John Locke

John Locke
-vytvoril empricku teoriu poznania.Polozil zaklady emir.filozofie.Najvacsiu pozornost sustredil na ludske poznavanie a ovplyvnil gnozeologiu 18.stor,najvyznam.dielo:ROZPRAVA O LUDSKOM ROZUME-navezoval na empir.Bacona,kt.tvrdil,ze zaklad poznania je skusenost;Locke dodal,ze skus.vychadza s pocitov-sensualista-senzualizmus-fil.smer.kt.za zdroj poznania povazuje pocity.Rozlisuje 2 zdroje poznania:Vonkajsi zdroj-poznavanie zacina posobenim vonk.sveta na zmysl.organy,cim v nas vznikaju pocity a vnemy-1.zakldany stupen poznania.Vnutorny zdroj poznania- nasa duchovna cinnost[dusa].Su to obrazy cinnosti luds.duse,kt.vznik.v procese aktivity nasho vedomia kt.spociva v spajani abstrakcii,idei.Z tychto dvoch zdrojov pochadzaju vsetku nase idei:Rozlisujeme idei:Jednoduche-pocity,vnemy ziskane zmysl.skus.-zaklad udajov nasho vedomia;Zlozene-vznikaju v procese aktivity nasho vedomia,rozum vytvara z tacito jednoduchych
idei idei zlozite,rozum len usporaduva a zovseobecnuje empir.material do podoby pojmov.
Na zaklade tohoto rozlisoval dvojake vlastnosti-kvality:primarne-idei ako rozpriestranenost,pohyb, tvar su adekvatne idei,su totozne s kvalitou samotnych veci. Sekundarne-idei ako farba,vona,chut, zvuk,kt.su neadekvatne,pretoze objektivne mimo nas,v samost.predmetoch neexistuje.Vznikaju len pri vnimani tychto predmetov.
Rozlisujeme 3 druhy poznania:zmyslove,intuitivne-ked bezprostredne poznavame vztah medzi dvoma ideami a demonstrativne.ked poznatok ziskavame,vyvodzujeme ho z inych poznatkov-uplatnuje sa najme v matematike.
Locke stavia svoju teoriu poznania na 3 principoch:1]vrodene idei neexistuju-odmieta Decsartovu racoinalist.teoriu vrodenych ideaci,lebo poznanie vznika zo skusenosti.2]pri narodeni cloveka je ludska dusa cista doska-TABULA RASA-cely obsah intelektu vznika zo skusenosti.3]v luskom intelekte nie je nic,co by predtym nebiolo v pocitoch-SENZUALIAMUS [v ramci empirizmu].
S teoriou poznania uzko suvisia jeho socialno politicke nazory.Skusenost spaja s individuom a to sa prejavuje v social.politike,kde uznava suverenitu luds.individua.Social.-polit.prace:LISTY O TOLERANCII; DVE ROZPRAVY O VLADE.V tychto dielach sa objavuju principy novovek. Liberalizmu a chapanie demokrat.usporiadania spolocnosti.Presadzoval poziadavku naboz. Znasanlivosti medzi obcanmi ako aj v postoji statu k nabozenstvam-cirkvam. Stat nema zasahovat do cirkevnych veci a cirkvy nesmu vnucovat obcanom tu co onu vieru.

V naboz.otazkach bol deista-pripusta ideu Boha,ale nespaja ju so ziadnym konkretnym nabozenstvom.
DEIZMUS:rozsiril sa medzi vzdelancami v 17.-19.stor.3 zakladne znaky-deizmus uznava Boha ako:1]stvoritela,alebo prveho hybatela sveta;2]ako toho,kto dal svetu zakony a dalej don nezasahuje-nerobi zazraky;3]ako garanta moralky,kt.zarucuje,ze dobro bude raz odmenene a zlo potrestane.Uznava ze Boh stvoril svet,ale dalej don nezasahuje.
STAT:-uznava, ze je vysledkom spolocenskej zmluvy.Ludia vzajomnou spolupracou sa snazia rozvinut prirod.prava kazd.obcana.Uznaval formu vlady-konstitucnu monarchiu,aby moc nebola zneuzivana,vypracoval model rozdelenia moci na 3 zlozky:zakonodarnu,vykonnu a federativnu [neskor sudna].Su navzajom nezavisle-predpoklad demokrat.vlady.Tento system delby moci s upravami sa pouziva v ustavach demokratickych statov dodnes.