Zaraďujeme ho k neusporiadaným formám spolužitia. Kolektívnym správaním označujeme to ak ľudia rovnako reagujú na spoločný podnet napr. zaujme ich havária na ulici, idú na koncert, diskotéku...kolektívne správanie zaraďujeme k neusporiadanému spolužitiu, preto lebo neprebieha v stabilných čiže pevných skupinách ľudí. Prebieha iba v náhodných zoskupeniach ľudí, pričom sa nemusia ľudia navzájom ani poznať, mali rovnaký záujem a všetci naňho rovnako reagovali napr. zúčastnili sa štrajku.

Aj keď je kolektívne správanie neusporiadaným spolužitím aj ono sa vyznačuje určitými prvkami usporiadanosti, ale na nižšej úrovní napr. každý kto chce ísť na koncert, diskotéku musí si kúpiť lístok, niekto tu diskotéku musí pripraviť, musí byť prítomna polícia a požiarnici; napr. získanie povolenia pre štrajk je prejavom usporiadanosti kolektívneho správania. Kolektívne správanie sa vyznačuje emotívnosťou, spontánnosťou, impulzívnosťou, náhodnosťou.
Pri kolektívnom správaním sa často porušujú soc. normy. Kolektívne správanie je iba dočasné, netrvá dlho, skôr či neskôr zanikne. Neusporiadané spolužitie je krátko trvajúcim, pričom usporiadané spolužitie je relatívne dlho trvajúce.

Kolektívne správanie má dva druhy:
a) dav
b) masa

a) Dav - Davové správanie

- jedným z druhov kolektívneho správania
- za dav považujeme, také zoskupenie ľudí, ktoré sa nachádza v rovnakom čase na rovnakom mieste, pričom ich spája spoločný záujem, postoj či presvedčenie a konajú v jeho mene.

Davové správanie trvá spravidla krátko. Ľudia sa v dave správajú následovne:
- sú viac ovplyvniteľní ako keď sú sami
- majú pocit anonymity
- konajú emotívnejšie, impulzívnejšie ako keď sú sami
- ľudia v dave majú pocit nezraniteľnosti
- majú väčšiu odvahu, istotu a silu

Interakciaľudí v dave je pomerne slabá, niekedy sa ľudia navzájom nepoznajú. Interakcia medzi nimi trvá iba dovtedy kým trvá davové správanie, tým existuje táto situáia.

Druhy davu:

1. náhodný dav: vzniká napr. vtedy ak pozornosť okolo idúcich zaujme havária, výklad v obchode, pouličný predajca. Ľudia, ktorí sa zoskupia okolo takejto udalosti označujeme ako náhodny dáv. Trvá krátko a ľudia vzájomne buď niesú v interakcii alebo len v obmedzenej interakcii.

2. konvenčný dav: vzniká vtedy, ak ľudia s cieľom dosiahnúť určitý zážitok sa sústredia na jednom mieste hovoríme im aj diváci alebo obecenstvo. Tento dav tvoria ľudia v divadle na koncerte, v kine alebo na športovom zápase. V tomto dave sa rešpektujú soc. normy napr. predvolebné kampane.

3. expresívny dav: tvoria ho ľudia, ktorí chcú mať nielen určitý zážitok ale to čo cítia a prežívajú chcú dať aj určitým spôsobo najavo, chcú to prejaviť. Expresívnym davom sú ľudia na diskotéke, na koncertoch, aj na športových zápasoch

4. aktívny dav: v tomto dáve ľudia nielen dávajú najavo čo cítia a prežívajú ale v mene toho chcú aj niečo urobiť. Chcú urobiť niečo pre niekoho alebo niečo alebo proti niekomu alebo niečomu. napr. linčujúca skupina, násilná demonštrácia. V tomto dave sa porušujú soc. normy.

5.protestný dav: je kombináciou konvenčného a expresívneho davu.