- je to ďalší druh kolektívneho správania. Pri masovom správaní ľudia nemusia byť v rovnakom čase na jednom mieste.
- za masu považujeme skupinu ľudí, ktorí sú v rovnakom čase na mnohých miestách, pričom aj týchto ľudí spája rovnaký záujem, postoje a presvedčenie a všetci konajú v ich mene. Masou sú napr. všetci ľudia, ktorí v rovnakom čase sledujú ten istý TV program alebo sú to ľudia ktorí napr. v tom istom období vyznávajú rovnaký štýl hudby...atď...

Druhy masy:

1.šírenie zvestí: ide o šírenie určitej informácie, ktorá zaujme pozornosť ľudí a ktorí sa potom podľa nej správajú. Zvesti sa šíria veľmi rýchlo a nedajú sa zastaviť. Informácie, ktoré sa takto šíria môžu a nemusia byť pravdivé. Obsah informácie sa v procese šírenia často mení a na konci môže mať celkom inú podobu ako v čase keď vznikla. Šírenie zvesti môže vyvolávať paniku a masové správanie prejde do davového správania. Šírením zvestí môže byť napr. neoficiálna informácia, že v blízkej budúcnosti skrachuje niektorá banka a jej klienti sa snažia čím skôr si povyberať svoje peniaze.

2. módne, konjuktívne správanie: vzniká vtedy ak ľudia podľahnú nejakej módnej vlne napr. podľahnú rovnakému štýlu hudby, uprednostňujú podobný štýl obliekania, nosia rovnaké účesy. Módne správanie sa môže objaviť napr. aj v zdravotníctve, keď ľudia vyhľadávajú určitý typ lieku, alebo napr. v zahradníctve: pestovanie tulipánov, muškátov.

Verejnosť:

- považujeme za osobitný druh masového správania, týmto pojmom označujeme v spoločnosti všetkých ľudí, ktorí prejavujú záujem a to relatívne dlhší čas a pravidelne, stály záujem o určitú oblasť spoločenského života, nejakú činnosť, poznanie, predmety a pod.
V tejto súvislosti hovoríme napr. o športovej verejnosti, filmovej verejnosti, zberateľskej verejnosti, umeleckej a pod.

V každej spoločnosti sa pravidelne objavujú udalostí alebo rôzne otázky či problémy, ktoré pozornosť väčšiny ľudí v spoločnosti stanú sa predmetom širokého záujmu napr. voľby, poplatky za štúdium a pod. V takomto prípade pred slovo verejnosť nedávame prívlastok ale hovoríme o verejnosti ako takej. Aby mohla vzniknúť verejnosť musia mať ľudia dostatok informácii o tom čo ich zaujíma napr. o športe, o voľbách a pod.

Informácie ľudia získavajú:
1. prostredníctvom médii: napr. televízia rádio, internet, časopisy
2. prostredníctvom seminárov, konferencií zhromaždení, stretnutie, burza a pod.
3. prostredníctvom šírenia zvestí

S verejnosťou súvisí: verejná mienka a propaganda

Verejná mienka:
je to presvedčenie verejnosti na určitú oblasť. Verejná mienka sa zisťuje výskumom verejnej mienky na základe neho sociologóvia zisťujú čo si ľudia myslia o určitom probléme, a aký je stav ich presvedčenia napr. ktorý sú za niečo, proti niečomu alebo nevedia posúdiť; zisťujú sa napr. sympatie či antipatie k politikom, k politickým stranám a pod. Výskumom verejnej mienky sa zúčastňujú väčšinou aktívni obyvatelia spoločnosti.

Propaganda:
používa sa na tvorbu verejnej mienky. Využíva sa najmä v obchode (reklama) a v politike (kampaň). Cieľom propagandy je ovplyvniť myslenie, presvedčenie a postoje ľudí tak, aby si týchto ľudí získali na svoju stranu. Propaganda pôsobí na psychiku ľudí, má za cieľ ovplyvniť ich tak, aby vyvolal sympatie k tomu, čo sa v propagande presadzuje a antipatie k opačnej myšlienke. Cieľom politickej alebo volebnej kampane je získať čo najviac ľudí na svoju stranu.