Spĺňa už hlavné zásady demokracie – rozdelenie štátnej moci a do oboch komôr NZ volebné právo rovné, všeobecné, priame a tajné (podľa zásady pomerného zastúpenia), zaručuje práva národných, jazykových, náboženských a všetkých ostatných menšín, ďalej nezávislosť sudcov a ich ochranu (nemôže byť zbavený prípadu, prevelený atď.), zaručuje občianske práva a slobody (*, nové domáce učenie, slobodné myslenie, súkromné vlastníctvo je obmedzené iba zákonom). Rodine ponúka ochranu štátom. Zavádza brannú povinnosť. Zákony ustanovuje NZ, ktoré sa skladá z Poslaneckej snemovne (vol. pr. od 21, pas. 30 rokov, na 6 rokov) a Senát (vol. pr. od 26, pas. 45 rokov, na 8 rokov). Poslanci, senátori majú poslaneckú imunitu (nepostihnuteľnosť za výroky v Národnom zhromaždení a možnosť odmietnuť svedčiť na súde, pokiaľ sa svedectvo týka výkonu ich funkcie) a skladajú sľub podobne ako prezident a ministri. Obidve komory navrhujú zákony a uznášajú sa na nich (väčšiu právnu silu a právomoc má Poslanecká snemovňa). Exekutívou je poverená vláda (vytvorená zo zástupcov najsilnejších strán v Národnom zhromaždení) a prezident (volený na 7 rokov, od 35 rokov), postihnuteľný iba za vlastizradu. Zvoláva NZ a môže rozpustiť obidve jeho komory (tie by zastupoval 24-členný výbor, ktorý volia poslanci zo svojho stredu). Vláda je zodpovedná NZ, vydáva vládne nariadenia a podáva NZ návrhy zákonov. Na čele vlády stojí predseda, ktorý je po mocenskej stránke prvým mužom štátu. Ostatní členovia vlády – ministri, sú poverení vedením určitého rezortu štátu (financie, zahraničnú politiku, obchod atď.). Súdnu moc vykonávajú súdy s rôznou právnou silou – Ústavné Najvyššie, vrchné, krajské a okresné súdy. Súdne pojednávanie je ústne a verejné. Občan má právo sa odvolať k vyššiemu súdu. Ústava bola vo svojej dobe najpokrokovejšou na svete. Čerpala z americkej, francúzskej (i Decembrovej) ústavy. Tieto vzory sa podarilo v niektorých bodoch dokonca prekonať (napr. Zaručuje osemhodinovú pracovnú dobu a volebné právo pre ženy. Konkrétne volebné právo pre ženy neobsahovala v tej dobe žiadna iná ústava.). V roku 1945 doplnili ústavu Benešove dekréty a Košický vládny program ( viď. Ľudovo demokratická. Ústava. * Decembrová ústava
3.6.2 Totalitné ústavy
Ľudovodemokratická ústava (úst. Zák. č.15/1948 Zb.). Ústava „9. mája“ bola
„medzistupňom“ v prechode od kapitalizmu k socializmu. Obsiahle nacionálne ladené prehlásenie stručne uvádzajú históriu Československého štátu, kritizuje prvú republiku ako buržoáznu spoločnosť, odsudzuje Nemcov a oslavuje „sovietskych bratov“(po vojne sa nebolo čomu diviť, ale malé vyjadrenie vďačnosti a priateľstva by zrejme bolo pre nás i pre ZSSR dôstojnejšie). Obsahovo sa skladala z troch častí a) ustanovenia prijaté z Úst. listiny (1920) – naj.