Kultúrne kontexty

Etnocentrizmus

Psychológia býva kritizovaná za to, že sa zameriava iba na úzky výsek ľudskej skúsenosti, ktorým je skúsenosť bielych Severoameričanov zo stredných vrstiev.
V poslednom čase začalo veľa psychológov upozorňovať na to, že tento etnocentrizmus môže skresliť predmet skúmania a spôsobiť, že výsledky nemajú platnosť pre všetky typy a podoby ľudskej skúsenosti. Veľa psychológov teraz skúma sociálne procesy v kontexte viacerých kultúr.
Kultúra nesporne ovplyvňuje veľa aspektov psychológie oveľa podstatnejšie, než sa nazdávali tradiční bádatelia. Napr. Marsela, Devos a Hsu (1985) ukázali, že západné poňatie „ja“ (jástvo, self) sa odlišuje od poňatia „ja“ v ázijských kultúrach.
Z toho vyplýva, že veľa výskumov, ktoré sa týkajú tejto oblasti, je pre veľkú časť ľudstva irelevantných. Je dôležité, aby si bádatelia boli vedomí skreslenia výsledkov výskumov, ku ktorým môže dôjsť, pokiaľ sa nevenuje pozornosť vplyvu kultúry, identity a etnocentrizmu.
Nevedomý etnocentrizmus môže viesť k nesprávnym predpokladom bádateľa o pokusných osobách.
Tieto predpoklady môžu ovplyvniť otázky kladené v rámci výskumu i interpretáciu výsledkov.
Napr. Stone (1981) uvádza predpoklad mnohých psychológov a pedagógov, že deti, ktoré zle prospievajú v škole, majú nižšiu sebadôveru ako tie deti, ktoré prospievajú dobre.
Psychológovia a pedagógovia tiež často pokladajú za samozrejmé, že sa to týka najmä černošských dievčat, pretože černošské deti ako skupina majú horší prospech ako deti biele a dievčatá mávajú horší prospech ako chlapci.
Takže ich predpoklad im slúži ako východisko k mnohým ďalším záverom. Výsledky empirických výskumov nám však ukazujú podstatne iný obraz. Stone podáva správu o výsledkoch testov sebadôvery u rôznych skupín školákov.
Ukazuje, že černošské dievčatá majú vyššie sebavedomie, ako väčšina ostatných skupín. Zdá sa teda, že bádatelia
(dosť namyslene) predpokladali, že školský prospech je pre černošské dievčatá rovnako dôležitý ako pre samotných bádateľov.
Dievčatá však mali záujem o iné stránky života, a tak i pramene ich sebadôvery boli odlišné. Neprospech v škole nepovažovali za podstatný (vlastne ho čiastočne očakávali), takže nemal veľký význam ani pre ich sebadôveru.
Veľa bádateľov sa usiluje tieto nedostatky napraviť. Samozrejme, že v sociálnej psychológii sa objavujú i zistenia, ktoré sa týkajú všetkých skupín ľudí.
Už spomínaný Tajfel vyšiel zo skúseností Európanov s predsudkami a diskrimináciou počas druhej svetovej vojny.
On a jeho pokračovatelia realizovali rad výskumov v rôznych kultúrach sveta.
Veľa bádateľov dnes verí, že proces kategorizácie a identifikácie s členskou či vnútornou skupinou, ktorý opisuje teória sociálnej identity, platí pre všetky skupiny ľudí všade na svete.
Musíme teda kriticky skúmať sociálne psychologické výskumy, či nie sú skreslené vplyvom kultúry a etnocentrizmom a musíme si uvedomiť všetky možné spôsoby ovplyvnenia ich výsledkov.
To však neznamená, že by sme mali odmietnuť všetky tradičné výskumy. Moderný dôraz na etnické otázky v psychologickom výskume neznamená, že akékoľvek predchádzajúce poznatky sú zastaralé.