- právne normy sú usporiadané - tvoria systém
- duálna štruktúra, čiže delenie práva na súkromné a verejné právo, je charakteristická pre vš. právne systémy, kt. prináležia ku kontinentálnemu právnemu systému, do kt. začleňujeme aj slovenský právny systém
- ako prvý urobil toto delenie rímsky právnik Ulpianus, podľa kt. rozdiel je v tom, že verejné právo je zamerané na záujem rímskeho št. a súkr. právo na záujem jednotlivca

verejné právo
- upravuje vzťahy medzi št. ako nositeľom št. moci a občanmi al. inými právnymi subjektami (právnickými osobami) pôsobiacimi v rámci občianskej spoločnosti
- tieto vzťahy sú charakterizované vzťahom nadriadenosti št. ako reprezentanta tzv. verejných záujmov nad fyzickými a právnickými osobami
- zaraďujeme sem tieto právne odvetvia:
a) ústavné (štátne) právo
b) správne (administratívne) právo
c) finančné právo
d) medzinárodné verejné právo
e) trestné právo

súkromné právo
- upravuje vzťahy subjektov občianskej spoločnosti, založené je na princípe rovnosti a nezávislosti
- tieto vzťahy vznikajú na zákl. slobodne prejavenej vôle účastníkov, charakterizuje ich zmluvný princíp a možnosť účastníkov meniť obsah právnych vzťahov
- do týchto záujmov verejná moc nemôže zasahovať a ak, tak len minimálne a za presne a prísne stanovených podm. (napr. rodinné a majetkové pomery jednotlivcov)
- v súkr. práve sa nikto nemôže ocitnúť v určitej právnej pozícii proti sv. vôli
- zaraďujeme sem tieto právne odvetvia:
a) občianske právo
b) rodinné právo
c) obchodné právo

- môžeme ešte vyčleniť aj tretiu skupinu, do kt. patria tie odvetvia právneho systému, kt. majú zmiešanú povahu (obsahujú prvky verejného i súkr. práva)
- je to najmä prac. právo, poľnohosp. právo, právo priemyselného vlastníctva, lesné právo, banské právo, poisťovacie právo, autorské právo, prepravné právo i medzinár. súkromné právo…
- rozdelenie práva na verejné a súkr. nie je teda fixné ani stabilné a v mnohom závisí od spoloč. a ekonom. faktov určitého vývoja spoloč.