Sociálna stratifikácia

Sociálna stratifikácia

Sociálna stratifikácia

Pre každú spoločnosť sú charakteristické rozdiely a nerovnosti medzi ľuďmi. Môžu sa vzťahovať napr. na rasu, pohlavie, vek, presvedčenie, vzdelanie...
Osobitným druhom nerovnosti sú soc. nerovnosti, ktoré sa vzťahujú na majetok, moc a prestíž. Soc. nerovnosti sú soc. javom, ktorému sociológovia venujú veľkú pozornosť. Vznik soc. nerovností je výsledkom rozdeľovania soc. zdrojov. Soc. zdroje spoločnosti tvoria: bohatstvo, moc, prestíž

Bohatstvo: predstavuje majetok, ktorí človek vlastní, jeho mzdu, zisky a záujmy
Moc: je schopnosť presadiť v celospoločenskom rozmere svoje osobné záujmy, postoje a to buď presviedčaním, nátlakom, ale aj násilným spôsobom.
Prestíž: znamená úctu, obdiv určitému soc. statusu alebo osobnosti. Výška prestíže je spojená s udeľovaním rôznych výhod, odmien, privilégií.

Soc. zdroje sa v každej spoločnosti nachádzajú v obmedzenom stave, to znamená, že nieje možné rozdeľovať ich medzi členov spoločnosti, buď podľa ich potrieb, alebo aspoň rovnakým dielom (napr. tak ako sa dostáva každému kyslík). V dôsledku nerovnomerného rozdeľovania soc. zdrojov vzniká v spoločnosti určité usporiadanie. Spoločnosť sa delí na soc. vrstvy. Toto spoločenské usporiadanie má podobu pyramídy a jej jednotlivé vrstvy predstavujú podiel účasti ľudí v soc. zdrojoch. Najpočetnejšou je najnižšia vrstva, na rozdelení soc. zdrojov sa najmenej podieľa. K takto vzniknutému soc. zdroju hovoríme soc. stratifikácia. Je to soc. jav typický pre každú spoločnosť. Jav, ktorý prechádza z generácie na generáciu.

Stratifikačné systémy

V histor. vývoji ľudstva nachádzame rôzné systémy soc. stratifikácie v spoločnosti. Na základe určitých spoločenských znakov môžeme tieto systémy rozdeliť do dvoch zákl. druhov:
1. relatívne uzavreté SS
2. relatívne otvorené SS

Relatívne uzavreté SS:
sa vyskytovali napr. vo všetkých otrokár. spoloč., vo feudálnych stavovských spoloč., v kastovníckych spoloč. Tieto systémy sa vyznačovali tým, že neumožňovali pohyb jednotlivca v SS, t.z. že neumožňovali zmenu soc. statusu. Pozícia človeka zostávala po celý život nezmenená napr. človek sa už narodil so soc. statusom otroka a v ňom musel po celý život zotrvať, alebo sa narodil ako príslušník najvyššieho stavu a v priebehu života už nemohol klesnúť do najnižšie vrstvy v spoločnosti.

Relatívne otvorené SS:
sa vyskytujú v moderných spoločnosťiach vznikajúcich s rozvojom priemyselnej spoločnosti a s trhovou ekonomikou. Tento SS nazývame aj triedným systémom, ten umožňuje pohyb jednotlivca v SS počas svojho života. Svoje triedné postavenie si buduje každý človek sám a to tým, že má umožnený prechod z jednej spoločenskej vrstvy do druhej. U triedných systémoch sa zabezpečuje všetkých občanom ich rovnoprávnosť v oblasti práv, slobôd a pred zákonom. Triedny systém je založený na ekonomickej a soc. nerovnosti občanov. Patria tu takmer všetky súčasne SS.
V sociológii pohyb jednotlivca v SS označujeme pojmom mobilita. Rozoznávame niekoľko druhov soc. mobility:
1. horizontálna
2. vertikálna
3. intergeneračná
4. intrageneračná
5. štrukturálna

Horizontálna:
umožňuje pohyb jednotlivca v rámci jednej spoločenskej vrstvy a to zmenou jednej pozície na druhú pozíciu, napr. je to zmena zamestnania, zamestnávateľa, pričom človek zotrváva v tej istej spoločenskej vrstve, pretože sa nemenia jeho funkčné zaradenia ani príjmy.

Vertikálna:
umožňuje pohyb jednotlivca z jednej spoloč. vrstvy do druhej, napr. človek s robotníckym zamestnaním sa za určitých podmienok stane podnikateľom. Zmení sa jeho funkčné zaradenie bohatstvo, príjmy a dostáva sa do vyššej spoločenskej vrstvy. Vertikálna mobilita môže byť vzostupná ale i zostupná.

Intergeneračná:
týmto pojmom označujeme zmenu pozícii detí vo vzťahu k ich rodičom alebo zmenu pozícii jednej generácie vo vzťahu k iným generáciam. Aj v tomto prípade môže byť mobilita vertikálna obidvom smermi napr. rodičia roľníci, otec predseda vlády.

Intrageneračná:
je to označenie pohybu jednotlivca v SS počas jeho života. Tento pohyb môže byť horizontálny ale aj verikálny.

Štrukturálna:
znamená pohyb celých skupín alebo skupín určitých povolaní v SS spoločnosti. Ide o pohyb vertikálny. V spoločnosti môže dôjsť k prepadu určitej profesie alebo naopak k jej vzostupu do vyššej spoloč. vrstvy.