Organizácia Spojených národov

Charta OSN je základný dokument Organizácie Spojených národov. Bola podpísaná v americkom meste San Francisco 26. júna 1945. Do platnosti vstúpila 24. októbra 1945, potom ako ju ratifikovala Čínska republika, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a väčšina ďalších zakladateľských krajín.
Organizácia Spojených národov (OSN), po anglicky United Nations Organisation (UNO, hovorovo UN), po francúzsky Organisation des Nations Unies, je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.

Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov. Druhá svetová vojna bola dôkazom jej zlyhania. Už v roku 1942 však americký prezident Franklin D. Roosevelt použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN. Oficiálne OSN vznikla 24. októbra 1945, potom ako bola Charta ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Čínou, Francúzskom, Sovietskym zväzom, USA, Spojeným kráľovstvom a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín.

Orgány OSN

1) Bezpečnostná rada OSN (Security Council) je najdôležitejším orgánom každodennej činnosti OSN. Bezpečnostná rada sa prvýkrát zišla 17. januára 1946 v Londýne. Má 15 členov - 10 nestálych volených na dva roky a 5 stálych (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko a Čína). Bezpečnostná rada prijíma závažné a pre členské štáty i záväzné rozhodnutia. Činnosť mnohonárodného kolektívu pracovníkov OSN riadi generálny tajomník. Volí ho Valné zhromaždenie OSN, ktoré sa často označuje za „svetový parlament“. Základným dokumentom činnosti OSN je Charta, v ktorej sa všetky členské štáty zaviazali predovšetkým zabrániť opakovaniu vojen. Aj v súčasnosti zostáva zachovanie svetového mieru naďalej hlavným poslaním OSN.

Vďaka oveľa pevnejším základom mieru sa môže OSN oveľa dôkladnejšie a s väčším účinkom sústrediť na medzinárodnú spoluprácu pri pomoci naj zaostalejším krajinám, pri odstraňovaní hladu, podvýživy, chorôb, negramotnosti, či dôsledkov živelných pohrôm. OSN podnecuje štáty spolupracovať aj v oblasti vedy, kultúry, športu, pri spoločnom výskume svetových zdrojov energie, nerastného bohatstva, pri ochrane životného prostredia, záchrane kultúrnych pamiatok atď. OSN vypracúva aj záväzné medzinárodné dohody a iné dokumenty, smerujúce k zastaveniu zbrojenia, pobáda členské štáty k mierovému riešeniu vzájomných sporov, vyžaduje od nich dodržiavanie základných ľudských práv i medzinárodných právnych noriem mierového spolunažívania

2) Valné zhromaždenie OSN (General Assembly) je hlavný poradný orgán, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých členských krajín, kde každý má jeden hlas. Všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou. Ostatné veci sa rozhodujú nadpolovičnou väčšinou.

Body programu sú prerokované v šiestich výboroch:
• hospodársky a finančný
• sociálny a kultúrny
• politický a dekolonizačný
• odzbrojovací a bezpečnostný
• administratívny a rozpočtový
• právny

Prezidentom valného zhromaždenia je H. E. Mr. Miguel d“Escoto Brockman

3) Hospodárska a sociálna rada OSN (Economic and Social Council, ECOSOC) - je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií. Má 54 členov, ktorí sú v záujme zachovania rovnakého rozloženia rozdelení takto:

• 14 z afrických štátov
• 11 z ázijských
• 10 z latinskoamerických a karibských štátov
• 13 zo západných
• 6 z východoeurópskych štátov.