Niekedy dochádza v sekundárnej fáze socializácie k tomu, že človek prehodnocuje svoje hodnoty a cíti potrebu vymeniť ich za iné. Osvojuje si nové poznatky, rozvíja svoje schopností, vzory správania a pod. tomuto procesu hovoríme resocializácia. Dochádza k nej buď preto, že sa zmenia napr. podmienky spoločnosti, alebo človek vymenil staré zamestnanie za nové úplne iné, alebo pri dlhodobom pobyte v cudzine a pod.

V každej spoločnosti sa však nájdu aj takí jedinci, ktorí sú nedostatočne alebo nesprávne socializovaní (páchatelia trestných činov, mladí delikventi). Voči takýmto jedincom spoločnosť používa nanútenú resocializáciu umiestňuje ich do reedukačných ústavov, väzenie a pod., kde by mali počas svojho pobytu vymeniť staré hodnoty, normy, vzory správania za nové.

Socializačné prostredia

Základom socializácie je kontakt s inými ľuďmi. Donedávna bola možná socializácia iba v priamom kontakte ľudí. 20 st. prinieslo taký rozmach techniky, že dnes možno hovoriť o socializácii prostredníctvom masových médii.
Zo všetkých prostredí, ktoré sa významnou mierou podieľajú na socializácii jedinca možno vyčleniť tieto základne socializačné prostredia:

1. rodinné prostredie
2. rovesnícke prostredie
3. školské prostredie
4. pracovné prostredie
5. masové média v procese socializácie

Rodinné prostredie:
pre socializáciu je dôležité, pretože zabezpečuje primárnu socializáciu jedinca. Mimo toho, že poskytuje dieťaťu základne návyky reč a vzory správania je dôležité aj preto, že poskytuje aj citové stimuly dieťaťu. Rodina určuje nielen to akým jazykom bude dieťa rozprávať, ale výrazne ovplyvňuje jeho spôsob života, jeho náboženské, politické postoje; dokonca ovplyvňuje aj jeho budúce správanie, keď už nebude priamo členom tejto rodiny. Ovplyvňuje to či bude rešpektovať alebo porušovať sociálne normy alebo napr. aký vzťah bude mať k alkoholu, jeho rasové predsudky a pod.

Rovesnícke prostredie:
pôsobí na človeka takmer súčasne s rodinným prostredím, vzniká o niečo neskôr ako rod. prostredie ale socializáciu dieťaťa ovplyvňuje už v rannom detstve. V rod. prostredí má dieťa svoje pevné, stabilné miesto; v rovesníckom prostredí to je medzi deťmi rovnakého veku a svoje miesto si musí získať, vydobiť si ho. Vzťahy v rovesníckom prostredí sú demokratickejšie ako v rod. prostredí. Ale v rovesníckom prostredí platia skupinové normy a skupiny vyžaduje ich dodržiavanie (dieťa sa musí skupine prispôsobiť). Najsilnejšie ovplyvňuje roves. prostredie jedinca v období dospievania, vtedy ovplyvňuje jeho spôsob vyjadrovania obliekania, trávenie voľného času a pod. Menej už ovplyvňuje napr. ich náboženske postoje. Vplyv rovesníckeho prostredia na jedinca sa zvýšil od obdobia industriálnych spoločností a v súčasnom období je to preto, lebo sa začala zvyšovať zamestnanosť žien a mladí ľudia trávia veľa času mimo rodi. prostredia.
Rovesnícke prostredie ovplyvňuje človeka len v mladosti ale sa udržiava praktický v celomďalšom živote aj keď nie intenzívne.

Školské prostredie:
posilňuje vplyv rod. prostredia a uskutočňuje kultúrnu socializáciu jedinca. Škola odovzdáva vedomosti, ale zároveň učí žiakov disciplíne plnenia úloh, povinností, učí ich rešpektovať autoritu, čiže nadriadeného a tým ich pripravuje na prechod z rod. prostredia do reálneho života.