Horizontálne rozdelenie štátnej moci

- s myšl. rozdeliť št. moc prišli novovekí filozofi: J. Locke, Ch. Montesquieu, Alexis de Tocqueville
- už oni upozorňovali, že je nebezpečné, aby sa moc sústredila v rukách 1 panovníka al. polit. sily
- št. moc sa delí na:
1. zákonodarnú (legislatívnu)
2. výkonnú (exekutívnu)
3. súdnu (jurisdikciu)
- tieto 3 zložky sa dopĺňajú a kontrolujú
- odlišujú sa od seba vznikom a úlohami, kt. plnia v systéme št. moci

Zákonodarná moc - legislatíva
- má ju parlament (z fr. parler = rozprávať)
- parlament je zastupiteľský orgán, jeho legitimita sa odvodzuje priamo od voličov, kt. mu dávajú mandát vo veciach týkajúcich sa spoločnosti ako celku
- zloženie parlamentu:
a) jednokomorový - SR
b) dvojkomorový - ČR (Snemovňa/Senát), USA (Snemovňa reprezentantov/Senát), Veľká Británia (Dolná Snemovňa/Horná snemovňa)

úlohy a právomoci parlamentu
1. prijíma, mení, dopĺňa ústavu
2. prijíma, mení, dopĺňa zákony
3. schvaľuje št. rozpočet
4. schvaľuje program vlády (neschválenie znamená polit. krízu a vypísanie predčasných parlamentných volieb)
5. má právo kontrolovať vládu, ustanovovať ju a odvolávať
6. má právo ustanovovať št. moc
7. ratifikuje medzištátne dohody

Výkonná moc - exekutíva
- má ju vláda a prezident

Vláda
- vláda je najv. orgánom výkonnej moci, št. správy, takže je nadriadeným orgánom ministerstvám a ostatným úradným i miestnym orgánom verejnej správy
- zloženie vlády:
a) predseda
b) ministri

- vznik vlády:
a) ako výsledok všeob. parlamentných volieb
b) ako výsledok priamych volieb hlavy št., kt. sám určí vládu a stáva sa jej šéfom (USA)

- v parlamentných rep. vš. členov vlády aj predsedu vymenúva a odvoláva prezident a poveruje ich riadiť ministerstvá
- je parlamentnou zvyklosťou poveriť zostavením vlády al. vymenovať vš. členov vlády z parlamentnej väčšiny spomedzi tých strán, čo v parlamentne získali najv. počet voličských hlasov

úlohy vlády
1. uvádzať do života rozhodnutia parlamentu, prijímať nariadenia na vykonanie zákonov
2. vypracovať a predložiť parlamentu na schválenie program. vyhlásenie
3. pripravovať návrhy zákonov v súlade s program. vyhlásením
4. vytvárať vhodné realizačné podm., organizačné podm.
5. vytvárať vhodné medzinár.

prostredie

Prezident
- môže mať:
a) silné postavenie (USA)
b) slabé postavenie (SR)

- postavenie prezidenta je podmienené kompetenciami, politickou a trestnou zodpovednosťou

kompetencie prezidenta
- uzatvára a dojednáva medzinár. zmluvy
- zastupuje št. navonok
- menuje št. funkcionárov
- je hl. vojenský veliteľ

čestné práva prezidenta
- používa prezidentskú stráž a štandardu
- zapožičiava št. vyznamenania
- udeľuje tituly

výsostné práva prezidenta
- vypovedať vojnu a dojednávať mier
- vyhlasovať výnimočný stav

- rozpúšťa parlament a udeľuje milosť
- spôsob voľby prezidenta:
a) priamo voličmi (SR, Rakúsko, Franc.)
b) voliteľmi (USA)
c) parlamentom (Tal.)

Súdna moc - jurisdikcia
- úlohou súdnej moci je kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc, podávať výkald ústavy, riešiť konflikty
- polit. najvyššiu právomoc má ústavný súd
- súdna moc musí byť nezávislá, objektívna - musí rozhodovať iba v zmysle zákona
- zloženie najvyššieho súdu nie je závislé od výsledkov volieb, členovia sú menovaní al. volení na obd., kt. presahuje volebné obd. parlamentu
- členovia najvyšších súdov nesmú byť členmi polit. strán.