Obidva druhy spolužitia (usporidané aj neusporiadané) môžu reálne čiže skutočne existovať iba vtedy, ak:

1. Ľudia sa nachádzajú v rovnakom čase na rovnakom mieste (napr. my teraz v triede)
2. Títo ľudia medzi ktorými prebieha spolužitia musia byť navzájom v kontakte, musia byť medzi nimi styky, pôsobenie, ovplyvňovanie a pod.

1. Spoluprítomnosť:

Spoluprítomnosť je vlastne prvým predpokladom a podmienkou spolužiťia ľudí. Spoluprítomnosť znamená existenciu viacerých ľudí v rovnakom čase na rovnakom mieste.
Počas spoluprítomnosti majú ľudia sklon konať určitým spôsobom väčšinou majú tendenciu konať rýchlejšie, spoľahlivejšie ako keď sú sami. Počas spoluprítomnosti sa dá očakávať, že sa ľudia budú správať tak ako sa to od nich žiadá, čaká.
Počas spoluprítomností ďalej majú ľudia sklon nadviazať kontakt s inými ľuďmi, rozprávať sa, ovplyvňovať sa. Sú však situácie, keď počas spoluprítomností ľudia nemajú chuť byť v kontakte s inými ľuďmi. V takomto prípade je možné ďalších spoluprítomních, alebo len niektorích z nich ignorovať a však ignorovať niekoho kto je blízko pri mne je ťažké, preto sa v takomto prípade odporúča tzv. "ohľaduplná ľahostajnosť" to znamená, že iným ľuďom dávame najavo, že nemáme záujem byť s nimi v kontakte, ale na druhej strane že sa nemusia obávať napriateľstva alebo iných úmyslov voči sebe prikladom ohľaduplnej ľahostajnosti je napr. cestovanie v autobuse, keď sa ľudia zdržiavajú nielen v slovných prejavov ale aj v akýchkoľvek iných náznakov či pohybov.
Ohľaduplná ľahostajnosť môže v každodennom živote pomôcť ľuďom predchádzať rôznym nepríjemnostiam.

2. Interakcia:

Je to druhá nevyhnutná podmienka spolužitia ľudí. Pod pojmom soc. interakcia rozumieme vzájomný kontakt medzi ľuďmi, akékoľvek ovplyvňovanie, pôsobenie ľudí na iných, reagovanie na iných ľudí, odpovedanie na správanie sa ľudí s ktorými sme v kontakte.
Najjednoduchším prejavom interakcie je interakcia dvoch ľudí počas interakcie môžu na seba ľudia pôsobiť rôzne, ich vzájomna interakcia nemusí mať zhodný charakter (napr. keď sme s niekym v konflikte).
Zložitejšou interakciou je keď súčasne na seba pôsobia väčšie alebo veľké skupiny ľudí (napr. politické strany)

Interakcia môže prebiehať v dvoch podobách:
a) ako proces spontánny samovoľný, prirodzený, riadiaci sa momentálnym záujmom napr, je to interakcia medzi dvoma alebo skupinou spolužiakov, priateľov, medzi súrodencami, interakcie na discotékach a pod.
b) interakcia ako proces, ktorý rešpektuje postavenie tých ľudí ktorý sa interakcie zúčastňujú: napr. interakcia medzi učiteľom a žiakom, interakcia na úradoch, u lekára a pod.

Druhy interakcie:

V sociológii sa najčastejšie uvádzajú tieto členenia interakcie:
1. zámerna, nezámerna interakcia
2. členenie na spoluprácu, súťaženie, výmenu a konflikt

Zámerna interakcia: je taká keď ľudia vedome vstupujú do vzájomných kontaktov a v tejto interakcii chcú dosiahnúť určitý cieľ napr. interakcia v škole, v obchode, na úrade, alebo keď potrebujeme niečo od priateľov.
Nezámerna interakcia: dochádza k nej vtedy ak ľudia na seba pôsobia nevedome. Dochádza k nej vtedy, keď sa zhromaždí viacero ľudí na jednom mieste napr. v kine, v autobuse. Pri tejto interakcii ľudia na seba pôsobia napr. svojim výzorom, spôsobom ako rozpravajú, svojimi gestami a pod.