Sociológia 1.ročník

Typológie spoločnosti

V celých dejinách ľudstva existovalo a vystriedalo sa mnoho rôznych spoločností. Ak tieto spoločností porovnávame zisťujeme, že niektoré z nich si boli podobné a že sa vyznačovali rovnakými alebo podobnými znakmi. Sociológia preto tieto spoločnosti rozdelila do niekoľkých skupín - typov podľa spoločných znakov - typológii spoločností je niekoľko a v rámci jednej typológie sa spoločnosť rozdeľovala do skupín podľa spoločných znakov. Každá typológia spoločností je vytvorená podľa iného znaku. Takémuto rozdeleniu spoločnosti hovoríme Typológia spoločnosti. Rozlišujeme niekoľko typológii.

Spoločnosti, ktoré sa postupne striedali od praveku až po súčasnosť môžeme rozdeliť: podľa spôsobu práce, obživy a života:
1. spoločnosti lovcov a zberačov: vyskytovali sa v praveku, v období paleolitu, boli pomerne malé. Tvorilo ich niekoľko desiatok ľudí. Ich život určovali prírodne podmienk. Za potravou, ktorú si lovili a zbierali sa pohybovalina určitom území.

2. pastierske spoločnosti: vznikli v období neolitu, vznikali v tých obdobiach, kde neboli vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo a bolo chladné podnebie. Ľudia sa živili pastierstvom. Členovia týchto spoločností boli bojovní a často agresívní.

3. hortikultúrne spoločnosti: vznikali v tom období ako pastierské, ale aj v oblasťiach, kde bolo teplo a dostatok zrážok. Žili už usadlým spôsobom života a začali sa živiť poľnohospodárstvom. Typickým znakom bolo to, že pôdu ešte spracovali buď iba palicou alebo motykou.

4. agrárne spoločnosti: boli to vyslovene poľnohospodárske spoločnosti. Od hortikultúrnych sa líšili tým, že pôda sa už obrábala pluhom, ľudia už vedeli pestovať rôzne plodiny. Patrili sem všetky staroveké spoločnosti: Mezopotámia, Egypt, india, Čína, Grécko, Rím, ale aj spoločnosti feudálneho obdobia. V týchto spoločnosťiach už sa zakladali aj prvé mestá. V nich sa neže rozvíjala remeselná výroba, ale základným zdrojom obživy členov spoločnosti bolo poľnohospodárstvo živilo sa nim až 90% obyvateľstva.

5. industriálne spoločnosti: vznikali z nástupom kapitalizmu, po vzniku priemyselnej revolúcie v 18. st. manufaktúry sa začali meniť na továrne, rozvíjal sa priemysel; ľudia sa začali masovo sťahovať do miest za prácou. Poľnohospodárstvom sa živila už len menšia polovica členov.

Typológia podľa kultúry:

1. monokultúrne spoločností: vyskytovali sa v starších tradičných spoločnosťiach. V takejto spoločnosti ľudia rozprávali rovnakým jazykom, vyznávali jedno náboženstvo, rovnaké zvyky, tradície mali rovnakú kultúru. Tieto spoločnosti sa vyskytovali najčastejšie v minulosti, v tradičných spoločnosťiach napr. hortikultúrne, agrárne spoločnosti.
2. multikultúrne spoločností: sú to spoločnosti zložené z rôznych národov a národnosti. V jednej spoločnosti sa nerozpráva iba jedným jazykom ale rôznym. Ľudia vyznávajú rôzne náboženstvá, uznávajú rôzne tradície a pod. Sú typické pre súčasne moderné spoločnosti.

Typológia súčasných spoločností:
Podľa toho do akej miery majú členovia spoločnosti možnosť podieľať sa na spolurozhodovaní v štáte delíme súčasné spoločností, na:

1. demokratické spoločnosti: sú také v ktorých majú všetci občania zabezpečené občianské práva a slobody. Majú možnosť spolurozhodovať pri zostavovaní politickej moci v štáte volia politické strany, zástupcovia ktorých sú potom vo vedení štátu
2. totalitné spoločnosti: sú také v ktorých práva slobody a možností občanov obmedzené v spoločnosti. Rozhodujúce postavenie má iba jedna politická strana. Vo voľbách občania teda nemajú možnosť vyberať si z viacerých politických strán.