Ústava Slovenskej republiky

ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ústava Slovenskej republiky sa skladá z preambuly, ktorá sa nachádza na začiatku, z deviatych hláv a 156 článkov.

PRVÁ HLAVA: Obsahuje základné ustanovenia ako zvrchovanosť Slovenskej republiky a jej neviazanosť na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Ďalšie ustanovenia sa týkajú území, hraníc, hlavného mesta ako aj o štátneho znaku a štátnej vlajky.
DRUHÁ HLAVA: V nej sú podrobnejšie rozoberané rôzne druhy práva ako základné ľudské práva a slobody, ktoré sú nepremlčateľné a nezrušiteľné bez ohľadu na farbu pleti, jazyk alebo vieru. Politické práva ako slobody prejavu a vyjadrovania názorov, petičné právo, právo zhromažďovania a združovania sa. Ďalej sú to práva národnostných menšín a etnických skupín a rôzne hospodárske, sociálne a kultúrne práva taktiež právo na ochranu životného prostredia a právo na súdnu ochranu.
TRETIA HLAVA: Zaoberá sa hospodárstvom Slovenskej republiky ako je štátny rozpočet, dane a poplatky. Obsahuje informácie o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, čo je orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtom a štátnym majetkom. ŠTVRTÁ HLAVA: Týka sa územnej samosprávy, ktorej základom je obec. Obec združuje osoby, financuje svoje potreby z vlastných príjmov aj zo štátnych dotácii, má právo združovať sa a takisto má svoje orgány (starosta, obecné zastupiteľstvo).
PIATA HLAVA: Zaoberá sa zákonodárnou mocou, konkrétne Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len NRSR), ktorá je jediným ústavodárnym a zákonodárnym orgánom Slovenskej republiky. NRSR má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním. Sú zástupcami občanov. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Na schôdzi NRSR, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub. Jeho funkcia je nezlúčiteľná s inou funkciou napr. prezidenta. Funkcie poslanca sa poslanec môže vzdať. Za hlasovanie v NRSR poslanca nemožno stíhať ani po zániku jeho mandátu. NRSR zasadá stále. Schôdzu NRSR zvoláva jej predseda. Schôdze NRSR sú verejné. NRSR je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.

Do pôsobnosti NRSR patrí najmä uznášanie sa na ústave, kontrolovanie dodržovania zákonov, volenie a odvolávanie prezidenta, rozhodovanie vo veciach referenda, zriaďovanie orgánov štátnej správy, rokovať o programovom vyhlásení vlády ako aj o jej kontrole činnosti, schvaľovanie štátneho rozpočtu, volenie sudcova a aj vypovedanie vojny. Ak prezident vráti niektorý zákon s pripomienkami NRSR ho opäť prerokuje. Ak je zákon schválený musí byť vyhlásený, tým nadobudne platnosť. Predseda okrem zvolávania NRSR podpisuje ústavu, príjma sľub poslancov a prezidenta, vyhlasuje voľby do NRSR. Činnosť NRSR organizuje predseda s podpredsedami. Druhým oddielom piatej hlavy je referendum. Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. Môže sa ním rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu avšak okrem daní, odvodov a štátneho rozpočtu. Každý občan s právom voliť sa môže zúčastniť na referende. Referendum vyhlasuje prezident ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov. Výsledky referenda sú platné ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
ŠIESTA HLAVA: Obsahuje ustanovenia týkajúce sa výkonnej moci, konkrétnejšie prezidenta Slovenskej republiky. Hlavou Slovenskej republiky je prezident, ktorého volila NRSR tajným hlasovaním na päť rokov, teraz je však už volený občanmi Slovenskej republiky. Prezident má isté funkcie medzi ktoré patria: zastupovanie Slovenskej republiky navonok, ratifikácie medzinárodných zmlúv, môže rozpustiť NRSR za určitých okolností, podpisuje zákony, udeľuje amnestiu, je hlavným veliteľom ozbrojených síl, vyhlasuje výnimočný stav aj referendum. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť a ktorý dosiahol vek 35 rokov. Tá istá osoba môže byť zvolená maximálne v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Ak by bol zvolený napr. poslanec NRSR odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju funkciu. Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu. Prezident taktiež skladá sľub pred NRSR. Ak prezident nemôže vykonávať svoj úrad dlhšie ako jeden rok, NRSR ho z funkcie odvolá a zvolí nového prezidenta. Prezidenta možno stíhať len za vlastizradu. Druhý oddiel šiestej hlavy sa týka vlády Slovenskej republiky, ktorá je najvyšším orgánom výkonnej moci. Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov. Člen vlády nemôže vykonávať poslanecký mandát alebo byť sudcom takisto žiadnu inú platenú činnosť. Predsedu vlády vymenúva aj odvoláva prezident Slovenskej republiky. Členovia vlády skladajú sľub prezidentovi Slovenskej republiky. Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná NRSR, ktorá jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.

Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný NRSR, môže podať demisiu. Vláda je schopná uznášať sa ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Vláda rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky, o návrhoch štátneho rozpočtu, o udelenie amnestie. SIEDMA HLAVA: Týka sa súdnej moci do ktorej patrí aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky je nazávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Rozhoduje o súlade zákonov s ústavou a nariadeniach vlády. Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam orgánov štátnej správy. Taktiež rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do NRSR. Ústavný súd rozhoduje aj o sťažnostiach , proti výsledku referenda. Ústavný súd začne konanie ak podá návrh najmenej pätina poslancov NRSR, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd, generálny prokurátor alebo každý o ktorého práve sa ma konať. Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. Ústavný súd sa skladá z 10 sudcov. Sudcov vymenúva na 7 rokov prezident Slovenskej republiky. Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do NRSR, dosiahol vek 40 rokov má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie. Sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnako ako poslanci NRSR. Výkon tejto funkcie je nezlúčiteľný s iným povolaním. Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať.
Druhý oddiel popisuje súdy Slovenskej republiky. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach. Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. Sudcov volí NRSR na štyri roky. Sudca sa môže svojej funkcie vzdať.
ÔSMA HLAVA: Je o prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Na čele je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.
DEVIATA HLAVA: Obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia. Pojednáva o zákonoch, ktoré zostávajú v platnosti ak neodporujú tejto ústave.

Podľa môjho názoru ústava jednoznačne patrí ku každému právnemu štátu.

Myslím si, že je to tak správne, pretože niektoré články v ústave aj keď sú jasné a dodržiavajú sa, je určite lepšie, ak sú v ústave spísané, pretože sa na ne pri ich porušovaní môže občan kedykoľvek odvolať.