takto označujeme prvú soc. skupinu, v ktorej sa človek stáva členom. Pre väčšinu ľudí je to rodina. Úlohou primárnej skupiny je primárna socializácia jedinca. Primárna skupina je založená na citových vzťahoch a členovia tejto skupiny sa v nej prejavujú po všetkých stránkach.
Sekundárna soc. skupina:
považujeme za ňu každú soc. skupinu ktorej sme členom mimo primárnej skupiny, Sekundárna je napr. školská trieda, športové družstvo, tanečný krúžok ...atď... V sekundárnej skupine sa človek neprejavuje všetkými stránkami svojej osobnosti, ale iba tou stránkou, ktorá súvisí s dosahovaním cieľa soc. skupiny, ktorej sme členom napr. v škole prejavujeme iba svoju pripravenosť na vyučovanie a vedomosti.
Vnútorna sociálna skupina:
je taká, ku ktorej patríme, ktorej sme členom a v ktorej prevláda vedomie "my". Na všetky ostatné skupiny sa pozeráme na cudzie a označujeme ich "oni" - každú takúto skupinu označujeme ako vonkajšiu sociálnu skupinu. Aj soc. skupina, ktorá je z nášho pohľadu vonkajšiou je pre tích, ktorí k nej patria vnútornou a naopak.
Členská soc. skupina:
je to tá, ktorej sme fyzicky, čiže priamo členom. Táto skupina je pre nás zároveň vnútornou. Soc. skupiny sa na členské a vzťažné delia preto, lebo človek sa nie vždy stotožňuje s normami skupiny ku ktorej patrí.
Vzťažná soc. skupina:
považujeme za ňu každú soc. skupinu z normami, cieľmi ktorej sa stotožňujeme a soc. skupinu pri tom ovplyvňuje jeho správanie, posôbí naňho. Ak sa stotžňujeme s normami členskej skupiny, táto skupina má na nás vplyv, tá je pre nás zároveň vzťažnou skupinou. Ten kto sa nestotožňuje s normami soc. skupiny ignoruje ich a niekedy koná v rozpore so soc. skupinou, tak je preňho táto skupina iba členskou.
Niekedy sa človek môže stotožňovať s normami aj takej soc. skupiny, ktorej nieje členom. Prejavuje sa to napr. pri voľbách keď ľudia dávajú hlasy politickým stranám a pri tom nemusia byť ich členom. V takomto prípade je pre nich táto politická strana vzťažnou, referenčnou soc. skupinou. Vzťažná soc. skupina môže byť pre nás aj taká skupina ku ktorej nepatríme, ktorá pre nás nieje členskou.
Formálna soc. skupina:
väčšina soc. skupín sú formálne. Formálna je každá skupina, ktorá má svoju štruktúru, sú v nej určené vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, prevládajú v nej pozičné vzťahy; dopredu sú určené sankcie, je určený vodca soc. skupiny.
Neformálna soc. skupina:
v tejto skupine sa určuje iba cieľ, ktorý má skupina dosiahnúť. Metódy a postupy ako to dosiahnúť sa už presne neurčujú. Činnosť takejto skupiny je spontánna, samovoľná. Takáto skupina nemá pevnú štruktúru, presné vymedzenie vzťahov, noriem, zodpovedností a pod. V takejto skupine prevládajú viac vzťahy na základe ktorých si skupina sama vyberá svojho vodcu. Príkladom neformálnej skupiny je napr: svojpomocná skupina alebo sociálne hnutie.
Sociálne organizácie:
Každú soc. organizáciu môžeme označiť ako:
sekundárnu, formálnu soc. skupinu. Soc. organizácia vzniká preto, aby pomáhala spoločnosti dosahovať určité konkrétne ciele. Soc. organizácie rozdeľujeme podľa viacerých kritérií:
1. podľa toho, aký konkrétny cieľ sledujú ich delíme, napr. na: vzdelávacie, ekonomické, charitatívne
2. podľa toho akým spôsobom vzniklo členstvo v organizácii a ako v tejto organizácii prebieha soc. kontrola, ich delíme: dobrovoľné, donucovacie, utiltárne
