Frustrácia- je psychologický stav, ktorý vzniká ak človek pri uspokojovaní potreby, pri dosahovaní cieľa narazí na prekážku, ktorá mu to zabráni dosiahnuť. O frustrácii hovoríme vtedy, ak ju prekonáme a môžeme cieľ dosiahnuť. Frustrácia záporne vplýva na naše správanie, no niekedy môže byť aj aktivačným činiteľom. Odolnosť voči tomu a schopnosť znášať to sa nazýva frustračná tolerancia. Deprivácia- vzniká, keď chronicky dlhodobo neuspokojujeme svoje ciele, potreby, alebo len na úrovni ľudského minima. Reakcie na konflikt- trestajúce navonok /zamerané na vonkajšie príčiny, hnev, zlosť/, trestajúce dovnútra /zamerané na vnútorné príčiny, svedomie, obviňovanie sa, pocity viny/, netrestajúce /potlačovanie frustračných tendencií, nereagovanie/.

Empatia- schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka, základom je komunikácia pred tým. Empatiu získavame nerodíme sa s ňou. /prvýkrát ju popísal K. Rogers/.

Obranné frustračné mechanizmy- agresia /útok na prekážku/, projekcia /zvaľovanie viny na iných/, somatizácia /zdravotný stav/, represia - potláčanie /snažíme sa zabudnúť/, racionalizácia /ospra-vedlňovanie sa/, únik /k alkoholu, rojčeniu/, identifikácia /človek sa identifikuje so skupinou, ktorej sa cieľ podarilo dosiahnuť/ regresia /primitivizácia správania/, reštrikcia /unikanie obmedzovaním seba samého/, fixácia - stereotypizácia /orientácia na menný spôsob správania sa/, vytváranie reakcii /človek sa správa opačne než cíti/.

Kultúrne vzorce- schémy správania sa, vzorce správania sa, ako sa treba v istej situácii správať - mravy, obyčaje.

Modálna osobnosť- zahrňuje a vyznačuje sa charakteristickými znakmi danej kultúry spoločnosti. Táto osobnosť je vlastne reprezentantom tejto kultúry.

Bazálna osobnosť- prvé ranné skúsenosti dieťaťa, ktoré sa utvára v rámci socializácie a tvorí psychologický základ správania sa dieťaťa. Bazálna osobnosť tvorí jadro charakteru, ktorý si dieťa utvára.

Osobnosť- je to individuálna jednota človeka, jednota jeho duševných vlastnosti a dejov založená na jednote tela, utváraná a prejavujúca sa v jeho spoločenských vzťahoch.

Ontogenéza- dieťa pred schopnosťou kontaktu /1-2 mesiac/, dieťa schopné receptívneho kontaktu /3-6 mesiac/, dieťa vyhľadávajúce kontakt /7 mesiacov a viac/. Tri typy sociálneho správania sa: dieťa sociálne závislé, sociálne nezávislé a sociálne slepé. Obdobie 2-6 rokov - zreteľné dva prúdy - vzťah dieťa a dospelý a vzťah dieťa a dieťa rovesník. Obdobie školského veku - vytváranie hrových skupín, odlišovanie dievčat a chlap-cov.