Kúpna zmluva

DIEL 1 – VYMEDZENIE KÚPNEJ ZMLUVY


Vzťahy vyplývajúce z kúpnych zmlúv patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce občianskoprávne a obchodnoprávne vzťahy. Kúpne zmluvy sa uzatvárajú bežne často bez uvedomenia si ich právneho významu a práv a povinností, ktoré z nich vyplývajú pre obe zmluvné strany.

Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať do vlastníctva, a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Základné ustanovenia

V kúpnej zmluve musia byť vymedzené jej podstatné, zákonom stanovené časti. Musia byť v nej určené zmluvné strany – predávajúci a kupujúci, a to presne a úplne ich obchodným menom podľa zápisu v živnostenskom, prípadne obchodnom registri. V zmluve by malo byť uvedené aj identifikačné číslo – IČO a sídlo predávajúceho a kupujúceho. Ak nemá sídlo, je potrebné uviesť miesto podnikania alebo bydlisko. Ak podnikatelia nekonajú osobne, malo by byť v zmluve uvedené kto je oprávnený za zmluvné strany konať, a ak koná na základe splnomocnenia, malo by byť súčasťou zmluvy.

Ďalšou náležitosťou je určiť predmet kúpy – t.j. vec určená jednotlivo alebo podľa druhu, vec určená úhrnom, vec hromadná, vec celá alebo spoluvlastnícky podiel k nej a byt alebo nebytový priestor (ak je kúpna zmluva uzatváraná medzi dvoma fyzickými osobami podľa občianskeho zákonníka), prípadne hnuteľná vec alebo tovar (v prípade uzatvárania zmluvy na základe obchodného zákonníka). Predmet kúpy musí byť určený buď individuálne, alebo druhovo vrátane množstva. Samostatne nemožno predať súčasť veci. Príslušenstvo má povahu veci a môže byť predmetom kúpy za predpokladu, že z veci na to, aby sa s hlavnou vecou trvalo užívala, kúpna zmluva o prevode hlavnej veci sa týka i tohoto jej príslušenstva. Je preto dôležité z hľadiska právnej istoty, aby v kúpnej zmluve boli výslovne uvedené i príslušenstvá hlavnej veci.

Predmetom kúpy môžu byť aj prírodné sily, ak sú ovládateľné a slúžia potrebe ľudí (napr. plyn, voda, elektrina), tiež práva alebo iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha pripúšťa. Nemožno však predať veci nescudziteľné a peniaze, s výnimkou cudzích peňazí, ktoré môžu byť predmetom kúpy. Rovnako možno kúpiť cenné papiere.

Vec ako predmet kúpy nemusí existovať už v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Možno kúpiť i veci, ktoré len vzniknú v budúcnosti (napr.

budúcu úrodu) a to buď tak, že kupujúci sa zaviaže zaplatiť len za veci, ktoré mu predávajúci skutočne odovzdá alebo tak, že kupujúci sľúbi zaplatiť určitú cenu za veci, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti, bez ohľadu na ich skutočné množstvo a kvalitu.

Na základe kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu záväzok previesť vlastnícke právo na kupujúceho a kupujúcemu zaplatiť za toto vlastnícke právo predávajúcemu zmluvne dohodnutú cenu. Kúpna cena nemusí byť súčasťou zmluvy, ak zmluvné strany prejavia vôľu uzavrieť túto zmluvu bez udania tejto náležitosti. Ak sa tak dohodnú, je kúpna cena platná a kupujúci musí zaplatiť cenu určenú podľa § 448 Obch. zákonníka. Kúpna cena podľa Občianskeho zákonníka sa taktiež určuje dohodou, avšak zmluvná voľnosť účastníkov je v tomto smere obmedzovaná povinnosťou dojednať kúpnu cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri nedovolenom odchýlení sa od ceny určenej všeobecne záväznými právnymi predpismi je kúpna zmluva v rozsahu, v ktorom odporuje týmto predpisom neplatná. Ide tu o relatívnu neplatnosť, ku ktorej možno prihliadať len vtedy, ak sa ten, kto je zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy sa premlčuje, pričom premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy

Ak zmluva zahŕňa dodanie tovaru ako aj záväzok strany, ktorá má dodať tovar, že vykoná určité činnosti alebo montáž bez ohľadu na množstvo a význam vecí, ktoré kupujúca strana dodala, bude potrebné považovať takúto zmluvu za zmluvu o dielo.

Podľa občianskeho zákonníka je kúpna zmluva je zásadne zmluvou neformálnou, možno ju uzavrieť písomne, ústne i konkludentne. Písomná forma sa vyžaduje iba v prípadoch, ak predmetom zmluvy je nehnuteľnosť, ak to vyžaduje osobitné ustanovenie zákona, alebo na písomnej forme sa dohodli účastníci. Nedostatok písomnej formy zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľnosti, má za následok jej absolútnu neplatnosť.

DIEL 2 – POVINNOSTI PREDÁVAJÚCEHO


V tomto paragrafe sú vymedzené povinnosti predávajúceho tak, že má povinnosť dodať tovar v súlade so zmluvou alebo zákonnými ustanoveniami, povinnosť odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar, dohodnuté v zmluve spôsobom na akom sa strany dohodli alebo určenom zákonom a povinnosť previesť vlastnícke právo, resp. umožniť kupujúcemu vlastnícke právo nadobudnúť.

Dodanie tovaru

Ak v zmluve nie je konkrétne miesto plnenia dohodnuté, dôjde k dodaniu tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu kupujúcemu, ak sa odosielateľ na odoslanie tovaru v zmluve zaviazal. Môže sa stať, že tovar bude potrebné dopraviť tretej osobe, najmä vtedy, ak pôjde o traťovú dodávku. v takom prípade tretia osoba, ako konečný príjemca tovaru, si môže svoje práva uplatniť z prepravnej zmluvy rovnako ako kupujúci.

Miestom plnenia je sídlo predávajúceho, ak je právnickou osobou, prípadne miesto podnikania alebo organizačnej zložky.

Ak fyzická osoba nemá miesto podnikania, je rozhodujúce jej bydlisko. Ide tu o doplnenie podmienky včasného oznámenia miesta kde bude možné s tovarom nakladať. Organizačnou zložkou môže byť odštepný závod alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, prípadne prevádzkareň. Miesto organizačnej zložky predávajúceho je miestom plnenia, len ak toto miesto včas oznámi predávajúci kupujúcemu

Keď predávajúce nedostatočne označí zásielku tovaru, je tovar dodaný už odoslaním len vtedy, ak predávajúci splní oznamovaciu povinnosť a bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu, ktorý tovar, akého druhu, v akom množstve a kedy pre neho odoslal. Ak tak neurobí, k dodaniu tovaru dôjde až jeho faktickým odovzdaním dopravcom kupujúcemu.

Zo zákona vyplýva aj čas plnenia, ktorý môže byť určený v zmluve buď presným dátumom, alebo lehotou, ktorá je poskytnutá predávajúcemu a počas ktorej môže plniť kedykoľvek. Ak by právo určiť deň dodania v rámci určenej lehoty patrilo podľa zmluvy alebo s prihliadnutím na účel zmluvy kupujúcemu, určuje konečný termín plnenia v rámci určenej lehoty kupujúci.

V prípade, že si strany nedohodli začiatok lehoty na plnenie, začne táto plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Tiež je určený začiatok lehoty na splnenie povinností kupujúcim, aby sa tým zabránilo skráteniu lehoty pre predávajúceho.

V prípade, že predávajúci dodá tovar predčasne, má kupujúci právo buď plnenie prevziať, alebo ho má právo odmietnuť.


Zákon definuje aj určenie času plnenia výrazmi:

a) začiatkom obdobia – prvých 10 dní tohto obdobia
b) v polovice mesiaca – od 10. do 20. dňa mesiaca
c) v polovici štvrťroka – druhý mesiac štvrťroka
d) koncom obdobia – posledných 10 dní obdobia
e) ihneď – 2 – 10 dní podľa druhu tovaru

Pred týmito diapozitívnymi ustanoveniami, ktoré obsahujú interpretačné pravidlá potrebné pre určenie doby dodania, majú prednosť obchodné zvyklosti a ustálená obchodná prax, ktorá obvykle vyplýva zo spôsobu, akým obchodovali obe strany predtým.

Tento paragraf dopĺňa ustanovenia Obch. zákonníka a upravuje situáciu, kedy je predávajúci povinný aj bez vyzvania kupujúceho plniť, inak by sa dostal do omeškania. Lehota na plnenie v danom prípade plynie už od uzavretia zmluvy. Tovar musí byť dodaný na miesto dodania.

Doklady vzťahujúce sa na tovar

Doklady potrebné na prevzatia a užívanie tovaru sú doklady, ktoré musí predávajúci odovzdať kupujúcemu.

Sú nimi prepravné doklady – prepravná zmluva, nákladný list, dodací list a pre užívanie ako návod na montáž, na údržbu, na použitie.

Zákon okrem dokladov potrebných na prevzatie definuje aj doklady potrebné k tomu, aby bolo možné tovar užívať. Ich odovzdanie sa predpokladá spoločne s tovarom, ak zmluva neurčuje inak. Mali by byť preto odovzdávané v tom istom mieste, kde je odovzdávaný tovar a tiež aj v tom istom čase. Ak sú doklady vadné, považujú sa ich vady za vady tovaru. Odstránenie vád dokladov nevylučuje právo na náhradu škody.

Ak je predmetom kúpnej zmluvy dovezený tovar, ktorý nie je ešte preclený, je predávajúci povinný odovzdať doklady potrebné na prevzatie tovaru alebo na voľné nakladanie s týmto tovarom kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak sa tak zmluvné strany dohodli (inak miesto dodania je miesto podnikania alebo bydlisko kupujúceho).

Čas plnenia je potrebné stanoviť tak, aby kupujúci mohol tovar prevziať, voľne s ním nakladať a bez zbytočného odkladu ho precliť. Ak doklady neodovzdá predávajúci kupujúcemu včas, dostane sa do omeškania nielen s dodaním dokladov, ale aj tovaru, pretože sú to také doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a nakladanie s tovarom.


Množstvo, akosť, vyhotovenie a obal tovaru

Zákon podrobnejšie upravuje podmienky riadneho a včasného splnenia povinnosti dodať tovar z hľadiska množstva, akosti, vyhotovenia a balenia, pričom prednosť pred ďalšími určeniami má zmluva. Za kritérium akosti považuje zákon najmä účel sledovaný kúpnou zmluvou a pre prípad, že si účel strany nedohodli je rozhodujúci účel, pre ktorý sa spravidla takýto tovar užíva. Otázka spôsobu balenia a obalov by mala byť dohodnutá medzi stranami v zmluve. Ak strany spôsob balenia nedohodli, je predávajúci povinný tovar zabaliť vhodným spôsobom s prihliadnutím na povahu prepravovaného tovaru a tiež na spôsob prepravy.

V kúpnej zmluve musí byť určené množstvo, ktoré má predávajúci kupujúcemu dodať, aby splnil záväzok zo zmluvy riadne. Ak ale strany dohodnú množstvo len približne, má predávajúci právo určiť presné množstvo sám, iba ak sa obe strany v kúpnej zmluve dohodli, že množstvo tovaru určí kupujúci. Rozsah odchýlky buď vyplynie zo zmluvy alebo zo zákona. Podľa zákona je prípustná 5 percentná odchýlka medzi množstvom tovaru určeným v zmluve a množstvom skutočne dodaným. Určenie množstva podľa predchádzajúcej praxe medzi zmluvnými stranami má prednosť pred obchodnými zvyklosťami a až potom nasleduje aplikácia zákonom stanovenej odchýlky. Kúpna cena musí korešpondovať so skutočne dodaným tovarom, ak sa zmluvne strany nedohodli inak.

Vady tovaru

Povinnosť predávajúceho je splnená vtedy, ak bolo plnenie uskutočnené riadne, t.j. bez vád a včas.

Vadným plnením je také plnenie, ktoré je iné, než dohodnuté. Rovnako môže byť vadou tovaru, ak doklady potrebné na užívanie tovaru, napr. technická dokumentácia nezodpovedá dodanému typu výrobku. O vadné plnenie neide vtedy, ak predávajúci dodá menšie množstvo tovaru, ktoré v sprievodných dokladoch riadne vyznačí.

Zodpovednosť predávajúceho za vady je obmedzená vtedy, ak na výrobu tovaru, ktorý má vyrobiť, použije určité veci, ktoré mu dodá kupujúci. Rovnako nezodpovedá za vady, ak pri vynaložení odbornej starostlivosti predávajúci zistí, že vec nie je vhodná pre ním vyrábaný výrobok, avšak kupujúci na jej použití trvá.

Predávajúci sa môže zbaviť svojej zodpovednosti za vady, ak síce pôjde o vady, o ktorých kupujúci vedel alebo musel vedieť, ale budú sa dotýkať takých vlastností tovaru, ktoré boli dohodnuté. So súhlasom kupujúceho môže dodať tovar predávajúci ešte pred uplynutím doby určenej na dodanie. Súhlas môže byť urobený písomne a aj konkludentne (prevzatím tovaru). Ak však je takto predčasne dodaný tovar vadný, má právo voľby odstránenia vád predávajúci, a to až do doby ustanovenej pre dodanie tovaru, pretože kupujúci má právo na tovar bez vád už v dobe určenej na plnenie.

V zákone je zakotvená povinnosť pre kupujúceho prehliadnuť tovar v závislosti od jeho povahy s odbornou starostlivosťou, aby mohol zistiť čo najskôr tzv. zrejmé vady. Ak teda kupujúci preberá tovar priamo od predávajúceho, musí ho prezrieť v čase jeho odberu. Ak tak neurobí, neskôr bude musieť preukázať, že tovar mal vady už v čase prechodu nebezpečenstva. Ak sa uskutočňuje dodanie tovaru prostredníctvom dopravcu, môže byť kontrola tovaru odložená do doby, keď je tovar dovezený do miesta určenia. Kupujúci je povinný oznámiť predávajúcemu zistené vady okamžite bez zbytočného odkladu. Ak kupujúci neoznámi vady včas, nenastáva zánik práv, len sa jeho právo značne oslabilo tým, že sa stáva nevymáhateľným, ak v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní vznesie predávajúci námietku premlčania .Ak vady kupujúci oznámil včas, musí si ich uplatniť v 4-ročnej premlčacej lehote od odovzdania tovaru na súde. Strany sa ale v zmluve môže dohodnúť na inej lehote pre oznámenie vád tovaru.

Záruka za akosť

Zodpovednosť za záruky znamená, že predávajúci zodpovedá nielen za vady, ktoré má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva, ale aj za vady, ktoré zistí neskôr, a to v priebehu záručnej lehoty.

Pre záruku je zakotvená písomná forma a môže byť dohodnutá priamo v zmluve alebo je poskytnutá z záručnom liste, kde bude uvedená hlavne dĺžka záručnej doby, dĺžka trvanlivosti alebo použiteľnosti.

Začiatok behu záručnej doby je rozdielny podľa toho, či začne plynúť odo dňa dodania tovaru alebo odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Plynutie záručnej doby bude pozastavené, ak kupujúci pre vady nemôže tovar užívať, avšak len za predpokladu, že kupujúci vady tovaru včas oznámil predávajúcemu a zároveň si svoje práva zo zodpovednosti za vadné plnenie uplatnil včas aj na súde.

Ak má výrobok alebo tovar vady, ktoré kupujúci zistil v záručnej dobe, avšak boli spôsobené vonkajšími udalosťami (napr. živelné katastrofy), nie je možné hovoriť o vade plnenia.


Právne vady tovaru

Ak tretia osoba je vlastníkom alebo má záložné právo, prípadne právo k nehmotnému statku, ako právo priemyselné alebo autorské a predávajúci takýto zaťažený tovar predá, hovoríme, že tovar má právne vady iba vtedy, ak kupujúci o takomto práve tretej osoby vedel v čase uzavretia kúpnej zmluvy a s takýmto obmedzením súhlasil. Rovnako má právne vady tovar, ak predávajúci nevedel, že tovar, ktorý predáva je zaťažený právom tretej osoby, vyplývajúcim z práv priemyselného alebo duševného vlastníctva. Tovar má tiež práve vady vtedy, ak predávajúci už v čase uzavretia zmluvy vedel alebo vedieť musel, že právo tretej osoby požíva právnu ochranu v sídle kupujúceho. Predávajúci nezodpovedá za právne vady, ak kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel o tom, že tovar má takého právne vady.

Nároky z vád tovaru

Pri úprave nárokov z vád tovaru zákon rozlišuje podstatné a nepodstatné porušenie zmluvy. Pri podstatnom porušení zmluvy má právo voľby kupujúci a môže žiadať ktorýkoľvek z nárokov, t.j. odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, odstránenie vád opravou tovaru, zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Podmienkou je, aby si nárok zvolil včas, t.j. spolu s oznámením vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení, inak by mal práva len ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Ak vznikne kupujúcemu v dôsledku vadného plnenia škoda, bude mať právo nielen na jej náhradu, ale aj na zmluvnú pokutu, ak bola medzi stranami dohodnutá.

Ak došlo k porušeniu zmluvy nepodstatným spôsobom a plnenie bolo vadné, nemá kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Má teda právo voľby obmedzené len na dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie vád a zľavu z kúpnej ceny. Ak chce predávajúci vady odstrániť a kupujúci neoznámil, že si uplatňuje právo na zľavu z kúpnej ceny a nestanovil ani lehotu na odstránenie vád, môže ju určiť predávajúci a kupujúci stráca právo voľby.

Ako pri podstatnom, tak aj pri nepodstatnom porušení zmluvy, musí mať predávajúci primeranú lehotu na odstránenie vád, ak kupujúci právo voľby využil.

Uplatniť si iné nároky z vád môže okrem návrhu na náhradu škody a zmluvnú pokutu iba vtedy, ak predávajúci oznámi kupujúcemu, že vady v ním stanovenej lehote neodstráni. Kupujúci nemá právo sám si vady tovaru odstrániť a to ani na účet predávajúceho.

Povinnosť vrátiť dodaný tovar vznikne vtedy, ak kupujúci od zmluvy odstúpil a tiež v prípade, ak predávajúci dodal kupujúcemu náhradný tovar. Kupujúci tak musí urobiť len vtedy, ak ho o vrátenie tovaru predávajúci požiadal. Tovar kupujúci vráti na náklady predávajúceho. Ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v pôvodnom stave, bude povinný nahradiť predávajúcemu hodnotu nevráteného tovaru, inak by došlo u kupujúceho, ktorý obdrží od predávajúceho náhradný tovar, k bezdôvodnému obohateniu.

Kupujúcemu vzniká právo na zľavu z ceny vždy, keď vznikne zodpovednosť za vady. Zákon upravuje možnosť jednostranného započítania zľavy s kúpnou cenou, ak kupujúci vady včas predávajúcemu oznámil (inak len so súhlasom predávajúceho). Kupujúci nemá povinnosť platiť súčasť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala zľave z ceny, a to až dovtedy, pokiaľ predávajúci neodstráni vady tovaru. Ide o prípady, keď si kupujúci zvolí odstránenie vád opravou alebo náhradnou dodávkou a na to má predávajúci primeranú lehotu. Kupujúci nemá po poskytnutí zľavy z ceny nárok na ušlý zisk z toho dôvodu, že kúpil tovar s nižšou kvalitou.

Ak kupujúci včas neoznámi vady, má to za následok nielen nevymáhateľnosť práv zo zodpovednosti, ale tiež zánik práva od zmluvy odstúpiť. Ak kupujúci odstúpi od zmluvy oprávnene, má povinnosť vrátiť celé plnenie, ktoré do tejto doby prevzal. Účinky odstúpenia nenastanú, ak kupujúci nie je schopný plnenie vrátiť alebo ho nemôže vrátiť v rovnakom stave ako keď ho obdržal. Ak kupujúci predtým, než zistil vady, tovar alebo jeho časť predal, spotreboval alebo ho pozmenil, má povinnosť zbytok tovaru vrátiť a predávajúcemu vydať prospech, ktorý z predaja a zo spotrebovania tovaru získal. Dodanie väčšieho množstva tovaru

Ak dodá predávajúci väčšie množstvo tovaru než strany v zmluve dohodli, ide tiež o vadné plnenie. Kupujúci má právo prebytočný tovar odmietnuť alebo ho prijať v celom rozsahu alebo len v časti. Ak kupujúci prijme tovar väčšieho rozsahu má sa za to, že s plnením väčšieho množstva súhlasí. Aj za tovar navyše dodaný musí zaplatiť kúpnu cenu v takej výške ako bola medzi stranami dohodnutá.



ODDIEL 3 – NADOBUDNUTIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA


K odovzdaniu tovaru dochádza vtedy, ak ho kupujúci fyzicky od predávajúceho preberie. Ak je tovar dodávaný prostredníctvom dopravcu, keď ho fyzicky od dopravcu v mieste určenia prevezme.

Pri odosielaní tovaru prostredníctvom prvého dopravcu bude rozhodný obsah prepravnej zmluvy preto, aby bolo zrejmé, v ktorom momente získa kupujúci právo nakladať s tovarom. Kupujúci môže nadobudnúť vlastnícke právo ešte pred odovzdaním tovaru, napr. na základe náložného listu.

V kúpnej zmluve môžu zmluvné strany určiť, že vlastnícke právo prejde na kupujúceho nie v čase prevzatia tovaru, ale až po zaplatení kúpnej ceny.


ODDIEL 4 – POVINNOSTI KUPUJÚCEHO


Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu a tovar dohodnutý v zmluve prevziať. Kupujúci má povinnosť zaplatiť tú cenu, na akej sa s predávajúcim dohodol. Cena je buď dohodnutá, alebo je stranami dohodnutý spôsob, akým bude určená. Pri určovaní spôsobu výpočtu ceny sa bude prihliadať na čas uzavretia kúpnej zmluvy, porovnateľnosť tovaru a dohodnuté podmienky.

Miesto, v ktorom má kupujúci zaplatiť kúpnu cenu by malo byť dohodnuté v kúpnej zmluve. Toto ustanovenie sa týka prípadov, keď sa má kúpna cena platiť v hotovosti pri odovzdaní tovaru, alebo pri odovzdaní dokladov. Ak má byť cena platená v hotovosti pri odovzdaní tovaru, zaplatí sa buď dopravcovi, pošte, alebo zasielateľovi, ktorý zásielku kupujúcemu vydáva.

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, povinnosť kupujúcemu zaplatiť kúpnu cenu vzniká vtedy, ak predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom. Dáva tiež predávajúcemu právo odmietnuť odovzdanie tovaru alebo dokladov, dokiaľ mu kupujúci nezaplatí kúpnu cenu.

Povinnosť prevziať tovar je, okrem povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, základnou povinnosťou, ktorú kupujúci má. Odmietnutie tovaru podľa tohto ustanovenia musí umožniť zákon, ale tiež aj zmluva.

Už v kúpnej zmluve môžu strany dohodnúť, aby kupujúci dodatočne určil jednostranne formu, veľkosť alebo vlastnosti tovaru. Ak kupujúci v dohodnutej lehote neurčí formu, veľkosť alebo vlastnosti tovaru, dáva zákon túto možnosť predávajúcemu. Ten však musí tieto špecifiká oznámiť kupujúcemu a ak sa kupujúci v lehote určenej predávajúcim nevyjadrí, je špecifikácia urobená predávajúcim záväzná.

Kupujúci nie je povinný zaplatiť cenu tovaru, ak predávajúci od zmluvy odstúpi. Týmto krokom predávajúceho zaniká záväzkový vzťah a tým aj povinnosť kupujúceho platiť kúpnu cenu.


ODDIEL 5 – NEBEZPEĆENSTVO ŚKODY NA TOVARE


Nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho ak má prevziať tovar priamo od predávajúceho, alebo ak mu ho predávajúci dovezie do sídla a kupujúci ho odmietne prevziať. Nebezpečenstvo škody na tovare, ktorý kupujúci prevezme od inej osoby, než predávajúceho môže prejsť na kupujúceho len v čase dohodnutom pre dodanie tovaru alebo aj neskôr, nie však pred touto dobou.

Ide o prípady, keď má byť tovar podľa zmluvy vyrobený inou osobou, než predávajúcim a kupujúci si musí ísť tovar prevziať k nej priamo do výroby alebo na sklad. Pri preprave tovaru dopravcom, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare už momentom odovzdania zásielky dopravcovi, kedy predávajúci tovar podľa zmluvy dodá, aj keď kupujúci s ním nemôže ešte nakladať.

Prechod nebezpečenstva si môže strany dohodnúť len pri tovare určenom jednotlivo. Nevylučuje aj možnosť dohodnúť prechod nebezpečenstva pri tovare určenom druhovo, ak je dostatočne rozlíšený a uložený oddelene od iného tovaru. Nie je možné dohodnúť prechod nebezpečenstva škody na tovare, ktorý nie je individualizovaný.

Kupujúcemu nezaniká povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ak nesie nebezpečenstvo škody na tovare a nastane škoda, ktorá nie je dôsledkom protiprávneho konania predávajúceho. Kupujúci nemá teda povinnosť platiť kúpnu cenu, ak ku škode došlo po prechode nebezpečenstva, ak dôvodne žiada náhradnú dodávku tovaru od predávajúceho alebo ak od zmluvy odstúpil. Ak teda kupujúci oprávnene od zmluvy odstúpi, prípadne žiada náhradu plnenia z dôvodu vadného plnenia predávajúcim, nebezpečenstvo škody na tovare na neho neprechádza a nemá preto ani povinnosť poskytnúť predávajúcemu náhradu za znehodnotený tovar.


ODDIEL 6 – UCHOVANIE TOVARU


Predávajúci má povinnosť urobiť opatrenia na to, aby zabezpečil ochranu tovaru a predišiel tak možnému vzniku škody, a to aj napriek tomu, že v omeškaní je kupujúci, pretože si tovar neprevzal. Avšak tým, kto znáša nebezpečenstvo škody na tovare je kupujúci a nie predávajúci a táto doba začína plynúť dňom začiatku omeškania.

Uskladniť tovar je možné na základe zmluvy o skladovaní. Takúto zmluvu môže predávajúci uzavrieť so skladovateľom s tým, že za uskladnenie musí zaplatiť skladné. Tá strana, ktorá je v omeškaní bude povinná skladné a prípadne aj iné náklady, vzniknuté v súvislosti s uskladnením, zaplatiť.

V prípade, že uskladnený tovar podlieha rýchlemu znehodnoteniu, má strana, ktorý daný tovar skladuje, povinnosť predať a zo sumy predaja si započíta sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom za vykonané opatrenia na uchovanie tovaru a v súvislosti s predajom. Predaj tovaru sa uskutočňuje totiž na ťarchu tej strany, ktorá je v omeškaní. Zvyšok z výťažku predaja za tovar je povinná strana druhej strane zaplatiť.


ODDIEL 7 - OSOBITNÉ USTANOVENIA O NÁHRADE ŚKODY

Toto ustanovenie sa týka prípadov, keď po odstúpení od zmluvy nedôjde k náhradnému obchodu, pričom predmetom tejto zmluvy je tovar, ktorý má bežnú cenu, t.j. cenu, za ktorú sa predáva.

Škoda, na ktorú má právo tá strana, ktorá od zmluvy odstúpila bude predstavovať rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú si strany v zmluve dohodli, a touto bežnou cenou. Bežnou cenou, s ktorou sa má dohodnutá cena porovnať, je cena, za ktorú sa tovar v čase skutočného dodania tovaru, prípadne v čase odstúpenia, predával.