ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ústava Slovenskej republiky sa skladá z preambuly, ktorá sa nachádza na začiatku, z deviatych hláv a 156 článkov.

PRVÁ HLAVA: Obsahuje základné ustanovenia ako zvrchovanosť Slovenskej republiky a jej neviazanosť na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Ďalšie ustanovenia sa týkajú území, hraníc, hlavného mesta ako aj o štátneho znaku a štátnej vlajky.
DRUHÁ HLAVA: V nej sú podrobnejšie rozoberané rôzne druhy práva ako základné ľudské práva a slobody, ktoré sú nepremlčateľné a nezrušiteľné bez ohľadu na farbu pleti, jazyk alebo vieru. Politické práva ako slobody prejavu a vyjadrovania názorov, petičné právo, právo zhromažďovania a združovania sa. Ďalej sú to práva národnostných menšín a etnických skupín a rôzne hospodárske, sociálne a kultúrne práva taktiež právo na ochranu životného prostredia a právo na súdnu ochranu.
TRETIA HLAVA: Zaoberá sa hospodárstvom Slovenskej republiky ako je štátny rozpočet, dane a poplatky. Obsahuje informácie o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, čo je orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtom a štátnym majetkom. ŠTVRTÁ HLAVA: Týka sa územnej samosprávy, ktorej základom je obec. Obec združuje osoby, financuje svoje potreby z vlastných príjmov aj zo štátnych dotácii, má právo združovať sa a takisto má svoje orgány (starosta, obecné zastupiteľstvo).
PIATA HLAVA: Zaoberá sa zákonodárnou mocou, konkrétne Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len NRSR), ktorá je jediným ústavodárnym a zákonodárnym orgánom Slovenskej republiky. NRSR má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním. Sú zástupcami občanov. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Na schôdzi NRSR, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub. Jeho funkcia je nezlúčiteľná s inou funkciou napr. prezidenta. Funkcie poslanca sa poslanec môže vzdať. Za hlasovanie v NRSR poslanca nemožno stíhať ani po zániku jeho mandátu. NRSR zasadá stále. Schôdzu NRSR zvoláva jej predseda. Schôdze NRSR sú verejné. NRSR je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.