Organizácia spojených národov (OSN)

Vznikla 24.10.1945. Počet zakladajúcich členov bol 51, dnes ich je vyše 180. Samostatná Slovenská republika (ako jeden z dvoch nástupníckych štátov po Československu, ktoré patrilo medzi zakladaťelské štáty OSN) bola OSN prijatá krátko po svojom vzniku v r. 1993.
Vo valnom zhromaždení OSN, ktoré sa schádza každý rok na svoje riadne(v krízových situáciach i na mimoriadne) zasadania, sú zastúpené všetky členské štáty-bez ohľadu na svoju veľkosť-na základe vzájomnej rovnosti hlasu.
Rozhodnutia, príjmané na týchto zasadaniach, majú najčastejšie formu odporúčaní členským štátom. Najdôležitejším orgánom každodennej činnosti OSN, ktorý príjíma závažné a pre členské štáty i záväzné rozhodnutia (pri ich neplnení zasa sankcie), je Bezpečnostná rada OSN. V nej je od samotného vzniku zastúpených 5 stálych členov.
Po 50.rokoch existencie OSN sa začala postupná reforma jej činnosti, pri ktorej by sa mala Bezpečnostná rada rozšíriť o ďalších stálych členov a to s prihliadnutím k faktickému vplyvu niektorých ďaľších veľkých krajín na medzinárodné dianie-medzi najčastejšie navrhované patria Nemecko a Japonsko, no aj Brazília, Nigéria a India. V každom prípade má byť výsledkom reformy OSN rozšírenie Bezpečnostnej rady o ďaľších nestálych členov.
Činnosť mnohonárodnostného kolektívu pracovníkov OSN riadi generálny tajomník. Volí ho valné zhromaždenie OSN, ktoré sa často označuje ako „svetový parlament”. Od vzniku OSN sa v tejto neobyčajne zodpovednej funkcii postupne vystriedali zástupcovia Nórska, Švédska, Barmy, Rakúska, Peru, Egypta a v súčastnosti Ghana so zástupkyňou Kofi Annan.
Základným dokumentom činnosti OSN je Charta (jedným zo 14 spoluautorov jej dodnes aktuálneho a nikdy nespochybňovaného textu bol popredný slovenský diplomat Ján Pánek), v ktorej sa všetky členské štáty zaviazali predovšedkým zabrániť opakovaniu vojen a tak od nich ochrániť budúce pokolenia. Aj v súčastnosti –po ukončení nebezpečnej konfrontácie, nazývanej výstižne aj „studenou vojnou” -zostáva zachovanie mieru naďalej a bez zmeny hlavným poslaním OSN. Vďaka oveľa pevnejším základom mieru, ktorých súčasťou je nádejný proces odzbrojenia, môže sa OSN oveľa dôkladnejšie a s väčším účinkom sústrediť na medzinárodnú spoluprácu pri pomoci najzaostalejším krajinám, pri odstaňovaní hladu, podvíživy, chorôb, negramotnosti či dôsledkov živelných pohrôm.

OSN podnecuje štáty na spoluprácu aj v oblasti vedy, kultúry, športu, ďalej pri spoločnom výskume svetových zdrojov energie, nerastného bohatstva, pri ochrane životného prostredia, záchrane kultúrnych pamiatok atď.
OSN vypracúva záväzné medzinárodné dohody a iné dokumenty, smerujúce k zastaveniu zbrojenia, pobáda členské štáty k mierovému riešeniu vzájomných sporov, vyžaduje od nich dodržiavanie základných ľudských práv i medzinárodných právnych noriem mierového spolunažívania.
Osobitnou sférou OSN sú jej mierové sily, t.j.vojenské jednotky, zostavené dobrovoľne viacerými štátmi. Sú umiestňované v oblastiach, ktoré si vyžadujú dozor nad presadením a dodržiavaním mierového usporiadania po zničujúcich ozbrojených konfliktoch. Tieto jednotky populárne nazývané „modré prilby” sú v počte zhruba 27 tisíc vojakov. Podobne neoceniteľnú službu vykonáva OSN pri likvidácii dôsledkov vojnových konfliktov v mnohých krajinách prostredníctvom Úradu vysokého komisára pre utečencov. Napokon ďaľšou zo zvláštnych oblastí účinkovania OSN v medzinárodnom živote je Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu, ktorému môžu predkladať svoje nevyriešené spory -avšak jedine spoločne -rôzne krajiny.


Deklarácia práv dieťaťa

V r.1939 schválilo Valné zhromaždenie OSN osobitný dokument, ktorý žiada od všetkých vlád sveta dôslednú starostlivosť o deti. Keď sa v Medzinárodnom roku dieťaťa (1979) po dvadsiatich rokoch hodnotila neuspokojivá účinnosť deklarácie, rozhodlo Valné zhromaždenie OSN spracovať ďalší dokument, ktorý by štáty k tejto ochrane nielen vyzýval, ale i zaväzoval. Túto Konvenciu práv dieťaťa odhlasovalo VZ OSN na jeseň r.1989.


Deklarácia práv dieťaťa obsahuje desať zásad:
1. Nerobiť žiadnu výnimku medzi deťmi, ktorým má byť ochrana ich práv poskytnutá.
2. Prednostne dbať na záujmy normálneho, zdravého fyzického i duševného vývoja všetkých detí. 3. Pre každé dieťa zaručiť meno a národnosť.
4. Každému dieťaťu poskytnúť právo na zdravotnú opateru a ochranu vrátane staroslivosti o jeho matku už v tehotenstve.
5. Zdravotne (fyzicky alebo duševne) postihnutým deťom zaručiť osobitnú starostlivosť a výchovu.
6. Deťom bez plnej rodičovskej starostlivosti poskytnúť rovnocennú štátnu starostlivosť v ovzduší lásky a porozumenia.
7. Každému dieťaťu zaručiť bezplatnú výchovu a povinné základné vzdelanie tak, aby sa stalo užitočným členom spoločnosti.
8. Všetky deti bez rozdielu uprednostňovať pri ochrane a pomoci v každej potrebnej situácii.
9. Uchrániť deti pred každou krutosťou, vykorisťovaním či zanedbávaním i pred zamestnávaním, pokiaľ nedosiahli primeraný vek.
10. Žiadne dieťa nesmie byť diskriminované pre svoju rasu, náboženstvo,pohlavie alebo iné odlišnosti od iných a všetky deti musia byť vychovávané v duchu porozumenia, priateľstva a mieru medzi národmi.