Sú konkrétne pravidlá, predstavy o tom, čo je správne, čo je žiadúce. Sú to požiadavky na členov spoločnosti, očakávania, ktoré majú členovia spoločnosti plniť. Normy vždy musia byť v súlade s hodnotami. Normy sú pre členov spoločnosti záväzné. Normy spoločnosti môžu mať písanú a nepísanú podobu. K nepísaným normám patrí napr. morálka, zvyky a tradície, Rešpektovanie týchto noriem sa od nás očakáva, ale v prípade ich nedodržiavania nás čaká napr. výsmech, kritika, odsúdenie verejnou mienkou a pod. K písaným normám patria napr. práva = právne normy Tie sú záväzné pre každého člena spoločnosti. V prípade že ich človek preruší, tak sa voči nemu používajú prísne opatrenia. Štát má k dispozícii tzv. donucovacie prostriedky (polícia, súdy, väznica, armáda), ktoré používa voči porušiteľov právnej normy. V spoločnosti existujú aj iné písomné normy napr. etiketa, ďalej existujú aj rôzne predpisy ako normatívne systémy, súhrn rôznych noriem usmerňujú napr. pracovný poriadok, školský poriadok, daňový, hotelový poriadok...atd...

Socializácia:
- je soc. javom, ktorý sa vzťahuje na každého člena spoločnosti. Socializácia je procesom, ktorým prechádza každý človek. Podmienkou socializácie je, aby človek po svojom narodení žil v spoločnosti iných ľudí. Bez kontaktu s inými luďmi socializácia nieje možná. Socializácia jedinca sa začína hneď po jeho narodení, počas celého detstva, mladosti, dospelosti dokonca aj v starobe. Najintenzívnejšie prebieha v mladom veku. Každý človek po svojom narodení prechádza do spoločnosti, ktorá je už na určitom stupni vývoja. Spoločnosť má svoje hodnoty, normy, poznatky, tradície a pod.

Človek keď sa narodí je bytosťou biologickou t.j. niesú mu známe, vlastné ľudské spôsoby správania ak by nevyrástal medzi ľuďmi ani by si ich nikdy neosvojil, nemal by sa ich od koho naučiť. Príkladom toho sú tzv. nesocializované deti. Tým, že človek žije v spoločnosti iních ľudí postupne sa od nich učí reč, osvojuje si návyky, písmo, rôzne zručnosti, hodnoty, normy, zaužívane spôsoby správania. Tým sa človek postupne mení z bytostí iba biologickej na bytosť spoločenskú (bytosť s ľudským správaním).

Socializácia ako soc. jav plní dve základne úlohy:

1. jednotlivcovi umožňuje stať sa plnohodnotnou spoločenskou bytosťou
2. spoločnosti umožňuje jej prežitie a to tým, že staršia generácia odovzdáva to čo v spoločnosti už existuje v určitej podobe mladšej generácii.
Socializácia je prenosom nazhromaždenej kultúry z jednej genrácie na druhú - kultúru tvorí v spoločnosti všetko čo ľudia vytvorili, čo je výsledkom ich práce, k čomu dospeli, a čím sa líšia od zvierat.

V procese socializácie rozlišujeme dve základne fázy:

1. primárna fáza socializácie: sa začína hneď po narodení, trvá počas detstva, dospievania až po začiatok dospelosti. Táto fáza socializácie je založená na výchove a vzdelávaní. Prevláda v nej proces učenia. Väčšinou tu ide o jednosmerné pôsobenie spoločnsoti na človeka. Človek v tejto etape je viac menej pasívny, pretože iba príjma podnety od iních ľudí. Ak si tieto podnety osvojí a potom sa podľa ich správa hovoríme že ich interiorizuje. Túto fázu socializácie nazývame anticipačnou fázou.
2. sekundárna fáza učenia: pretrváva až v dospelosti a vyznačuje sa tým, že v nej už dominuje proces sebavýchovy, sebarealizácie, sebavzdelávania. Človek už sám cíti potrebu ďalej rozvíjať svoju osobnosť. K spoločnosti je aktívny a prispieva jej rozvoju a zúčastňuje sa na primárnej socializácii detí.