Politológia

POLITOLÓGIA

- venuje sa skúmaniu politiky
- tvorí ju systém viacerých vied o politike, ktorá má dve stránky – odbornosť a demokratizmus.

VEDY O POLITIKE
1.Teória politiky (vysvetľuje pojmy súvisiace s politikou )
2.Dejiny politického myslenia ( zhŕňajú a zovšeobecňujú názory na politiku vo všeobecnom kontexte)
3.Komparatívna politológia ( zaoberá sa porovnávaním rôznych politických systémov)
4.Politická sociológia ( skúma politické správanie )
5.Politická prognostika ( predvída budúci stav )

ZVRCHOVANOSŤ ŠTÁTU
- štát je neobmedzeným pánom nad príslušným územím a jeho postavenie nemôže ovplyvniť nijaký človek, skupina, či organizácia. Prejavuje sa v úplnej a neobmedzenej právomoci štátu vytvárať prostredie, v ktorom žijú jeho obyvatelia. Zvrchovanosť štátu môžu obmedzovať náboženstvo, vojenská diktatúra a ideologizácia štátu.

PODMIENENÁ ZVRCHOVANOSŤ ŠTÁTU
-stav, keď neexistuje na území štátu iná inštitúcia, osoby apod., ktorým by bol štát podriadený – podriaďuje sa iba vôli občanov.

OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ
-Spoločnosť vynútená občanmi poskytujúca rovnaké príležitosti na prejavenie osobnej individuality každého občana.

KULTÚRNE URČENIE NÁRODA
Národ = kultúrna pospolitosť ľudí s pozitívnym vzťahom k určitému teritóriu. Ľudia používajú spoločný jazyk, majú spoločné tradície, názory na históriu, potreby

FORMY ZÁVISLOSTI NÁRODA
-politická (národ priamo politicky podlieha pod iný národ, nemá vlastnú ústavu apod.), kultúrna (národ môže byť politicky nezávislý, ale spája ho s iným národom kultúrne dedičstvo) a ekonomická (podliehanie politickej vôli iného štátu, v prípade ak štát nie je schopný sám uspokojiť vlastné potreby)

SATELITNÝ ŠTÁT
-istá forma politickej závislosti. Štát je síce oficiálne definovaný ako nezávislý, ale podlieha politickej vôli iného štátu.

PRÁVNY ŠTÁT
-štát, ktorého zákony vychádzajú z vôle ľudu
-jeho základom je demokraticky vytvorená ústava, určujúca kompetencie štátnych inštitúcií, spôsob ich vzniku a formu ich zodpovednosti
-jeho zákony môžu vydávať rôzne stupne zákonodarného systému, meniť sa môžu referendom, vytvárajú sa z vôle väčšiny
-existuje v ňom nezávislé súdnictvo
-musí vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých voličov
-musí byť kontrolovaný opozíciou
-musí garantovať šancu na prípadnú zmenu – volebným víťazstvom, odstúpením vlády, iniciáciou prezidenta apod.
-musí tolerovať prejavy nesúhlasu – opozičné strany
-jeho občania majú právo vyjadrovať svoje postoje /VEREJNÁ MIENKA/, no vláda sa ňou nemusí zo zákona riadiť, no väčšinou sa ňou politici riadia.
-spravodlivosť v právnom štáte závisí od akceptovania občianskych slobôd
-ak by sa podarilo uskutočniť atribúty právneho štátu v celej Európe, prípadne na svete, dosiahla by spoločnosť európsku, či svetovú federáciu, čím by bolo zabezpečené rešpektovanie občianskych slobôd v globálnom meradle. V skutočnosti je však tento projekt nerealizovateľný, keďže uplatňovanie atribútov právneho štátu je realizované v každej krajine iným spôsobom a hlavným stabilizačným prvkom spoločnosti nie je občan, ale národ, ktorý sa v predstave federácie nevyskytuje.


PRIRODZENÉ PRÁVA
-právo na život, slobodu a materiálne podmienky na vlastnú existenciu

KONFLIKT ČLOVEKA A MOCI
-človek chce sám ovplyvňovať štrukturálny rámec vlastnej existencie, čo sa prejavuje bojom o politickú moc.

OBČIANSKE SLOBODY
-sú realizáciou prirodzených práv človeka
-sú to sloboda prejavu, zhromažďovania, osobnosti

OBČIANSKE PRÁVA
Občianske slobody sa realizujú pomocou zákonov, čím sa predstava o slobodnom občanovi dostáva do pozície nároku občana k štátu. Poznáme 3 skupiny práv – právo na osobnú dôstojnosť, politické práva a ekonomické práva.
POLITICKÉ PRÁVA
-smerujú k vytvoreniu politickej rovnosti občanov v spoločnosti
-prejavujú sa v oblasti práv menšín a ekologických práv.
-občianstvo sa môže získať narodením, alebo presťahovaním, možno sa ho zriecť, nemožno ho odňať.

APLIKÁCIA OBČIANSKYCH PRÁV
-právo voliť a byť volený, právo aktívne sa podieľať na politickom živote krajiny a využívať všetky občianske práva

PRÁVA MENŠÍN
-skupinové práva časti obyvateľstva s určitými znakmi, ktorými sa odlišuje od väčšiny.
-menšiny musia byť politicky rovnocenné s ostatným obyvateľstvom a nemožno ich za odlišnosť prenasledovať.
-prejavujú sa od práva na kultúrnu po politickú autonómiu, ktorú však niektoré štáty (USA, D, FR, ESP, SW,…) úplne vylučujú
-uplatňujú sa buď pasívne (štát poskytne šancu na sebarealizáciu), alebo aktívne (štát zákonmi chráni menšiny)

POLITICKÁ PARTICIPÁCIA OBČANA
-štát musí umožniť občanovi podieľať sa na tvorbe politiky. Občan môže toto právo využiť priamo (referendum), ale sprostredkovane (podpora politických strán)

ŠTÁTNA MOC
-zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na určitom území
-v demokratických režimoch je totožná s politickou mocou, v nedemokratických režimoch ide aj o duchovnú a v komunistickom režime aj o ekonomickú moc

DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI
-jej cieľom je zefektívnenie činnosti štátnej moci
-politické rozhodovanie sa nesmie kumulovať v jednom orgáne
-ide rozloženie na zákonodarnú (legislatívnu), výkonnú (exekutívnu) a súdnu = triumvirát, v ktorom sa jednotlivé zložky dopĺňajú

ZÁKONODARNÁ MOC
-jej cieľom je určiť normy, ktoré budú platné na území štátu
-má právo kontrolovať, ustanovovať a odvolávať exekutívu a ustanovovať súdnu moc


POSLANIE PARLAMENTU
-prijímať ústavu, schvaľovať štátny rozpočet, medzištátne dohody, program vlády, menovať sudcov, niekedy voliť prezidenta (Taliansko, Nemecko)

VÝKONNÁ MOC
-jej najvyšším orgánom je vláda, ktorá realizuje rozhodnutia parlamentu, harmonizuje vývoj spoločnosti, realizuje dodržiavanie slobôd a práv, stará sa o bezpečnosť

VZNIK VLÁDY
-1. Všeobecnými parlamentnými voľbami
2. Priamou voľbou hlavy štátu
-vláda rozhoduje kolektívne a individuálne
-vláda je zložená z odborníkov, ktorý spravujú svoj rezort

ŠTRUKTÚRA VLÁDY
-počet členov vlády určuje premiér, alebo parlament. Členovia sú zodpovedný za svoju prácu predsedovi, či politickej strane
-najdôležitejšie posty sú – premiér, minister zahraničných vecí, hospodárstva, financií
-časť výkonnej moci prenáša vláda na nižšie úrovne – orgány samosprávy

SÚDNA MOC
-jej úlohou je kontrolovať legislatívu a exekutívu, vykladať zákony a ústavu
-jej najdôležitejšou súčasťou je najvyšší súd, alebo ústavný súd. Tie môžu posudzovať zákony a rozhodnutia vlády z hľadiska ústavnosti

NEZÁVISLOSŤ SÚDNICTVA
-vyplýva z funkčného postavenia súdov
-súdnictvo musí pôsobiť nezávisle od politiky – členovia najvyššieho súdu sú menovaní na obdobie presahujúce volebné obdobie a odvolať ich možno iba vo výnimočných prípadoch. Členovia nemôžu byť spojený s politickými stranami. Rozhodujú nezávisle, no riadi sa podľa kľúčov konzervativizmu, liberalizmu, alebo sociálneho humanizmu. Dôležitú úlohu zohrávajú procesy na nižších súdoch, ktoré môžu slúžiť ako porovnanie pri riešení podobného prípadu
VERTIKÁLNA DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI
-jej podstatou je určenie kompetencii štátnych orgánov vo vertikálnej štruktúre, t.j., kto je komu podriadený
-existujú viaceré modely vertikálnej deľby štátnej moci – centralizovaný model (unitárny štát), federalizmus a konfederácia

CENTRALIZOVANÝ ŠTÁT
-rozhodovacie právomoci majú centrálne štátne orgány, čo však nemusí ovplyvniť horizontálne rozdelenie moci
-v praxi sa prejavuje, tým ,že parlament rozhoduje o všetkých aspektoch života
-vo výkonnej moci sa prejavuje personálnym obsadzovaním nižších orgánov, ktoré je ovplyvnené vyššími orgánmi /Francúzsko/

FEDERALIZMUS
-prejavuje sa
1.rozdelením štátu na členské jednotky, ktoré majú vlastnú štátnu moc, čím je obmedzená moc centrálna /federácia/
2.prenesením rozhodovacích právomoci na úroveň obcí
-federácia je spoločný štát, v ktorom základnú štátnu subjektivitu má centrum s vládou a parlamentom, no členské jednotky majú vlastné orgány štátnej moci (parlamenty, vlády, ústavy, súdnictvo), ktoré však musia byť podriadené vyššiemu celku

KONFEDERÁCIA
-zväzok suverénnych štátov
-vzniká deklaráciou o súžití a vytvorení spoločných orgánov štátnej moci
-základné legislatívne, exekutívne a súdne právomoci majú jednotlivé štáty a centrum má iba tie, na ktorých sa štáty dohodli
-jej typom je Švajčiarsko, Austrália

FORMY ŠTÁTU
-určujeme ich podľa troch rôznych kritérií
1.Podľa vertikálneho delenia moci
2.Podľa hlavy štátu a jej vplyvu
3.Podľa stupňa vplyvu občanov na politický život

MONARCHIA A REPUBLIKA
-rozdelenie podľa hlavy štátu
-monarchiu poznáme konštitučnú a dedičnú
-v Európe je najčastejší konštitučný variant – monarcha je oficiálnou hlavou štátu, no jeho vplyv na politický život je podmienený volenou časťou štátnej štruktúry. V štáte je ústava, platná pre všetkých
-menej časté sú konštitučné monarchie, kde monarcha stojí nad politickými stranami a je integrujúcim faktorom spoločnosti. Časti sú tieto typy v Ázii a Afrike, kde monarchovia formujú vládu, určujú termíny volieb – štát je ich dedičným majetkom
-republika – najčastejšia forma štátu, má prezidenta, ktorá je volený občanmi, parlamentom, alebo voliteľmi. Prezident je symbolom štátnosti. Nie je však takým integrujúcim prvkom ako monarcha, keďže sa do politiky presadil cez nejakú stranu. Niekde má malú možnosť zasahovať do politiky (Nemecko, Rakúsko) a v krajine vládne šéf vlády, no inde zasa má veľký vplyv (USA)

MIERA DEMOKRACIE V ŠTÁTE
-určuje ju stupeň vplyvu občanov na politický život
-podľa nej poznáme pluralitné, alebo totalitné štáty
-v pluralitných štátoch súperia politické strany o podiel na moci cez regionálnu po miestnu úroveň. Ide o tzv. zastupiteľskú demokraciu – občana háji iný občan, zvolený väčšinou

POLITICKÝ PLURALIZMUS
-prejavuje sa v jeho vzťahu k ideológiám
-porazené strany musia rešpektovať víťazov a naopak
-štát si však nemôže osvojiť ideológiu víťaznej strany, lebo je voči ideológiám indiferentný, čo platí aj o náboženstvách.

TOTALITNÝ ŠTÁT
-je založený na nadštandartnom postavení určitej politickej skupiny, čím nepripúšťa súperenie o moc. To nadobúda podobu iba do boja politických klanov v strane. Iné strany, či združenia sú zakázané
-ideologicky sa stotožňuje s vládnucou politickou stranou, náboženstvom
-politikov vyberá vládnuca strana, náboženská organizácia, …
-volebný akt využíva iba ako potvrdenie zhora vybraných osôb

FORMY VLÁDY
-parlamentná, kabinetná a prezidentská
-súvisí s tým, ktorá zložka (zákonodarná, výkonná, súdna) dominuje v štáte

PARLAMENTNÁ FORMA VLÁDY
-ak prevažuje zákonodarná moc nad výkonnou
-parlament má mocenské postavenie – po voľbách zostavuje vládu a ustanoví ministrov, ktorých aj odvoláva. Schvaľuje vládny program, posudzuje kroky vlády
-keďže absolútne víťazstvo je v pluralitných demokraciách zriedkavé, musia spolu spolupracovať viaceré strany, často s rozdielnym programom, čo sa prejavuje permanentnou vládnou krízou. Tá prináša často zmenu vlády aj bez volieb (vyslovením nedôvery). Typickou krajinou je Holandsko. Vládna kríza vo vyspelých demokraciách neprerastá do spoločenskej krízy
KABINETNÁ FORMA VLÁDY
-vzniká ak má dominantné postavenie v štáte vo vláde
-o tom, kto bude zostavovať vládu rozhodnú voliči vo voľbách
-premiér vyberá členov vlády a má možnosť ich aj odvolať
-parlament schvaľuje program vlády prerokúva aj dôležité rozhodnutia vlády
-hlavným predstaviteľom štátu sa stane šéf exekutívy (predseda vlády, premiér, kancelár), ktorý je aj zodpovedný za vládnu politiku
-kabinetná politika = politika ktorá nevzniká tajne, ale verejne vo vládnom kabinete. Ide o stabilnú formu politiky štátu, ktorá nespôsobuje krízy

PREZIDENTSKÁ FORMA VLÁDY
-málo rozšírený variant vlády, keď má prezident výnimočné postavenie v štáte. Volí sa mimo parlamentu a svoje právomoci má posilnené na úkor vlády a parlamentu, ktorí ho dokonca ani nemôžu odvolať. Prezident má právo vetovať zákony, niekedy odvolávať premiéra, vyhlasovať referendum, rozpustiť parlament, vypísať parlamentné voľby. Ak sa francúzsky prezident zúčastní zasadania parlamentu, automaticky mu predsedá.
-výhodou tejto formy vlády je jasná osobná zodpovednosť
-nevýhodou tejto formy vlády je prílišná kumulácia moci v rukách jednej osoby, čo má za následok snahy na jeho odstránenie napríklad aj pomocou atentátov (FR. – de Gaull, USA – Kennedy, Reagen, Chile – Allende) alebo afér – Watergate, Lewinská, …

POKUSY O NOVÝ PREZIDENTIZMUS
-o prezidentskú formu vlády sa pokúšali po páde totality mnohé postkomunistické krajiny, keďže tu bola tradícia kumulácie moci do rúk jednej osoby, či strany. Vo väčšine štátov bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj vo východnej Európe to vyústilo do kvázi diktátorstiev.

LEGITÍMNOSŤ ŠTÁTNEJ MOCI
-má dve stránky – právnu a morálnu
-právna stránka vychádza z ústavy, ktorá definuje charakter, štruktúru a spôsob vzniku daného štátu
-morálna stránka závisí od politických predstáv strán – právo na súkromné vlastníctvo, na sociálnu ochranu – napríklad popravu kráľovského páru vo Francúzku počas revolúcie sa vysvetľovala ako právo ľudu na demokratickú vládu

MORÁLNA LEGITIMIZÁCIA POLITICKEJ ZMENY
-zvraty sú morálne legitimizované práva obyvateľstva uskutočniť zmenu – ČSR: 1918, 1939,1948,1968,1989

LEGITÍMNOSŤ ZRUŠENIA REŽIMU
- nový politicky režim sa presadí väčšinou pomocou prevratu, no v demokratickej spoločnosti existujú aj iné spôsoby – parlament môžu zrušiť ústavu, najvplyvnejšie politické subjekty uzavrú politickú dohodu a parlament je legitimizuje svojou zákonodarnou činnosťou