Soc. skupina by bez vodcu neprežila. Malá soc. skupina by určitý čas mohla fungovať bez vodcu, ale neprítomnosť vodcu vo veľkej skupine by vyvolalo chaos a zánik soc. skupiny.

Inštrumentálny vodca je taký, ktorý sa snaží viezť skupinu k dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Organizuje jej činnosť tak, aby tento cieľ skupina dosiahla.
Emocionálny vodca rieší v skupine problémy, usmerňuje soc. vzťahy, má vytvárať harmóniu, pohodu, jednotu v skupine.
Skupina môže úspešne pracovať len vtedy, ak má obidva druhy vodcov. Ak by mala iba inštrumentálneho vodcu v skupine by nastali rozpory, zhoršili by sa soc. vzťahy. Inštrumentálny vodca musí vo svojej činnosti udeľoval aj sankcie a preto sa môže stať, že sa stane do určitej miery neobľubeným, členovia môžu získať pocit že su mu ľahostajný a to by narušilo jednotu skupiny.

Nieje správne ak skupina má na druhej strane emocionálneho vodcu v takomto prípade by v skupine boli dobre vzťahy, ale splnenie aj tej najjednoduchšej úlohy by bolo pre skupinu veľkým problémom, čo by takisto ohrozilo jej existenciu.
Každá skupina by mala mať preto inštrumentálneho ale aj emocionálneho vodcu. V niektorých prípadoch ho dokáže plniť aj jeden človek, ale je to veľmi náročne.
Príkladom rozdelenia vodcovstva v rodine je : otec-inštrumentálny; mama-emocionálny vodca; v štáte prezident-emocionálny; vláda-inštrumentálny.

Vodcovia vo svojej činnosti uplatňujú jeden z týchto štýlov riadenia:

1. autoritatívny štýl riadenia: vodca soc. skupiny príjma všetky rozhodnutia sám
2. demokratický vodca: pri rozhodnutiach v postupe skupiny berie do úvahy pripomienky a návrhy členov skupiny
3. liberálny vodca: necháva v skupine voľný priebeh, do jej postupu výraznejšie nezasahuje

V súvislosti so soc. skupinou je zaujímava aj otázka kritérii preto, kto má byť vodcom. Zo sociologických výskumoch vieme, že neexistujú vyhranené objektívne kritéria pre vodcovstvo, pretože vlastnosti aké má vodca skupiny môžu mať aj iní členovia soc. skupiny. Medzi správaním a vlastnosťami vodcu a ostatných členov skupiny sú často rozdiely veľmi malé až zanedbateľné. Platí, že vodca by mal byť inteligentnejší mal by to byť extrovert, sebavedomejší, psychický stabilný a pod. Takéto vlastnosti však majú aj ľudia, ktorí sa vodcami nestávajú preto, pre vznik vodcovstva sú dôležité situačné faktory, to znamená, že ak niekto chce byť vodcom musí byť v správnom čase na správnom mieste (platí to hlavne pri formálnej soc. skupine).

Druhy sociálnych skupín:

Sociálne skupiny delíme na:
1. malé a veľké
2. primárné a sekundárné
3. vnútorné a vonkajšie
4. členské a vzťažné
5. formálné a neformálné

Malé a veľké soc. skupiny:
takto delíme soc. skupiny podľa počtu ich členov. Malá soc. skupina má max. 30-40 členov. Platí v nej, že členovia skupiny sa navzájom poznajú a komunikujú tvárou v tvár. Malou skupinou je napr. školská tireda, športové družstvo, rodina. Vo veľkej sociálne skupine neplatí, že jej členovia sa musia navzájom poznať aj napriek tomu sa aj v tejto skupine môže vytvoriť vedomie "my". Je to hlavne vo chvíľach, keď je skupina v ohrození. Veľkou skupinou je napr. národ u ktorého sa v čase vojny utvára pocit spolupatričnosti, alebo politická strana, zamestnanci veľkej firmy a pod.