 vecne nezavisle priciny t. j. boh a hmota nie su stvoritelne ale su pravou pricinou vsetkych zmien vo svete. Dusu cloveka spajal s telom pricom popiera ich nesmrtelnost dusa aj telo je smrtelne. Židovská filozofia: Najvýzn. predstaviteľ- Moše ben Maimon známy pod menom Maimonides. Snažil sa zjednotiť vieru a filozofiu. Viera je preňho tóra- židovský zákon. Čerpal z aristotelizmu, kt. mu sprostredkoval Averroa. Najznámejšie dielo: Sprievodca nerozhodných kde sa obratil na vzdelancov kt. zač. pochybovať o viere a potrebujú pomoc pri rozhodovaní. Hum. a renes. Renesančná fil.- je spojovací článok medzi stredovekou a novovekou filoz., vz. v 14 str. v taliansku, vrcholi v 15-16 str. a doznieva v 17 str., usiluje sa o znovuzrodenie antickej vzdelanosti , vytvárajú sa predpoklady nového typu myslenia, často splývajú filozofické, teologické a rannovedecké prístupy k svetu, človeku a bohu,je to obdobie keď sa kritizuje scholastika a náboženské dogmy Podporuje sa rozvoj tvorivého myslenia, hl. črta renesančnej filoz. je humanizmus- znamená návrat k človeku, svetu, skúma vzťah človeka a sveta, stred pozornosti- človek a jeho vzťah k prír..

Vplyv na vz. renesančnej filozofie mali:
1.Obnova platonskej fil. a najmä novoplatonizmu,

Mik. Kusanský- 15 str. v 1448 sa stal kardinálom dielo: O učenej nevedomosti, za základ všetkého považuje jedno, kt.

statožňuje s bohom, je dokonalé, nekonečné, je všetkým, nemôžeme ho stotožniť s ničím konkrétnym, je všadeprítomné vytvoril dialektické učenie o splývaní protikladov boha, vesmíru a človeka nekonečného a konečného tvrdil , že zem je guľatá, vesmír nekonečný, vytvoril predpokady vzniku heliocentrizmu Učenie: O učenej nevedomosti- pozitívne poznanie boha otvára pred nami záhady takže čím sme učenejší tým menej v skutočnosti vieme Vo Florencii na dvore Medičiovcov vz. 1 významná škola- Platonska škola. Zakladateľom bol Mracilio Ficini. Vytvoril filozoficko teologický sys. a prekladal platonové diela. 2. Obnova vplyvu Aristotela Pietro Pomponazzi
3. Vznik novej prír. filozofie

Bernardíno Telesio, Francesco Patrizzi vrchol prír. renesančnej filozofie je príznačný Mikuláš Koperník-15-16 str. poľský astronom, mal podiel na vz. novovekej filozofie a vedy fyziky, je zakladateľom heliocentrickej sústavy, za stred vesmíru považuje slnko, dielo: O kruhových pohyboch nebeských telies. Giordano Bruno- žil v 16 str. bol dominikánskym mníchom, 1552 ho benátska inkvizícia obvinila s kacírstva a vydala rímskej inkvizícii. 7 rokov bol vo väzení a v 1600 bol upálený na námestí v Ríme. Rozvijal Koperníkov heliocentrizmus a tvrdi, že vesmír je nekonečný a má nekonečné množstvo svetov. Galileo Galilei astronóm, zaoberal sa zjednotením pozemskej a nebeskej mechaniky, sfomuloval prvé zák. o mechanike, zdôrazňoval význam matematiky v prír. vedách, lebo len ňou môžeme postihnúť prír. kt. je napisaná jazykom kružníc, štvorcov, trojuholníkov. Prír. je vyjadrovaná matematickými vzťahmi. Isaac Newton najvýzn. dielo: Matematické principy prir. filozofie, v tomto diele boli dané zaklady mechnistickej interpretacie prir. Dielo bolo vyznamne lebo to bolo zakladne dielo z kt. vedci čerpali dalšich 200 rokov. Medicina-Vesalius nazyvali ho Kolumbus ludskeho tela, vytvoril najdokonalejši atlas ludskeho tela a dovršil vyvoj.Farmacia- Paracelsus ma podiel vo farmacii a vo vyrobe liekov. 4.Vplyv na renesančne myslenie zač.16str. mali reformačne snahy krestanstva, vznikali nekatolicke koncepcie, vznikali reformovane cirkvi- protestanti. Predstavitelia: Martin Luther- v 1517 uverejnil svoje tezi na univerzite vo Witenbergu. Jan Kalvin švajčiarsky reformator. U. Zwingli spolu s Kalvinom kladli dôraz na ludske individum kt. je samo schopne vysvetlit pismo svete. 5. Moralka a Etika vz. nove koncepcie chapania človeka ako občana, vz. 2 linie: 1. Učenecká pestovala sa na univerzitach, predtavitel Erazmus Rotterdamsky-dielo: Chvala blaznivosti- chvala pochabosti v ňom kritizoval autoriti ako je cirkev, papež a panovník. Źiadal uplatnit jedinu autoritu- kriticky rozum. V spore medzi katolikmi a protestantmi sa priklonil ku katolikom a kritizoval biblicke texty. 2. Laická spory v naboženstve, spochybňovanie hodot, vedenie predstavitelov tejto linie ku skepticizmu a zač. hladat istoty v niečom inom. Predstavitelia: Michael de Montaigne- dielo: Eseje.

Vyzyval k tolerancii. 6. pravo a štat- Miccolo Machiavveli-dielo: Vladar, aby si vladar udržal moc, ma použivat všetky prostredky. Ak je možne udržat moc jemnejšimi prostriedkami vladar im da prednost pretože rozhodujuce je udržat si moc. Jean Bodin žil v16str, rizlišoval prirodzene od božskeho prava. Hugo Grotius zdôraznoval rozdiel medzi prirodzeným a občianským pravom. Na základe platonovych uvah o idealnom štate vznikaju socialne utopie. Tomas Morus napisal dielo Utopia. Tomasip Campanella dielo: Slnečny štat, bol za zrušenie sukr. vlastnictva a za soc. rovnosť.