Aj keď prevládalo presvedčenie, že muži majú tendenciu k nepriateľstvu a násiliu, začalo sa pochybovať o tom, že materská rola ženy ju predurčuje k nenásiliu. Prestalo platiť, že ženy by mali realizovať etiku nenásilia ako výraz ich emancipovanej prirodzenosti. Začali sa objavovať názory, že ženy sa musia brániť mužskému násiliu aj násilnými spôsobmi ak je to nevyhnutné.

Militantný feminizmus často neváhal obhajovať násilie žien v boji za potlačenie mužského násilia. Ženy, ktoré obhajovali nenásilie ako zvrchovaný princíp, museli čeliť obvineniam z antifeminizmu a tvrdeniam, že nenásilie je príčinou ich pasivity a podrobenia. Po vystúpení militantných feministiek sa zdali byť vzťahy medzi mierovým a feministickým hnutím popretŕhané. V súčasnosti sa v podstate situácia ustálila na rešpektovaní ženskej sebaobrany, ale zároveň odsudzovaní agresívneho násilia a obzvlášť násilného súperenia s mužmi ako dôkazu ženskej rovnosti. Pre mnoho žien, ktoré boli aktívne v mierovom hnutí v 60. rokoch, sa feministické cítenie vyvinulo na základe vzrastajúceho sexizmu v rámci hnutia. Ženy v mierovom hnutí si uvedomili, že stále prežívajú tradičné patriarchálne predsudky o vedení organizácie a taktiež o rozdelení ženských a mužských úloh. Od žien sa očakávalo, že budú písať na stroji a vypĺňať formuláre, od mužov, že budú tvorivo rozmýšľať a robiť rozhodnutia. Mnohé ženy opustili mierové organizácie a pridali sa k feministickému hnutiu. Feministky, ktoré sa rozhodli ostať v mierových organizáciách, sa začali snažiť o rovnoprávne zastúpenie pohlaví v ich vedení. Poukazovali na prepojenie vojny a mužského násilia na ženách v rodinách a na verejnosti. Súčasnosť
Ženské hnutie má mnoho podôb: spolky, hnutia, združenia. organizujú kampane, ktoré sa týkajú potratov, pornografie, domáceho násilia. Snažia sa o zastúpenie v štátnych úradoch. Svoje ciele chcú dosiahnuť rôzne, podľa spôsobu sa rozlišujú tri línie:

1. liberálny feminizmus - zdôrazňuje osobné postavenie ženy, nemá zostávať v domácnosti, ale sebarealizovať sa v zamestnaní.

2. socialistický feminizmus - tvrdí, že ženy sú súčasťou vykorisťovanej triedy. Keď sa zmení ekonomický systém, zmení sa aj postoj k ženám

3. radikálny feminizmus (napr. lesbický prúd) - tvrdí, že muži sú menejcenní, presadzuje separatizmus, vznik sesterských komunít. Feminizmus v súčasnosti zásadne odmieta mocenský princíp nadvlády a dominancie. Odmieta predpoklad, že výhra jedného musí byť nevyhnutne porážkou druhého. Preto by mal byť prirodzene spojený s nenásilím, spoluprácou a úsilím o ochranu životného prostredia.