členstvo vzniká na princípe dobrovoľnosti. Činnosť spravidla nieje odmeňovaná. Člen organizácie súhlasí s jej cieľom, princípmi, normami, identifikuje sa s nimi, preto pre takého v takejto organizácii prevláda sebakontrola. Príkladom môžu byť rôzne mládežnicke, ženské, charitatívne, ochrancovia prírody.
Donucovacie organizácie:
členstvo vzniká na princípe donútenia, preto aj člen takejto organizácie sa z jej normami, neidentifikuje sa s ňou odmieta jej normy a preto tu prevláda formálna soc. kontrola. Na zabezpečenie činnosti a dosahovanie cieľov používajú sankcie. Príkladom takýchto organizácii sú napr. väzenie, armáda, psychiatrické liečenie.
Utilitárne organizácie:
sú medzistupňom medzi dobrovoľnými a donucovacími, členstvo tu nieje nevyhnutné, ale človek sa stáva členom z iných dôvodov. Členstvo v takýchto oranizáciach prináša ľuďom určitý prospech, úžitok. Človek si v nich uspokujeje svoje potreby, získava napr. vzdelanie, prostriedky na živobytie, rozvíja svoje záujmy a pod. Formálna soc. kontrola je v nich kombinovaná, uplatňuje sa v nich aj sebakontrola členov, ale významné postavenie má aj formálna soc. kontrola. Ulitárnou organizáciou je napr. každá škola a každé pracovisko - banky, pošty, liečebne a pod.
Byrokracia:
Tento pojem na používa v dvoch rôznych významoch. V bežnej reči používame slovo byrokracia v negatívnom význame. Označujeme nim negatívne javy, v práci na úradoch a v práci úradníkov. Ako napr. nadbytočnú administráciu a zdlhavé vybavenie vecí na úradoch. V sociológii má slovo byrokracia iný význam. Byrokoracia vznikla pre potreby organizácie. Byrokracia vznikla z potreby racionalizovať činnosť organizácie, urobiť ju efektívnejšou a sprehľadniť ju. Byrokracia znamená, že v organizácii sa učia vzťahy nadriadenosti a podriadenostia, že sa presne vymedzia každému členovi soc. statusy a soc. roly, určia sa pravidla odmeňovania za prácu, určia sa soc. normy v organizácii (školský poriadok, pracovný poriadok). Takto fungujúca byrokracia má pomáhať v každej organizácii rýchlejšie a kvalitnejšie dosahovať jej ciele.
Sociálne hnutie:
Prostredníctvom soc. hnutia sa v spoločnosti niekedy riešia veľmi dôležité spoločenské otázky. Soc. hnutia prebiehajú spontánne, ale vyznačujú sa organizovanosťou. Svojou organizovanosťou sa odlišuje od kolektívneho správania.
Soc. hnutie má vždy presne vymedzený cieľ. Cieľom je zvyčajne dosiahnúť v spoločnosti soc. zmenu alebo naopak jeho cieľom je zabrániť tomu, aby k určitej zmene došlo. Aj soc. hnutie prebieha nedokončenými spôsobmi správania.
Kým kolektívne správanie prebieha skôr chaotický a nemá svoju štruktúru, soc. hnutie je organizované a má svoje zložky. Soc. hnutie prebieha dlhšie ako kolektívne správanie.
