- slovo gr. pôvodu
- umenie riadiť št., riadiť vzťahy medzi štátmi
- správa vecí verejných
- spočíva v účasti polit. subjektov - strán, skup., jednotlivcov - na št. záležitostiach
- cieľ polit. subjektov: získať polit. moc
- politika:
a) program, koncepcia jednania, správania sa jednotlivcov, strán, skupín
b) oblasť, v kt. sa tieto programy stretávajú
- polit. chápeme ako oblasť skutkov rôznych programov a protichodných záujmov
- je to dynamický dej:
a) konflikt záujmov - teda vzáj. napádanie sa politikov, manipulácia verejnej mienky
b) 2. fáza: zmierovanie strán - uzatvorenie kompromisu

polit. program
- forma polit. predstáv
- má teoreticko-ideologický základ a rešpektuje momentálny stav spoločnosti
- obsahuje konkrétne úlohy, kt. treba uskutočniť
- môže byť:
1. zásadový - vyjadruje zameranie str., princíp str., ideologický základ
2. dielči - krátkodobé úlohy

kategórie programov:
a) pragmatický polit. program
- jeho určujúcim princípom je užitočnosť
- chce naplniť a uspokojiť aktuálne potreby ľudí, napr.: zníženie daní, zvýšenie prídavkov na deti, dôchodkov…

b) antipolitické chápanie politiky
- program odmieta tézu: „Politika je boj o moc"
- jej predstavitelia uprednostňujú morálne hodnoty pred hodnotami každodennej užitočnosti
- napr.: T. G. Masaryk, V. Havel…

c) negativistické chápanie politiky
- politika je pochopená ako boj o moc
- moc je prostriedkom a cieľom polit. úsilia
- napr. Machiavelli (Vladár), A. Hitler

d) fundamentalistická politika
- ultrakonzervatívna politika, kt. slepo dodržiava princípy nejakej teórie al. náboženstva a odmieta akékoľvek zmeny
- napr. lipnutie n triednom boji, revolúcii…

polit. program vychádza z 2 zdrojov:
a) z teoretického - z určitej ideológie
b) zo spoloč. reality, kt. program zaznamenáva.