TRESTNÉ PRÁVO

Trestné právo reguluje súhrn povinností, ktoré máme nielen vo vzťahu k spoluobčanom, ale aj k spoločnosti. Dostáva sa k slovu vtedy, keď niekto spácha trestný čin. Trestný zákon presne opisuje konania, ktoré sú pre spoločnosť také nebezpečné, že ich treba kvalifikovať ako trestné činy. Do akej miery je čin pre spoločnosť nebezpečný, závisí od významu chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý (zdravie, život, dôstojnosť, ...), od spôsobu, akým bol vykonaný, od toho, aké má následky, za akých okolností bol spáchaný, od osoby páchateľa, od miery jeho zavinenia, pohnútok, atď..
Pri obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch je trestná už aj príprava na ne (ich organizovanie, zadováženie prostriedkov a nástrojov na ich spáchanie, spolčovanie, úmyselné vytváranie vytváranie podmienok na ich spáchanie). Trestným je aj pokus o trestný čin, teda také spoločensky nebezpečné konanie, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, aj keď ho napokon neuskutočnil.

ĽUDSKÉ PRÁVA

Ľudské práva sú práva fyzických osôb, najmä jednotlivcov. Medzi základné ľudské práva patrí právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, sloboda pohybu, prejavu, svedomia, spolčovania, zhromažďovania, rovnosť ľudí a iné.

Ľudské práva boli deklarované viacerými významnými dokumentmi:
- anglickým zákonom Dohoda o právach ľudu z roku 1649,
- dokument Habeas Corpus Act,
- Deklaráciou práv človeka a občana,
- Všeobecnou deklaráciou ľudských práv,
- Deklaráciou práv dieťaťa z roku 1959,
- Európskou konvenciou o ochrane základných ľudských práv a slobôd,
- Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach,
- Listinou základných práv a slobôd.

Ústava Slovenskej republiky
Čl. 15 hovorí:
1. Každý človek má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
2. Nikto nesmie byť pozbavený života.
3. Trest smrti sa nepripúšťa.
4. Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

TREST SMRTI

Zákaz trestu smrti je výsledkom dlhodobých diskusií v odborných i politických kruhoch. Európske štáty, ktoré sú členmi Rady Európy sú krajinami, ktoré trest smrti nevykonávajú v súlade s dodatkovým Protokolom č. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento dokument v čl.

1 doslovne ustanovuje: „Trest smrti sa zrušuje, nikto nemôže byť k takémuto trestu odsúdený ani popravený“.
Trest smrti bol u nás zrušený novelou Trestného zákona v roku 1990. Súčasne bol absolútny trest nahradený výnimočným trestom - doživotným odňatím slobody.
Výnimočný trest - doživotie možno uložiť za stanovených podmienok, pri taxatívne vymenovaných najzávažnejších trestných činoch.
Argumenty proti ukladaniu trestu smrti boli najmä:
- nemožnosť reparovať vykonaný trest smrti v prípade justičného omylu,
- brutalita tohto trestu,
- jeho nepotrebnosť, lebo účinnosť tohto trestu nebola nikdy exaktne preukázaná.
Žiada sa konštatovať, že diskusie o správnosti zrušenia trestu smrti pretrvávajú. Ich aktuálnosť sa opiera najmä o rast kriminality páchanej za obzvlášť zavrhnutia hodných okolností, o rast počtu násilných trestných činov, ako i o osobitnú brutalitu páchateľov. Trest smrti však nie je možné obnoviť, kým platí čl. 15 ods. 3 ústavy a kým sa Slovenská republika cíti byť viazaná dodatkovým Protokolom č. 6.

ZAUJÍMAVOSTI

V 94 krajinách sveta je trest smrti povolený. V roku 1996 bolo odsúdených na smrť 7107 ľudí a popravených bolo 4272 ľudí. V roku 1997 sa len v Číne popravilo 4367 ľudí, v Rusku ich bolo 140 a v USA 74. V Texase bolo za posledných 20 rokov 350 ľudí odsúdených a nevinne popravených.
Za zrušenie trestu smrti hovorí aj ekonomické hľadisko. Poprava stojí asi 2,3 milióna dolárov a doživotie „iba“ asi 400 tisíc dolárov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk