Sociálna nerovnosť – je stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký podiel na soc. zdrojoch
soc. stratifikácia – je rozdelenie spol. na sociálne vrstvy zložené z jednotl. a soc. skup. s nerovnakým podielom na soc. zdrojoch.
za zákl. soc. stratif. soc. považujú ekonom. postavenie moc a prestíž

Sociológia náboženstva

-systém názorov založených na viere, ktorými ľudia vysletľujú to čo pokladajú za nadprirodzené, posvätné, a súbor praktík, ktorými na to reagujú.
-Základnými prvkami náboženstva sú náboženská viera, náboženské symboly, náboženské praktiky, spoločenstvá veriacich, náboženské skúsenosti, a náboženské morálne doktríny.
-Za zákl. druhy nábož. viery pokladáme mágiu, animizmus a teizmus.
-Mágia – viera v čarovnú moc, pomocou kúziel meniť svet
-animizmus – viera v životnú silu, dušu
-teizmus – viera v Boha (monoteizmus) alebo viacerých bohov (polyteizmus), príp. v nadprirodzené bytosti
-Náboženstvo plní funkcie vo vzťahu k jednotlivcovi (dáva zmysel jeho životu) i soc. funkcie – upevňuje soc. integráciu, môže byť však aj činiteľom spol. zmien.
-sociológovia rozlišujú tri druhy súčasných nábož. – cirkvi, sekty a kulty.
-náboženstvo – integruje spol., poskytuje jednotlivcom odpovede na otázky – zmyslu života
-sekularizácia – krajiny oslobodzujú verejný život od náboženstva – ľudia dávajú prednosť kultom a sektám