referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Tvarová psychológia
Dátum pridania: 01.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: majinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 981
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 14m 30s
Pomalé čítanie: 21m 45s
 
Úvod

Tvarová psychológia ako samostatná veda vznikla až v Nemecku v 2. polovici 19.storočia. No už v kolíske ľudskej spoločnosti sa začala pripisovať tvarom osobitá úloha a význam (napr. symbol plodnosti – plné ženské krivky). Jednoduché tvary vecí ako symboly tvorili prvé písmo, z ktorého postupným zjednodušovaním vznikli dnešné podoby textov.

Veľký význam prikladali tvarom Atomisti ( hl. predstaviteľ- Demokritos, 460-362 pred n.l.), ktorý ako prvý vyslovili myšlienku, že všetka hmota sa skladá z neviditeľných častíc atómov. Mladé náboženstvá ako je kresťanstvo alebo taoizmus sa označujú svojim tvarom. V stredoveku boli, kvôli takmer 100% negramotnosti, tvary základný označovaním cechov. A dostávame sa až do dnešnej doby kedy používame viacej tvarov a farieb než kedykoľvek predtým. Dopravné značky, strih a farba oblečenia, logotypy firiem atď... V modernom zrýchlenom svete je nevyhnutné vyjadrovať sa jasne, výstižne a efektívne. A práve tu podáva svoju pomocnú ruku tvarová psychológia. Aké sú jej zákony a na akom základe a kým boli vytvorené?


História tvarovej psychológia a jej predtavitelia

Tvarová psychológia vznikla v Nemecku v 2. polovici 19. stor. Zakladatelia Wolfgang Köhler a Kurt Koffka, Max Wertheimer. Spočiatku jednoduchý postreh Maxa Wertheimera, ktorý sledoval pohyb krajiny a elektrických stĺpov počas cesty vlakom, spustil sa celoživotný výskum vyšších duševných procesov.

Max Wertheimer sa síce môže zdať jediným zakladateľom tvarovej psychológie, a však bez pomoci a práce svojich dvoch kolegov by to nedokázal. Táto zvláštna trojica sa stretla na Berlínskej univerzite ( tvoria tzv. Berlínsku školu), kde Wertheimer začal svoje prvé výskumy. A však aj napriek dobrému finančnému zabezpečeniu, ktoré mali mladí výskumníci, stretala sa ich teória s počiatočným neprijatím. V období automobilov, elektrického svetla a filmu : ,, ... s takovýmy objevy lépe souzněla nová psychologie, mentalismus vypadal více než kdy předtím jako metafyzický, nevědecký a přežitý.“
Ale stale viacej psychológov pociťovalo medzeru vo výskume emócií, myslenia a učenia. Ďalšou ,,brzdou” pre ich výskum bola druhá svetová vojna a situácia pred ňou. Wertheimer bol žid, vyrastal v Čechách a kvôli svojmu vyznaniu mal obmedzený pohyb a publikáciu. Pred vypuknutím vojny bol nútený utiecť do U.S.A. Aj napriek všetkým nepriaznivým vplyvom sa im za desať rokov podarilo ,,poraziť ” Wudotovú psychológiu a vyvrátiť jej mylné závery.


Max Wertheimer

Narodil sa v roku 1880 v Prahe v židovskej rodine riaditeľa úspešnej obchodnej školy. Pomerne dobré finančné zabezpečenie mu umožnilo venovať sa štúdiu a výskumu. Študoval v Prahe, Berline, and Würzburgu kde aj získal titul. Dva roky študoval právo a potom začal študovať filozofiu. Po ukončení štúdia skúmal neschopnosť čítania na Viedenskej univerzite. Optický klam pohybujúcej sa krajiny za oknom vlaku ho zaujal natoľko, že prerušil svoje dovtedajšie činnosti a s pomocou profesora Schaumanna na Frankfurtskej univerzite sa začal venovať skúmaniu podobných javov. Tu sa zoznámil s Wolfgangom Köhlerom a Kurtom Kaffkom, ktorý sa stali jeho najbližšími spolupracovníkmi.

Wertheimer ako prvý použil termín Gestalt ( ,,forma” ). Na základe svojich výskumou a výskumou svojich kolegov, zostavil v roku 1923 množstvo základných zákonov gestaltu, ktoré inšpirovali ďalších psychológov a postupne sa doplnili o mnohé ďalšie.
Zaberal sa tiež ,,riešením problémov a usudzovaním“. Veril, že riešenie závažných problémov prináša nový náhľad na vec, čo neskôr potvrdili Köhler experimenty s primátmi, ktorý bol touto myšlienkou nadchnutý. Na túto tému vydal Wertheimer v roku 1945 dielo Produktivní myšlení.

Je potrebné spomenúť, že písanie bolo pre Wertheimera skutočným utrpením. Ďalším negatívnym vplyvom na jeho tvorbu bola rastúca moc antisemitistov. Jeho publikačná činnosť a pohyb sa obmedzili. Aj napriek jeho veľkému prínosu pre psychológiu, dosiahol ( kvôli svojmu židovskému vieroviznaniu) iba postu docenta a neskôr ,,mimoriadneho profesora“ Berlínskej univerzity. Až roku 1929 sa stal riadnym profesorom. Žiaľ už o dva roky bol nútený emigrovať do Spojených štátov Amerických kde aj umrel roku 1943. Už nikdy nezaujímal významné postavenie v obore psychológie.


Wolfgang Köhler

Z trojice vedcov bol ,,najdôkladnejším experimentátorom“, formalista a introvert so skvelým písomným prejavom. Narodil sa roku 1887 nemeckému páru v Estónsku kde aj vyrastal. Keď mal 6 rokov, presťahoval sa s rodičmi späť do Nemecka do mesta Wolfenbüttell. Počas rokov 1905-1907 študoval na univerzite v Tübingene, Bonne a Berline. V Berlíne študoval pod vedením profesora Stumpfa, kde získal roku 1909 titul Ph.D.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Morton Hunt, Dějiny Psychologie, Vydavateľstvo Portál Praha, 2000, Milan Nákonečný, Základy psychologie,vydavateľstvo Akademie věd české republiky, 2002, Boroš, E. Ondrišková, E.Živčicová – Psychológia, Vydavateľstvo IRIS, 1999, Pavel Říčan,, Psychologie - príručka pro studenty, Praha vydavateľstvo Portál, 2005, Hans Kern a kolektiv, Přehled psychologie, Vydavateľstvo portál, 2000
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.