Sociológia

Sociológia

Sociológia je veda o spoločnosti – táto téze nie je veľmi jasná, sám pojem spoločnosť tiež nie je jasný, je to sociologicko - empirická veda

Rozlišujeme 6 hľadísk skúmania spol.:
1.Demografické hľadisko – vychádza z hľadísk konkrétnej populácie
2.Psychologické hľadisko – rešpektuje dôležitosť jednotlivca v spoločnosti – ich individuálne charakteristiky
3.Kolektívne hľadisko – zdôrazňuje že ľudia svoje životné problémy riešia združovaním sa do skupín.
4.Štruktúrne hľadisko – orientuje sa na skúmanie spol. jej vnút. štruktúry (procesy...)
5.Kultúrne hľadisko – každá spol. automaticky produkuje nejakú kultúru (normy...)
6.Dynamické hľadisko – každá spol. sa nejako mení..., vyvíjajúci celok....

Sociologická teória
2 zákl. úrovne skúmania:
-Mikrosociológia: skúmanie každodenného správania, činností a soc. interakcií jednotlivcov v malých skupinách. Ide o podrobné skúmanie, čo si ľudia myslia, čo robia a čo hovoria ako sa správajú v každodennom živote, a v najrôznejších prostrediach. Vychádza z predpokladu, že soc. správanie ľudí môžeme pochopiť a vysvetliť vtedy ak pochopíme zmysel aký mu ľudia pripisujú.
-Makrosociológia : sústreďuje sa na skúmanie nadindividuálnych javov života spločnosti, ktoré char. buď celú spol. alebo jej časti. (napr. nezamestnanosť)

-a) Čo drží spol. pohromade? teória konszenzu (človek potrebuje spol.)
-b) Aký je vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou? teória soc. konfliktu – (v spol. vždy bude menšia časť, ktorá bude vytvárať spol. a ostatní sa musia prispôsobiť – vznikajú konflikty)

Teória interpretatívnej sociológie – spol. má vlastný svet – jednotlivec sa musí buď prispôsobiť alebo je on tým, kt. formuje spol.

Sociologický výskum:
-nástroj získavania empirických poznatkov o spoločnosti
-Pozostáva z krokov:
o vymedzenie výskumného problému
o štúdium literatúry
o formulácia výskumných hypotéz – formulovať niečo nové
o voľba metodiky výskumu
o zber empirických údajov
o analýza zozbieraných údajov
o formulácia záverov

Rozdelenie sociológie :
-Soc. statika- skúma podmienky existencii s fungovaním spol.
-Soc. dynamika – existencia a skúmanie spol. skúma ako sa spol. vyvíja

Súčasná sociológia
smery:
-teória soc. konsenzu
-teória soc. konfliktu
-alternatívna soc.
Z toho vyšli 2 smery:
-interpretatívna sociológia
-fenomenologická – zameriava sa na bežný- každodenný svet jednotlivca a ako tento svet vzniká

Kultúra a sociálna nerovnosť

Kultúra
- v soc. sa považuje za označenie všetkého čím sa človek odlišuje od zvierat, človek sa neprispôsobuje k prostrediu ale prostredie prispôsobuje sebe. Tvorí si novú kultúru.
- civilizácia – synonymum kultúry

Prvky kultúry:
-artefakty – materiálne výtvory ľudskej práce
-sociokultúrne regulatívy ľudského správania – hodnoty, normy
-idey – ideológie, vierovyznania, symbolika
-soc. inštitúcie – spôsob správania a činnosti, kt. org. ľudské správanie a život spol.

Kultúra sa delí na:
materiálnu: artefakty
duchovnú: hodnoty, normy, ideológie, soc. inštitúcie, náboženstvá a pod.

Hodnoty- sú prijaté ciele, kt. sa ľudia usilujú dosiahnuť, predstavy o tom čo je dobré a čo je zlé (úcta k životu)

Normy – soc. očakávania, vzory a pravidlá regulujúce správanie sa jednotlivcov (majú podobu, pravidiel, predpisov alebo kódexov).

Symboly- materiálne i nemateriálne skutočnosti- gestá, mimika, predmety, slová – ktorým ľudia pripisujú istý význam. Prostredníctvom nich komunikujeme navzájom.
a)verbálne – jazyk ako systém zvukov
b)neverbálne – podanie ruky, kývanie, zelená na semafore

Sociálne inštitúcie
-sú zaužívané spôsoby správania a činnosti zamerané na uspokojovanie určitých spol. potrieb. Zabezpečujú stabilitu a fungovanie soc. kult. systémov.

Rozmanitosť kultúr
2 zákl. spôsoby ako chápať a skúmať kultúru:
- univerzálny ľudský jav – ľudská kultúra všeobecne
- konkrétna kultúra – vytv. konkrétnou spol., soc. skup.
Etnocentrizmus – tendencia porovnávať iné kultúry z hľadiska tej svojej, zvyčajne že vlastná kultúra sa považuje nad tou druhou za nadradenú (genocída, kresťanské misie).
Kultúrny relativizmus- opak etnocentrizmu – vychádza z predpokladu, že všetky kultúry sú niečím jedinečné a neopakovateľné. Majú vlastné zvyky, normy, hodnoty. (kanibalizmus, obetovanie ľudí).
dominantná kultúra – väčšinová, spoločnosť si utvára vlastnú kult.
subkultúra – súbor špecifických prvkov kultúry,(náboženské – sekty), nejaké skupiny žijúce v kultúre....
kontrakultúra – vzn. na okraji spoločnosti – bezdomovci, kriminálnici – jedna z protestu proti spol. a snaha presadiť zmeny v spol. – anarchisti, hippies, rôzne sekty...

Kultúrna zmena – vývoj

-proces vznikania premeny, dlhodobé premeny soc.kult. systémov – termíny ako – pokrok, stagnácia, retardácia, regres...
-endogénne zmeny – vnútorné- vzn. prostr. inovácií (koleso, papier, monogamia...)
-exogénne – vonkajšie – sú spôs. kontaktmi a vzájomným pôsobením s inými kultúrami (Kelti a Rimania...)

Deviácia a soc. kontrola

-deviácia je také správanie jednotl. kt. spoločnosť či soc. skup. pokladá za porušenie spol. resp. skup. noriem a preto vyvoláva reakcie. jednotl., soc. skup. alebo celej spol.,
-opakom deviácie je konformita – poslušnosť resp. prispôsobenie sa soc. normám.
-medzistupeň – nonkonformita- je také správanie, kt. spol. síce pokladá za porušenie resp. za odchýlku od noriem avšak neprekračuje určité hranice.

Teória deviácie:
a)biologické a psychologické – snaha nájsť súvislosť medzi psycho – fyziologickými črtami osobnosti a neštandartným správaním (agresivita, poslušnosť, skleslosť...)
b)sociologické – teória anómie (bezzákonnosti, ľubovôle) neplatia staré ale aj nové zákony...
a.teória soc. napätia – deviácia vzniká ako nemožno spoločnosťou akceptované ciele dosiahnuť, spol. akceptovanými prostr. (bohatststvo získam deviáciou – krádežou)
c)kultúrne – hodnoty iných soc. skupín (Rómov) sú proti hodnotám celej spol.
d)nálepkovania – sú označený nálepkov deviant – homosexuáli - heterosexuáli, fajčiari – nefajčiari.... Táto teória zdôrazňuje relativitu deviácie.

Sociálna kontrola - spol. mechanizmy, kt. úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spol.

-neformálna – neoficiálny nátlak, kt. jednotl. núti rešpektovať soc. normy, prispôsobovať sa vzorom správania...(ocenenia, pochvaly, pokarhania...)
-formálna – tlak oficiálnych spol. org. s cieľom vynútiť si konformitu osôb.(dodržiavanie zákonov)
-sebakontrola – človek prijal normy za svoje- prispôsobil sa a bez vynucovania ich dodržiava

SOCIOLÓGIA RODINY

Rodina je sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Existujú dva základné pohľady na existenciu rodiny: funkcionalistický a konfliktualistický.

Hlavné funkcie rodiny sú: regulácia sexuálneho správania, zabezpečovanie reprodukcie spoločnosti, socializácia členov rodiny, poskytovanie starostlivosti, ochrany a citovej opory členom rodiny, sprostredkovanie ich zaradenia do spoločnosti a zabezpečovanie ekonomickej spolupráce členov rodiny.

Existujúce podoby rodiny sociológia rozdeľuje na základe troch hlavných kritérí - formy usporiadania rodiny (nukleárna a rozšírená), vzoru autority v rodine (patriarchálna, matriarch. a egalitárna) a odvodzovania pôvodu potomstva (patrilineárny, matrilin. a bilaterálny). Manželstvá rozlišuje podľa formy usporiadania vzťahov manželov (monogamia, polygamia-{polygýnia, polyandria} a skupinové manželstvo) a preferovaného partnera (exogamické, endogamické). Životný cyklus rodiny tvoria štyri štádiá: výber manželského partnera, uzavretie manželstva a vznik rodiny, obdobie trvania manželstva a rodiny a zánik rodiny. Zmeny v spoločnosti a zmeny spôsobu života ľudí spôsobujú aj zmeny v rodinnom živote a vznik nových foriem partnerského a manželského spolužitia, na základe ktorých hovoríme o kríze rodiny.

Sociálna nerovnosť a stratifikácia

-soc. stratifikácia - usporiadanie spol. podľa prístupu k soc. zdrojom (majetok, moc)
-soc. zdroje – ekonomické postavenie - bohatstvo a príjem, moc – schopnosť presadiť vlastnú vôľu alebo záujmy, prestíž

Teórie soc. nerovnosti
-(sociálna nerovnosť je dobrá alebo zlá?)
-funkcionalistická teória – soc. stratifikácia je nevyhnutná, pretože zaisťuje aby najdôležitejšie práce obsadili najtalentovanejší ľudia – je spol. funkčná
-konfliktualistická teória– je výsledkom konfliktov soc. skupín. s rozdielnymi záujmami, boj o nadvládu v spol. Víťazné soc. skup. vnútia porazeným svoj systém soc. stratifikácie a záujmu v ňom najvyššie pozície.

Stratifikačné systémy :
soc. mobilita – pohyb jednotl. i soc. skupín v stratif. systéme spoločnosti z jednej soc. pozície do druhej

-relatívne otvorené stratif. systémy – umožňujú tzv. soc. mobilitu (pohyb jednotl. i soc. skup. v spol.)
-relatívne uzavreté stratif. sys. – umožňujú len minimálnu alebo žiadnu mobilitu
-horizontálna mobilita – je pohyb jednej osoby z jednej pozície do druhej v rámci tej istej soc. vrstvy (zmena zamestnávateľa, pri nezmenenom plate)
-Vertikálna mobilita – je vzostupný alebo zostupný pohyb jednotlivca z jednej soc. vrstvy do druhej (povýšenie – vedúci, major...)
-(otvorený) triedny systém – spočíva na občianskej i politickej rovnosti ľudí garantovanej štátom. Príslušnosť k soc. triede nestanovuje ani právo ani obyčaje. Karl Marx delil triedy na základe vzťahu k výchovným prostriedkom (vlastnia al. nevlastnia)
uzavreté :
otrokársky systém – otroci sú vlastníctvom iných osôb tak ako zvieratá či veci.
kastovnícky systém – (hinduizmus dodnes) – spoločnosť rozdelená na základe náboženstva na hierarchicky usporiadané vrsty – kasty
stavovský systém – príslušnosť k stavu – istá mobilita bola možná

Stratifikačné systémy
-v súčasnosti nadobúda stále väčší význam pracovno – profesiové postavenie.
vyššie triedy (priemyselníci, manažéri, vysoko postavení pracovníci – lekári, právnici)
stredné triedy (nižšie postavený riadiaci pracovníci, podnikatelia ale aj učitelia a zdravotné sestry...)
nižšie stredné triedy (bežný úradníci)
kvalifikovaný manuálny robotníci (stolári, kaderníčky)
čiastočne kvalifikovaný a nekvalifikovaný robotníci (stavební a poľnohosp. robotníci, šoféri)
ostatní (vrátane ľudí závislých od štátu)

Sociálna nerovnosť – je stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký podiel na soc. zdrojoch
soc. stratifikácia – je rozdelenie spol. na sociálne vrstvy zložené z jednotl. a soc. skup. s nerovnakým podielom na soc. zdrojoch.
za zákl. soc. stratif. soc. považujú ekonom. postavenie moc a prestíž

Sociológia náboženstva

-systém názorov založených na viere, ktorými ľudia vysletľujú to čo pokladajú za nadprirodzené, posvätné, a súbor praktík, ktorými na to reagujú.
-Základnými prvkami náboženstva sú náboženská viera, náboženské symboly, náboženské praktiky, spoločenstvá veriacich, náboženské skúsenosti, a náboženské morálne doktríny.
-Za zákl. druhy nábož. viery pokladáme mágiu, animizmus a teizmus.
-Mágia – viera v čarovnú moc, pomocou kúziel meniť svet
-animizmus – viera v životnú silu, dušu
-teizmus – viera v Boha (monoteizmus) alebo viacerých bohov (polyteizmus), príp. v nadprirodzené bytosti
-Náboženstvo plní funkcie vo vzťahu k jednotlivcovi (dáva zmysel jeho životu) i soc. funkcie – upevňuje soc. integráciu, môže byť však aj činiteľom spol. zmien.
-sociológovia rozlišujú tri druhy súčasných nábož. – cirkvi, sekty a kulty.
-náboženstvo – integruje spol., poskytuje jednotlivcom odpovede na otázky – zmyslu života
-sekularizácia – krajiny oslobodzujú verejný život od náboženstva – ľudia dávajú prednosť kultom a sektám