Filozofia marketingu vychádza z primárnej funkcie podnikov, t.j. zo zmyslu ich činnosti, ktorým je uspokojovanie potrieb spoločnosti.

Marketing je plánovanie, organizácia a vykonávanie všetkých podnikových činností so zameraním na odbyt a predaj produktov podniku, ktorý však musí byť podriadený potrebám zákazníka. Zisk, ktorý podnik musí dosahovať, vzniká v konečnom dôsledku ako výsledok ochoty ľudí kupovať produkty podniku za trhovú cenu, akceptovateľnú pre podnik i pre zákazníka. Dôležitými súčasťami marketingu sú: analýza a prieskum trhu, vytvorenie imidžu produktu, orientácia na kvalitu produktu a nasadenie vhodnej ceny, odhad krivky predaja (množstva predaných výrobkov v rôznych časových obdobiach), naplánovanie foriem odbytu, výrobných kapacít a sprievodných činností (akými sú, napr. servis výrobkov, vybavovanie reklamácií), komunikačná politika a reklama, ako aj vytváranie dobrého mena podniku.

Prv než sa vedenie podniku rozhodne začať s výrobou alebo poskytovaním určitých služieb, musí vedieť a mať dostatok informácií, či bude o tento produkt medzi zákazníkmi záujem.

Prvou etapou marketingu je prieskum a analýza trhu, t.j. zisťovanie, aká skupina zákazníkov bude mať o produkt záujem, koľko ľudí by ho mohlo kúpiť, ako závisí „chuť kupovať“ od ceny, čo na trhu chýba atď. Ako podnikateľ nemôžem jednoducho začať niečo vyrábať a čakať, či to niekto nekúpi. Najlepšie je nájsť voľné miesto na trhu (voľnú niku) a ponúknuť produkt, ktorý iné firmy neponúkajú alebo ho ponúknuť v lepšej kvalite, či za nižšiu cenu pri rovnakej kvalite. Na trhu je možne presadiť sa aj lepšou starostlivosťou a zákazníka (naor. Servis 24 hodín, zľava pri nákupe viacerých produktov tej istej firmy a pod.). Rozhodnutie, kde sa chce firma na trhu umiestniť, tzv. positioning ( z anglického position - určiť polohu), je veľmi dôležité a od neho závisí, či sa jej bude dariť alebo nie.

Veľké firmy robia prieskum trhu štandartnými metódami (pomocou dotazníkov, rozhovorov a výberom reprezentačnej vzorky respondentov). Často podnety na zavedenie nového produktu vychádzajú od zákazníkov, ktorí sami upozorňujú na to, čo na trhu chýba alebo upozorňujú na nízku kvalitu poskytovaných služieb. Malé firmy závisia viac od „inštinktu“ vedúcich pracovníkov a podnikateľov, ktorý je obvykle založený na dobrom odhade potrieb trhu ľudí, či na dobrej predstave (vízii) ich budúcich potrieb.

Druhou etapou marketingu je dotvorenie produktu podľa potrieb jeho budúcich zákazníkov, nasadenie určitej kvality a primeranej ceny a nakoniec prezentácia, t.j. vytvorenie imidžu ( z anglického image – výzor) produktu. Produkt nemôže firma predávať v takom stave a podobe, ako sa jej ho podarí vytvoriť na prvýkrát. Musí ho ešte prispôsobiť potrebám, možnostiam a predstavám zákazníkov.

Ak firma podľa prieskumu trhu vie, aká skupina ľudí (cieľová skupina zákazníkov) bude jej produkt kupovať, vie aj to, koľko si zákazníci môžu dovoliť za výrobok utratiť. Podľa toho môže nasadiť (prispôsobiť) cenu a cene aj kvalitu a vybavenie. Veľký sortiment (výber) automobilov (s rôznym neštandartným vybavením) väčšiny výrobcov má pokryť všetky cieľové skupiny zákazníkov. Naopak malé alebo začínajúce automobilky, ktoré nemôžu vyrábať širokú škálu výrobkov, sa musia uspokojiť len s určitou obmedzenou cieľovou skupinou zákazníkov a snažia sa konkurovať nižšími cenami. (Pozn. automobil Felícia sa napríklad presadzuje na trhoch v zahraničí dizajnom a kvalitou avšak nižšími cenami než porovnateľné typy áut)

Prv než firma začne s reklamou, musí si uvedomiť, ako bude produkt zákazníkom prezentovať a musí vytvoriť jeho imidž, t.j. akúsi zjednodušenú, pozitívne ladenú predstavu, ktorá má utkvieť v pamäti ľudí. Deje sa to zdôrazňovaním niektorých dôležitých prvkov tvaru a dizajnu, významných funkcií výrobku, prípadne nízkej ceny, často v spojení s, menom firmy. (Pozn. firmy prezentujúce napríklad počítače na letákoch zdôraznia vysoký výkon a významné funkcie, príp. akciovú cenu)

Treťou etapou marketingu je reklama resp. zahájenie komunikačnej politiky firmy pre daný produkt. Reklama je formou masovej komunikácie podniku s verejnosťou, pomocou ktorej sú potenciálny zákazníci informovaní, že firma má produkt, ktorý by ich mohol zaujímať. Nestačí produkt len vyrobiť, treba ľudí aj informovať, že výrobok je k dispozícii a môžu si ho zakúpiť. Formy reklamy sú rozličné a využívajú sa rôzne reklamné média – nosiče (noviny a časopisy, televízia, reklamné letáky, brožúrky a katalógy, reklamné tabule (billboardy), rozhlas a špeciálne reklamné časopisy).

Štvrtou etapou marketingu je tzv. komunikačná politika, ktorú tvoria všetky formy komunikácie s verejnosťou.

Do komunikačnej politiky patria okrem reklamy aj výstavby, priamy kontakt so zákazníkmi prostredníctvom dealerov a špecializovaných predajní, direct mailing (zasielanie informačných listov a listov na adresy potenciálny zákazníkov), šírenie dobrého mena podniku zákazníkmi (samozrejme, ak sú služby a produkty kvalitné a zákazníci sú spokojný), promptné (presné, rýchle, pohodlné) vybavovanie reklamácií i kvalitný servis. Komunikačná politika sa usiluje nielen informovať, ale aj udržiavať a rozširovať záujem zákazníkov o produkty firmy. Poskytuje, napr. aj informácie, prečo záujem o produkt klesá a dáva podnety na jeho inovácie (obnovenie) alebo zmeny cenovej úrovne. K marketingu patrí aj naplánovanie foriem predaja, odhad predaja (t.j. odhad predaných množstiev v závislosti od času - Krivka predaja), naplánovanie servisu a doplnkových služieb.

Odhad predaja je veľmi dôležitý. Ak v marketingovom rozhodovaní výrobca podcení záujem potenciálnych odberateľov, zákazníci budú nespokojný, pretože tovaru na trhu bude nedostatok. Ak výrobca záujem zákazníkov precení, tovar bude príliš dlho na sklade a náklady na jeho výrobu a skladovanie neúmerne vysoko zaťažia finančné zdroje podniku. Dôležitým faktorom pri odhade predaja je druh potrieb zákazníka, ktoré majú byť ponúkaným produktom uspokojené. Človek potrebuje uspokojiť najprv elementárne (základné) potreby nutné pre každodenný život (strava, ošatenie, bývanie, doprava a pod.) a až potom sekundárne (teda kultúrne a spoločenské) potreby (kultúra, knihy, kozmetické služby, dovolenka v zahraničí, nákup klenotov a pod.). Keďže ich uspokojovanie nie je nevyhnutné, pri zmenšení kúpnej sily obyvateľstva dochádza k znižovaniu ich nákupu, čo má vplyv na krivku predaja (graf 2.).

Ako vidieť z grafu, na začiatku produkt nemá veľký ohlas. Po zahájení tretej a štvrtej etapy marketingu počet predaných produktov rapídne stúpa, a drží sa ziskovej hodnoty. Potvrdzuje to aj krivka predaja.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk